Európa stavila na zelené strechy. Ktoré krajiny sužovali v lete extrémne horúčavy?

Dôsledky zmeny klímy pozorujeme všade. V mestách sa s horúčami snažia popasovať aj vďaka zeleným strechám, ktorých hlavným benefitom je zadržiavanie zrážkovej vody.

Štúdia University of Technology v Sydney z roku 2023 uvádza, že zelené strechy v kombinácii so solárnymi panelmi zvyšujú nielen biologickú rozmanitosť, ale aj samotný solárny výkon, a to na 107 %. Okrem toho znižujú teplotu vzduchu o významných 8 °C.

Tým sa však najnovšie výskumy v oblasti zelených striech nekončia – nová štúdia zverejnená v januári 2024 preukázala, že pridanie sopečného popola do skladby strechy stabilizuje teploty, bráni rastu buriny, zvyšuje odolnosť proti extrémnemu počasiu, účinne odvádza vodu a znižuje nároky na údržbu, čo opäť katapultovalo zelené strechy na výslnie a zvýšilo všeobecný záujem o toto riešenie.

Európa vedie v oblasti zelených striech

Európa sa môže pochváliť tromi desaťročiami výskumu a vývoja produktov, ktoré sú základom prosperujúceho odvetvia zaoberajúceho sa zelenými strechami. Nemecko, Švajčiarsko a Škandinávia urobili väčšinu priekopníckeho výskumu. Podľa Nemeckej asociácie pre ekologizáciu budov (BuGG) vzniklo v Nemecku do roku 2020 približne 3,1 milióna km² plochy zelených striech.

Niekoľko miest vrátane Stuttgartu a Kodane začalo nariaďovať zelené strechy vo väčšine nových stavebných projektov. No Francúzsko bolo prvou krajinou, ktorá prijala celoštátny zákon požadujúci, aby strechy nových budov v komerčných zónach mali zeleň alebo solárne panely. Stalo sa tak v roku 2015.

Ako sú na tom zelené strechy za oceánom?

Výskum zelených striech v Severnej Amerike sa začal neskôr ako v Európe. Odhaduje sa, že investície do zelených striech vo výške 10 miliárd dolárov (9,2 miliardy eur) by mohli vytvoriť 190 000 pracovných miest a pokryť 4,5 miliardy m² strešnej plochy, čo predstavuje iba jedno percento celkovej plochy striech v komunitách USA s populáciou nad 50 000.

Podľa najnovšieho prieskumu trhu rástol v roku 2023 sektor zelených striech v Severnej Amerike o viac než 45 % s približne 1 215 projektmi zelených striech. Chicago, ktoré má už teraz viac zelených striech ako ktorékoľvek iné mesto v Spojených štátoch, vlani nainštalovalo okolo 56 000 m² zelených striech a plánuje ďalších 600 projektov, aby ich celková plocha narástla na približne 650 000 m².

Niekoľko regiónov motivuje vlastníkov budov a developerov inštalovať zelené strechy. Napríklad projekt Ecoroof v Oregone ponúka až 35 % zľavu z poplatkov za dažďovú vodu. Mesto Philadelphia ponúka daňový kredit pokrývajúci 50 % nákladov na zelenú strechu až do výšky 100-tisíc dolárov (91 900 eur).

Ktoré európske mestá trpia teplom najviac?

Sevilla, Španielsko (35 – 40 °C)

Dôvodom extrémnych teplôt je poloha mesta v južnom Španielsku, kde ho ovplyvňuje horúce, suché podnebie z afrického kontinentu. Sevilla zároveň leží vo vnútrozemí, čo znamená, že teploty neznižuje napríklad pôsobenie oceánu. Súčasné plány na zníženie týchto teplôt zahŕňajú zelené strechy a vertikálne záhrady aj iné mestské zelené plochy, ako sú parky a záhrady.

Podobne sa stavajú k tzv. modrým plochám, teda vodným plochám v parkoch či fontánam, ktoré prispievajú k osvieženiu a ochladeniu vzduchu v meste. V neposlednom rade je v pláne verejné tienenie, napríklad špeciálne markízy v historickom centre, ktoré by mali znižovať prehrievanie ulíc.

Atény, Grécko (35 – 38 °C)

Vysoké teploty sú dôsledkom kombinácie stredomorského podnebia a mestského tepelného ostrova, čo je jav, pri ktorom betónové povrchy akumulujú teplo a zvyšujú teplotu. Okrem toho je mesto obkolesené kopcami, čo bráni prirodzenému vetraniu.

Atény k situácii pristupujú vo väčšom – plánujú zalesniť svoje okolie a vytvoriť zelené koridory, ktoré by slúžili na chladenie a zlepšili by prúdenie vzduchu. Na druhom mieste sú opäť vodné prvky, hlavne obnovenie historických fontán, ktoré by ochladzovali verejné priestranstvá.

Madrid, Španielsko (35 – 40 °C)

Teploty sú tam extrémne vysoké hlavne pre vnútrozemskú polohu mesta na náhornej plošine, ktorá leží ďaleko od pobrežia. Kombinácia mestskej zástavby a nedostatku prírodného ochladzovania z vody vedie k tomu, že mesto sa často prehrieva.

V rámci protiopatrení mesto zavádza iniciatívy na podporu výsadby stromov a rozširovania zelených plôch vrátane zelených fasád a zelených striech. Cieľom je zvýšiť podiel mestskej zelene a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Samozrejmosťou sú plány na zvýšenie počtu vodných plôch.

Marseille, Francúzsko (30 – 35 °C)

Mesto je situované blízko Stredozemného mora, mistrál, ktorý občas fúka z vnútrozemia, prináša suchý a teplý vzduch, čím zvyšuje teplotu. Aj hustá zástavba a nedostatok mestskej zelene prispievajú k akumulácii tepla. Marseille preto plánuje rozšíriť parky a zelené priestory a podobne ako Sevilla chce osadiť verejné tienenie.

Valletta, Malta (30 – 35 °C)

Hlavné mesto Malty je jedným z najteplejších miest v Európe, a to hlavne vďaka svojej polohe na juhu kontinentu a blízkosti Afriky. Horúce vzdušné masy zo Sahary prispievajú k intenzívnym vlnám horúčav. Historická architektúra s úzkymi uličkami a obmedzeným prístupom k zeleným plochám navyše spôsobuje, že mesto zadržiava teplo.

Ako odpoveď na tento problém Valletta plánuje rozšíriť zelené plochy na strechách budov a na verejných priestranstvách a nainštalovať ochladzovacie prvky, ktoré by nenarúšali architektonický ráz, rovnako aj tienenie peších zón a ulíc, aby pohyb po uliciach nebol peklo.

A ako sú na tom zelené strechy?

Bazilej, Švajčiarsko (25 – 30 °C, zastúpenie zelených striech sa odhaduje až na 40 % plochých striech)

Bazilej je z hľadiska zelených striech jedno z najpokrokovejších miest v Európe. Má prepracovaný systém podpory a regulácií, ktorý nariaďuje výstavbu zelených striech na všetkých nových budovách a pri renováciách starších objektov, čo je, samozrejme, podperené dotáciami na výstavbu a udržovanie zelených striech.

Viedeň, Rakúsko (25 – 35 °C, asi 11 % zelených striech)

Viedeň je ďalším európskym mestom, ktoré významne investuje do zelených striech. Letné teploty tam často prekračujú 30 °C, čo zvyšuje potrebu chladenia v meste. Viedeň má zavedené dotačné programy, ktoré podporujú výstavbu zelených striech, a v niektorých častiach mesta sú zelené strechy na nových budovách povinné.

Kodaň, Dánsko (20 – 25 °C, cca 7 % zelených striech)

Kodaň je známa svojou ambíciou stať sa jedným z najudržateľnejších miest na svete. Zelené strechy hrajú v tejto stratégii kľúčovú úlohu, a to hlavne pri adaptácii na zmeny klímy. Aj keď sú letné teploty v Kodani o niečo miernejšie ako v iných európskych mestách, metropola Dánska kladie veľký dôraz na využívanie zelených striech na ochladzovanie, zadržiavanie dažďovej vody a zlepšenie kvality ovzdušia.

Hamburg, Nemecko (20 – 30 °C, 10 % zelených striech)

Hamburg patrí medzi nemecké mestá s najväčším podielom zelených striech. Mesto už v roku 2014 spustilo program Zelená strecha Hamburg, ktorý podporuje výstavbu zelených striech finančnými príspevkami. Táto iniciatíva viedla k výraznému rozšíreniu zelených striech, a to hlavne na administratívnych a priemyselných budovách.

Paríž, Francúzsko (30 – 35 °C, cca 5 % zelených striech)

Parížske leto je často veľmi horúce a teploty môžu vystúpiť nad 35 °C. Zelené strechy sú v Paríži kľúčovým nástrojom v boji proti tzv. mestskému tepelnému ostrovu. Paríž má ambiciózny plán zelené strechy ešte viac rozšíriť vrátane ich povinnej inštalácie na komerčné budovy.

A čo Česká republika?

Odborníci odhadujú, že celková plocha zelených striech v ČR je stále relatívne malá v porovnaní s inými európskymi krajinami (konkrétne do 1 %). Mnoho projektov zelených striech sa nachádza napríklad v Prahe a ďalších väčších mestách, ako je Brno či Ostrava. Podpora zo strany štátu a mestských samospráv, samozrejme, rastie, čo by mohlo prispieť k výraznému zvýšeniu ich počtu v budúcnosti. To by znamenalo aj veľký posun v boji s letnými horúčavami, ktoré z veľkých českých miest začínajú pomaly, ale isto robiť „hotspoty“.

Zelené strechy a Slovensko

Na Slovensku oficiálne štatistiky zelených striech nevedieme. Ak ide o odhad, koľko zelených striech u nás každoročne pribúda, tak je to na úrovni niekoľko desiatok tisíc metrov štvorcových, tvrdí Branislav Siklienka, prezident Medzinárodného inštitútu výskumu adaptácie na klimatickú zmenu (iCARI). Jeho subjektívny odhad o prírastkoch je 150-tisíc m² ročne. Ako doplnil, Česi inštalujú ročne zhruba 400-tisíc metrov štvorcových, Rakúšania milión metrov štvorcových a Nemci zhruba 8 miliónov metrov štvorcových nových zelených striech.

Zdroj dát: EuronewsGreen