Plán obnovy rodinných domov je vonku. Štát preplatí polovicu nákladov, približne 10 tisíc na dom

Minister Ján Budaj v utorok predstavil finálnu verziu rozdelenia investícií v európskeho Plánu obnovy v rezorte životného prostredia. Polovica z miliardového balíka pôjde na dotácie do komplexnej obnovy rodinných domov.

Európsky Plán obnovy prinesie Slovensku dodatočné investície za takmer 6 miliárd eur do zelenej ekonomiky, zdravotníctva, vzdelávania, vedy a výskumu, ako aj verejnej správy a digitalizácie. Na zlepšenie životného prostredia a zdravia ľudí je v gescii Ministerstva životného prostredia SR vyhradená jedna miliarda eur.

Prioritami ministerstva sú zelená obnova rodinných domov, adaptácia na zmenu klímy a dekarbonizácia priemyslu. Informoval o tom 9. marca minister životného prostredia Ján Budaj.

Najväčšia časť z miliardového balíka, až 500 mil. eur, pôjde do komplexnej obnovy rodinných domov. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) pripravilo projekt s názvom „Zelené domy“, ktorého ambíciou je podporiť 40-tisíc projektov obnovy rodinných domov.

Podľa jednoduchého matematického prepočtu to vychádza na 12 500 eur na jeden dom. No minister pri predstavení programu hovoril o maximálnej dotácii 10 tisíc. Časť peňazí sa teda zrejme minie na obslužné aktivity. Každopádne, finálne sumy dotácií ešte nie sú potvrdené.

Zelená obnova domov bude zahŕňať celý komplex opatrení. Od výmeny okien cez zateplenie, zachytávanie dažďovej vody, až po kúrenie a výmenník na ohrev teplej vody. „Pôjde o unikátny projekt v porevolučnej histórii Slovenska, ktorý nerealizovala žiadna iná predchádzajúca vláda,“ zdôraznil J. Budaj.

Projekt, ktorého cieľom je znížiť energetickú náročnosť domov o 30 percent, bude spravovať Slovenská agentúra životného prostredia. Na rekonštrukciu domov prispeje štát polovicou oprávnených nákladov projektu, pričom sa žiadateľom budú núkať aj iné formy financovania.

Kontaktné body pre žiadateľov podľa J. Budaja môžu byť aj v bankách či obchodných centrách, kde by mal občan okrem administratívnych úkonov dostať tiež poradenstvo. Detailné informácie, vrátane povinných náležitostí podávaných žiadostí a termínov, budú zverejnené po definitívnom schválení Plánu obnovy vládou SR.

Mäkká turistika v horách

Kľúčovou pre ochranu prírody je podpora biodiverzity a adaptácia na zmenu klímy. V Pláne obnovy je na tento účel vyčlenených 150 mil. eur. Prioritou MŽP je reforma ochrany prírody a hospodárenia s vodou v prírode, ako aj reforma krajinného plánovania. MŽP už pripravilo novú legislatívu, ktorej cieľom je prevedenie správy lesov vo vlastníctve štátu, ktoré sú v národných parkoch ako územia v 3.,4. a 5. stupni ochrany, pod správu Štátnej ochrany prírody SR.

Podľa slov ministra Budaja je dôležité zamerať sa na podporu lesov a na majetkové vyrovnanie so súkromnými vlastníkmi lesov v chránených oblastiach. Cieľom MŽP je udržať ľudí v horských oblastiach Slovenska, a to prostredníctvom podpory projektov prírodného hospodárenia a mäkkej turistiky.

MŽP z Plánu obnovy podporí reformu oslobodzovania slovenských riek. Revitalizáciou vodných tokov sa vytvorí priestor pre ich ekologický manažment a zadržiavanie vody od chybných a prírode škodlivých zásahov.

Zníženie emisí v priemysle

Treťou dôležitou oblasťou je dekarbonizácia priemyslu. Bez nej nebude možné dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a splniť environmentálne ciele EÚ. Plán obnovy počíta s investíciou do tejto oblasti vo výške 350 mil. eur.

Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín v EÚ. To spôsobuje vyššiu produkciu priemyselných emisií, ako je priemer v EÚ. „Potrebujeme životaschopný a moderný priemysel, ktorý nebude vylučovať ochranu životného prostredia,“ podčiarkol v tejto súvislosti minister Budaj.

„Zameriame sa na podporu vedecko-výskumných projektov, zavádzanie nových technológií a inovácií, aby sa Slovensko stalo konkurencieschopnou krajinou na medzinárodnej scéne,“ doplnil minister Budaj.

Európsky plán obnovy vznikol ako spoločná reakcia členských štátov únie na ekonomickú krízu vyvolanú pandémiou koronavírusu. Plán obnovy prinesie Slovensku dodatočné investície za 5,84 mld. eur do vzdelávania, vedy a výskumu, zelenej ekonomiky, zdravotníctva, verejnej správy a digitalizácie.

Štáty EÚ, vrátane Slovenska, musia pri jeho príprave splniť požiadavky Európskej komisie, ku ktorým patrí podmienka vyčleniť aspoň 37 % alokovaných zdrojov na zelenú transformáciu.