Potenciál na obnovu domov je obrovský. Motiváciou k tomu sú aj vysoké ceny energií

Do roku 2026 sa má obnoviť až 30-tisíc domov. Stavebníci majú o biznis postarané.

Začiatkom septembra Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) zverejnila podmienky prvých dvoch výziev na obnovu rodinných domov z plánu obnovy. Obe sa spustili 15. októbra a budú otvorené do konca februára 2023.

SAŽP chce takto medzi žiadateľov rozdeliť pre začiatok 30 miliónov eur, ale celkovo je v balíku pre rodinné domy vyše pol miliardy eur. Peniaze plánuje štát preinvestovať do marca 2026.

Cieľom je zníženie energetickej náročnosti rodinných domov, čo je v období energetickej krízy jeden z najlepších plánov. Platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) tvrdí, že obnova rodinných domov má potenciál, ktorý dokonca prekonal pôvodné očakávania.

Obnovu potrebujú dve tretiny domov

Kompletnou rekonštrukciou prešlo približne iba 20 % domov z celkového počtu 1,08 milióna rodinných domov. „Približne tretina domov má pôvodné okná, strechu a fasádu bez zateplenia. Sú teda energeticky úplne neefektívne. Tento podiel nás nepríjemne prekvapil,“ tvrdí riaditeľka platformy BPB Katarína Nikodemová.

Podľa nej je dôležité, aby ľudia i stavebné firmy využili možnosť obnovovať domy, ku ktorej ich motivujú vysoké ceny energií. „Je tu šanca urobiť rodinné domy skutočne energeticky efektívnejšie, aby sme nevykurovali pánu Bohu do okien,“ hovorí.

Na potenciál sa do detailov obnovy domov pozrel analytik BPB Richard Paksi. V analýze identifikoval, že priemerný vek domov na Slovensku je 54 rokov, teda boli postavené v priemere okolo roku 1968. Takmer pol milióna domov má už dôchodkový vek, keďže boli postavené pred viac než šesťdesiatimi rokmi.

Až 35 % domov má okná staršie ako dve desaťročia a dve tretiny majú okná staršie ako desať rokov. Strechu a obvodový plášť má starší ako dvadsať rokov viac než 600-tisíc (57 %) rodinných domov. „Vyše 270-tisíc, teda 30 % rodinných domov postavených pred rokom 2001, ešte ani raz neobnovovalo okná, strechu alebo obvodový plášť,“ tvrdí analytik.

K tomuto počtu treba pripočítať domy, ktoré síce nejaký typ obnovy realizovali, ale robili ho už pred mnohými rokmi. To znamená, že majú konštrukcie staršie ako dvadsať rokov a dostali sa na hranu životnosti, preto sú vhodnými adeptmi na hĺbkovú obnovu.

„Približne 340-tisíc rodinných domov alebo 32 % zo všetkých domov teda možno považovať za energeticky neefektívne a potrebujú obnovu,“ upresňuje Richard Paksi. Potenciál na čiastočnú obnovu má ďalších 380-tisíc domov, ktoré majú obnovenú aspoň jednu z konštrukcií (strecha, okná alebo fasáda), ale ostatné dve konštrukcie sú staršie ako dvadsať rokov.

Podľa analytika je na Slovensku len 180-tisíc rodinných domov, ktoré boli postavené pred rokom 2001 a možno ich považovať za plne obnovené. Patria sem rodinné domy, ktoré už majú obnovené okná, strechu a obvodový plášť a zároveň realizovali poslednú obnovu po roku 2001. Platí, že domy staršie ako 50 rokov sú v drvivej väčšine vykurované na tuhé palivo (drevo alebo uhlie).

Čím je vek domu mladší, tým viditeľnejší je trend vykurovania plynom, a po roku 2001 narastá výrazne podiel domov vykurovaných elektrinou. Vykurovanie tuhým palivom je najlacnejším riešením, ale z hľadiska životného prostredia predstavuje závažný problém.

Komplikujú ho teplotné inverzie v zimnom období, hlavne v horských dolinách a kotlinách. Dediny v údoliach sú vystavené smogu z komínov, ktorý je viditeľný aj voľným okom a dráždi dýchacie cesty. Mnohí ľudia spaľujú v kotloch, krboch, kachliach a pieckach nevysušené drevo či dokonca odpad, a tak prispievajú k produkcii emisií sadzí vrátane jemných prachových častíc PM10 a PM2,5, oxidov dusíka či oxidu uhoľnatého.

Pri spaľovaní uhlia sa do ovzdušia dostávajú aj nebezpečné emisie oxidov síry. Najviac sú postihnutí obyvatelia obcí. Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry na Slovensku zomiera predčasne pre znečistenie ovzdušia približne 5-tisíc ľudí ročne.

Podľa emisných inventúr Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa vykurovanie domácností v roku 2021 podieľalo na znečisťovaní ovzdušia prachovými časticami (PM2,5) až v rozsahu 80 % a na znečisťovaní karcinogénnym benzo(a)pyrénom v rozsahu približne 70 %.

Pri obnove domov sa ráta nielen s opatreniami zo skupiny A, kam patrí zateplenie obvodového a strešného plášťa, výmena okien a zateplenie podlahy nevykurovaného podkrovia alebo suterénu, ale aj s investíciami do výmeny zdroja energie – na tepelné čerpadlo, solárne kolektory či fotovoltické panely, ako aj na inštaláciu zelenej strechy, akumulačnej nádrže na dažďovú vodu či tieniacej techniky. Je to dôležitý prvok, ktorý výrazne znižuje emisie a môže ušetriť desiatky eur z faktúr.

Potenciál pre firmy

Obnova domov je jeden z najväčších investičných projektov v histórii Slovenska. Súhrnná vyčlenená suma dosahuje výšku 741 miliónov eur – zahŕňa nielen obnovu rodinných domov, ale aj obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov.

Takáto veľká injekcia do stavebného sektora môže priniesť zvýšenie zamestnanosti a v konečnom dôsledku vyššie odvedené dane pre štát. Pomôže udržiavať slovenskú ekonomiku v chode aj v čase blížiacej sa recesie.

Pre stavebníctvo teda pôjde o obrovskú ekonomickú vzpruhu. Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) priznáva, že len do konca októbra eviduje približne 910 žiadostí, z toho 860 zo štandardnej výzvy a zvyšok zo sociálnej výzvy.

Počet žiadostí pribúda každým dňom a cieľom je ešte tento rok spracovať aspoň 4-tisíc. Postupne až do roku 2026 sa obnoví približne 30-tisíc domov. Stavebné firmy potvrdili, že zaznamenali zvýšený záujem ľudí o rekonštrukcie, ktorých primárne motivuje zníženie spotreby energií. Svoje kapacity a schopnosti začali prispôsobovať dotáciám z plánu obnovy.

Oprávnenou obavou v takom obrovskom projekte sú slovenské kapacity kvalitných stavebných firiem a projektantov. Riaditeľka odboru marketingu sekcie Plánu obnovy Natália Horňáková vraví, že nadviazali spoluprácu so Slovenskou komorou stavebných inžinierov, ktorá združuje projektantov a odborne spôsobilé osoby na energetickú certifikáciu.

„V spolupráci s komorou sme nastavovali finančné limity pre 21 opatrení, organizovali sme školenia a odborné semináre, na ktorých sa zúčastnilo v priemere okolo 250 odborníkov,“ vraví. Agentúra plánuje aj ďalšie školenia, aby nedochádzalo k zbytočným chybám, ako napríklad, že existoval pri prvých žiadostiach nesúlad v používaní pečiatok na energetických certifikátoch.

„V prípade, že identifikujeme väčšie firmy združujúce projektantov a certifikátorov, ktoré generujú opakujúce sa chyby, vieme ich usmerniť. Niečo podobné sa už udialo a pomohli sme tak veľkému množstvu projektov,“ hovorí. Richard Paksi pri otázke na kapacity slovenských stavebníkov ostáva pokojný.

„Pokiaľ nenastane nejaká ďalšia neočakávaná udalosť, ktorá by významne ovplyvnila európsky trh a dodávateľské reťazce, dá sa predpokladať, že by nemal nastať nejaký významný nedostatok kapacít, ktorý by výrazne ohrozil celú implementáciu,“ vraví analytik Richard Paksi. V minulosti boli stavebné firmy, ktoré realizovali obnovu verejných budov a rodinných domov, limitované certifikátmi alebo atestáciami.

Pri dvoch pilotných výzvach v programe Obnov dom už našťastie agentúra k takémuto kroku nepristúpila a stavebné firmy neobmedzuje. Platforma Budovy pre budúcnosť však štátnej agentúre odporúča, aby pri projektoch pristupovala k spolupráci s projektantom či stavebnou firmou čo najkonštruktívnejšie.

„Cieľom má byť kvalitne obnoviť desiatky tisíc rodinných domov. Nie je účelom za každú cenu dbať na správnosť každého slova či čísla za desatinnou čiarkou v žiadosti alebo v projekte,“ upozorňuje analytik platformy Richard Paksi.

Reakcia stavebníkov

Pri dotačnej schéme je potrebné zdôrazniť, že každý, kto by chcel získať späť 60 % vynaložených nákladov na obnovu, by sa mal v prvom rade poradiť s projektantom. Ten poradí, čo všetko a akým spôsobom treba na dome obnoviť. Následne si dá záujemca vypracovať energetický certifikát, ohlási drobnú stavbu a môže podať žiadosť.

Celý proces nie je extra zložitý, navyše sa možno ísť poradiť (aj s podkladmi) do niektorej z desiatich regionálnych kancelárií SAŽP a k dispozícii je aj call centrum. Dotačnú schému privítali ako závan nového biznisu mnohé stavebné firmy, predajcovia okien alebo izolačného materiálu. Mnohé na webových portáloch prehľadne zverejnili podmienky dotácií.

„Pri kvalitne urobenom zateplení fasády a strechy nie je problém dosiahnuť 50 % úsporu spotreby primárnej energie. To znamená, že náklady na kúrenie majiteľovi domu razom klesnú na polovicu a nebude nútený využívať tuhé palivá,“ hovorí marketingový riaditeľ spoločnosti Isover Alexander Prizemin.

Ide o jednu z firiem, ktorá zverejnila informácie na webe, aby získala viac zákaziek. Štátna agentúra SAŽP dokonca uvažuje nad zriadením registra stavebných firiem, ktoré by mali podľa riaditeľky  marketingu Natálie Horňákovej fungovať na spôsob kedysi známych Zlatých stránok. To by mohlo záujemcov odľahčiť od hľadania stavebných firiem na internete.

Analytik BPB Richard Paksi tvrdí, že cieľom stavebnej firmy by malo byť v prvom rade záujemcov edukovať, aby sa na rekonštrukciu odhodlali. „Nemal by to robiť len štát, ktorý bude šíriť osvetu o tom, prečo je výhodné a správne zvažovať zelené technológie či ambicióznejšie opatrenia,“ vraví.

Stavebná firma by mala vlastníkovi domu zreteľne vysvetliť, aké má možnosti a prečo je dôležité uvažovať pri rozhodovaní o rekonštrukcii, ktorá môže mať aj pri vyšších okamžitých nákladoch dlhodobé benefity. Otáznikom sú náklady pri obnove domov.

Štát striktne určil cenové stropy pri ich realizácii. V období, keď sa ceny stavebných materiálov neustále menia, to môže predstavovať riziko. Štátna agentúra vraví, že finančný limit síce nastavovali na prelome rokov 2021 a 2022, ale v čase vyhlásenia výziev urobili revíziu stanovených cien.

Agentúra považuje prvé dve výzvy za pilotné a na základe ich vyhodnotenia a spätnej väzby od stavebníkov plánuje zvážiť, či je nutné jednotkové ceny upraviť alebo nie. Trafiť sa správne do prepočtov s horizontom čo i len rok je v súčasnom turbulentnom období takmer nemožné. „Pri plánovaných ďalších výzvach ich preto budeme opäť aktualizovať v závislosti od vývoja cien stavebných materiálov a prác v oblasti stavebníctva,“ upokojuje Horňáková.

Ak sa už záujemca o dotáciu poradil s odborníkom a vie, že jeho dom bude po obnove spĺňať požadované energetické limity, je dobré zájsť do banky a spýtať sa na možné úverové podmienky. Obnova domov je tak obrovským potenciálom aj pre finančné inštitúcie. Niektoré banky už so SAŽP spolupracujú a na tieto účely ponúkajú aj zvýhodnené „zelené“ produkty.

Článok sme uverejnili v časopise ASB 11-12/2022