Zelený radar: Paríž ako mesto cyklistov, ničenie vzácnych lesov kvôli nábytku aj nelegálny prelet nad národným parkom

Aktuálne dianie, nové objavy, štúdie, ktoré (ne)potešia, ale aj nepríjemné zrkadlo, ktoré nám nastavuje sama príroda. Nenechajte si ich ujsť šesť správ o životnom prostredí, ktoré sa dostali tento týždeň do nášho výberu.

Paríž sa stáva mestom cyklistov

Štúdia agentúry Institut Paris Region ukázala, že Parížania požívajú na pohyb po centre viac bicykle ako automobily. Zatiaľ čo bicykle využíva 11, 2 %, autá len 4,3 % účastníkov prieskumu. Ide o nárast oproti roku 2010, kedy cyklistika predstavovala len 3 %. Podľa námestníka primátora zodpovedného za dopravu, Davida Belliarda, ide o prvé víťazstvo.

Štúdia sledovala 3 337 obyvateľov regiónu Île-de-France vo veku 16 až 80 rokov. Ich pohyb monitorovalo GPS zariadenie a tiež si vypĺňali cestovné denníky. Závislé od cestovania autom boli predovšetkým predmestské časti Paríža. Ukázalo sa, že čím ďalej od centra, tým rástlo percento jázd autom.

Hlavné mesto Francúzska v posledných rokoch bojuje s autami v centre. Od januára 2025 nadobudne účinnosť niekoľkokrát odkladané dopravné obmedzenie pre dieselové vozidlá staršie ako 14 rokov a benzínové autá staršie ako 19 rokov.

Tieto sú kategorizované ako Crit’Air 3 a budú mať zakázaný vstup do metropolitnej oblasti tzv. Veľkého Paríža – rozsiahlej aglomerácie okolo francúzskej metropoly s rozlohou cca 815 km2. Patrí do nej celkovo 131 obcí s viac ako 7 miliónmi obyvateľov. Vo februári tohto roka Parížania navyše schválili aj trojnásobné zvýšenie parkovacích poplatkov pre veľké vozidlá typu SUV.

Švajčiarsko prehralo spor za nesplnené klimatické ciele

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu rozhodol, že Švajčiarsko konalo nedostatočne v boji proti klimatickej zmene. Ide o prvý verdikt vynesený voči konkrétnemu štátu v tejto otázke. Súd rozhodol v prípade žaloby, ktorú podalo združenie Klimatické seniorky.

To vyjadrilo znepokojenie v súvislosti s dôsledkami globálneho otepľovania a uviedlo, že švajčiarske úrady nepodnikli dostatočné opatrenia v záujme zmierniť klimatickú zmenu. Tento verdikt mohol predstavovať základ pre ďalšie klimatické žaloby.

Sťažnosť združenia žien v seniorskom veku sa vzťahovala na dôsledky klimatických zmien na podmienky života a zdravie starších osôb a zodpovednosti štátu v tejto oblasti. Sťažovateľky poukazovali aj na neplnenie záväzkov zo strany štátu pri znižovaní objemu emisií s cieľom spomaliť nárast medziročnej priemernej teploty. Švajčiarsko sa k tomu zaviazalo klimatickou dohodou z Paríža v roku 2015.

ESĽP rozhodol, že Švajčiarsko si neplnilo svoje povinnosti podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach v súvislosti so zmenou klímy. Zo strany Švajčiarska došlo k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na prístup k súdu. Švajčiarsky Spolkový úrad spravodlivosti, ktorý túto krajinu pred súdom zastupoval, rozhodnutie vzal na vedomie, píše agentúra Reuters.

Súd zároveň zamietol ako neprípustnú žalobu podanú zo strany portugalskej mládeže voči Nemecku a viac než 30 ďalším európskym krajinám. Návrh podali ešte v roku 2020 šiesti mladí Portugalci, narodení v rokoch 1999 až 2012, ktorí namietali voči existujúcim a vážnym budúcim vplyvom klimatickej zmeny.

Uviedli, že sú vystavení riziku ujmy v dôsledku klimatickej zmeny a toto riziko by malo počas ich života ešte narastať. Tvrdili, že ich generácia je obzvlášť zasiahnutá klimatickou zmenou, vzhľadom na ich vek, a narušenie ich práv je významnejšie ako v prípade predchádzajúcich generácií.

V Rumunsku ničia vzácne lesy, nábytok z nich putuje do celej Európy

V Rumunsku podľa odhadov za posledných 20 rokov zmizlo kvôli ťažbe dreva vyše 50 % pôvodných neporušených lesov. Miestna pobočka Greenpeace tu podrobným skúmaním dodávateľského reťazca, od ťažobných lokalít až po sklady dreva, vrátane kontroly prepravných povolení a návštevou spracovateľských zariadení, odhalila systematické ničenie starých lesov. A to vrátane dvoch chránených lokalít Natura 2000. Organizácia vyšetrovanie prepojila s najmenej siedmimi rôznymi rumunskými dodávateľmi firmy IKEA.

Väčšina dodávateľov vyrába výrobky pre viacero európskych a medzinárodných spoločností. Jeden z nich, Plimob, vyrába výhradne pre švédsku spoločnosť. Vyšetrovanie týchto výrobcov spojilo s najmenej 30 výrobkami z reťazcov IKEA, čo vyvoláva obavy, že drevo zo vzácnych lesov môže nakoniec končiť v domácnostiach po celej Európe i mimo nej.

Drevo zo vzácnych starých lesov skončilo v krajinách ako Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Izrael, Taliansko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Švédsko, Švajčiarsko a Veľká Británia.

Greenpeace Rumunsko identifikovalo tieto väzby na základe jedinečnej identifikácie firmy, ktorej súčasťou sú kódy na výrobkoch patriace konkrétnemu výrobcovi. Pobočka v Českej republike zistila, že výrobky od spomínaných rumunských firiem končia aj u nich, a to vo všetkých štyroch obchodoch v Prahe, Ostrave a Brne.

Výmeny ľudí pokračujú, minister odvolal riaditeľa SMHÚ

Riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Martin Benko končí vo svojej funkcii. Odvolal ho minister životného prostredia Tomáš Taraba. Benko o tom informoval na sociálnej sieti. SHMÚ je podľa Benka nenahraditeľný pre takmer všetky zložky štátu, ako sú Hasičský a záchranný zbor, sekcia krízového riadenia ministerstva vnútra, Horská a záchranná služba, Úrad jadrového dozoru, Ozbrojené sily SR či letecká a cestná doprava.

Dôvodov na odvolanie riaditeľa Martina Benka je podľa ministra množstvo. Ide predovšetkým o zlý manažment riadenia inštitúcie, osobitne v oblasti manažovania IT projektov. Dočasne poverenou generálnou riaditeľkou sa stala doterajšia ekonómka SHMÚ Ivana Herkel. Ministerstvo životného prostredia plánuje na pozíciu riaditeľa vyhlásiť riadne výberové konanie.

Drevo z chráneného územia TANAPU skončilo v zahraničí

Drevo z nedávno medializovanej rozsiahlej ťažby v Tatranskom národnom parku (TANAP) odchádza do zahraničia. Upozornila na to organizácia My sme les, ktoré na vyťažené kusy umiestnila GPS zariadenie. To ukázalo, že drevo z chráneného územia medzinárodného významu, z biotopu ohrozeného hlucháňa hôrneho a plánovanej zóny najprísnejšej ochrany národného parku, skončilo v českej obci Staříč.

GPS tracker umiestnený v kmeni cestoval cez Poprad, Liptovský Mikuláš a Žilinu. Na hraničnom priechode Mosty u Jablunkova drevo opustilo územie Slovenska a zamierilo k Ostrave. Skončilo, na veľkom sklade dreva v obci Staříč. Nachádza sa tam nadnárodná spoločnosť s centrálou v Rakúsku, ktorá však pôsobí vo viacerých krajinách a deklaruje, že všetky výrobky pochádzajú z dreva z udržateľného hospodárenia a sú certifikované systémom PEFC.

„Celý tento príbeh je veľmi smutný. Od dosadenia nekompetentného pytliaka na čelo TANAP-u až po zneužívanie kalamitnej ťažby na vyrúbanie tisícok zdravých stromov či suchárov, z ktorých už lykožrút dávno vyletel. Ministerstvo životného prostredia doslova rozoberá na súčiastky chránené územie v národnom parku, riskuje astronomické pokuty od Európskej únie a ešte navyše drevo z neho bez pridanej hodnoty odosiela do zahraničia ako surovinu,“ uviedol Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.

Podľa štátneho tajomníka envirorezortu Filipa Kuffu, Správa Tatranského národného parku postupuje na základe obchodných verejných súťaží. Do nich sa môžu zapájať firmy zo všetkých krajín v rámci jednotného trhu EÚ. Do ďalších obchodných a zmluvných vzťahov firmy, ktorá ťažbu vysúťaží a zrealizuje, TANAP nevstupuje a nemá na ne ani žiadny vplyv.

Nelegálny prelet štátneho tajomníka ponad národný park má dohru

Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Tomáš Kuffa nakrútil 5. apríla video pri prelete vrtuľníka ponad najprísnejšie chránenie územie v Národnom parku Malá Fatra. Podľa zákona o ochrane prírody však potreboval súhlas príslušného orgánu. Odbor starostlivosti o životné prostredie OÚ Žilina však potvrdil, že ho nemal. Na let upozornila televízia Markíza.

Do tejto oblasti sa bežný človek nedostane ani po turistickej trase, chodníky sú tam uzavreté tretí rok. Preletom mohol podľa ornitológov ohroziť hniezdiace vzácne vtáky, napríklad orly skalné a sokoly sťahovavé, ktoré mohli opustiť svoje znášky. Podľa Kufffu však v tejto lokalite po zavretí chodníka nie je po orloch ani chýru, ani slychu.

Michal Kiča, jeho predchodca na envirorezorte, označil takéto správanie za papalášizmus a pohŕdanie zákonmi. Bývalý štátny tajomník rezortu už podal podnet na inšpekciu životného prostredia.