Morské brownfieldy? Zo starých ropných plošín môžu byť dátové ostrovy, ukázal mladý slovenský architekt

Slovenský architekt Tomáš Rausz uspel v silnej konkurencii a zvíťazil v medzinárodnej súťaži s projektom Data Island - Oceľový oblak. V rámci neho navrhol koncept dátového centra s ponorným chladením serverov ako druhotné využitie ropných plošín. Na prácu dohliadali špičkoví odborníci z dánskeho ateliéru BIG.

Čerstvý absolvent Fakulty architektúry STU, Tomáš Rausz, poňal svoju diplomovú prácu netradične – zapojil sa s ňou rovno do súťaže. Zadanie vychádzalo z medzinárodnej súťaže Young Architects Competition (YAC) Iron Island, ktorej hlavnou témou bolo skúmanie nových možností využitia pobrežných ropných plošín po tom, čo skončí ťažba. Svoju prácu tvoril pod vedením Andreja Boroša.

Nielen postupné vyčerpávanie zásob tejto nerastnej suroviny, ale aj čoraz častejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, robí z týchto stavieb morské brownfieldy. Tie sa autor rozhodol premeniť na dátové centrá.

„Hlavnými negatívami pri výbere novej funkcie sú poloha a nepriaznivé podmienky, v ktorých sa plošina nachádza. Keďže jej hlavnou úlohou je ťažiť ropu, hľadal som funkciu, ktorá by vedela taktiež generovať zaujímavý profit a zároveň nepotrebuje náročnú infraštruktúru,“ objasnil pre ASB autor nápadu Tomáš Rausz.

Reálne a ekonomicky výhodné

Výsledný projekt vznikol na základe dôkladnej analýzy rôznorodých scenárov využitia technických stavieb. Študenti dostali v rámci podkladov jeden typ plošiny, na ktorej mali svoju myšlienku demonštrovať. Aby Tomáš predišiel nereálnym scenárom, musel získať dostatok dát, napríklad čo sa týka možností získavanie energie, analýzy ropného priemyslu, ekonomického potenciálu či špecifík dátových serverovní.

„Tým, že sa jednalo o veľmi špecifickú typológiu, bolo náročné sa zorientovať v množstve získaných dát. Keďže som sa od začiatku snažil prísť s racionálnym konceptom a nie utopistickou víziou, musel som najskôr pochopiť, ako plošiny fungujú a čo je a nie je možné s nimi robiť. Koncept sa preto zo začiatku často menil, keďže každá nová informácia vedela situáciu veľmi skomplikovať,“ povedal o výzvach zadania Tomáš Rausz.

K úspešnému výsledku mu poslúžili aj priame konzultácie so špičkovými odborníkmi v oblasti aerodynamiky či manažmentom dátových centier.

Energeticky menej náročné a ekosystému prívetivejšie

Finálny návrh práce teda nahrádza pôvodnú funkciu ťažby ropy konceptom dátového centra, ktoré je postavené na princípe ponorného chladenia serverov. Výhodou je výrazné zníženie potrebnej infraštruktúry, čo racionalizuje ekonomickú stratégiu návrhu. Autor si uvedomoval, že na to, aby bola nová funkcia pre vlastníkov plošín zaujímavá, musí im dávať najmä ekonomický zmysel.

Keďže sú dátové serverovne veľmi energeticky náročné, najmä pre ich chladenie vzduchom, nápad myslel aj na tento aspekt.

„V návrhu sa venujem imerzívnemu (ponornému) chladeniu, ktoré znižuje náklady o polovicu. Ako hlavný zdroj energie navrhujem veternú turbínu, ktorej výkon sa premieta do dimenzie serverovne. Výkon turbíny, náklady na prevádzku serverov a ich prenajímateľný potenciál sú hlavné vstupné údaje pre overenie ekonomickej stratégie,“ objasnil Tomáš Rausz.

Tieto stavby z betónu a ocele sa po skončení ťažby tiež stali tak trochu nečakanými ostrovmi morskej biodiverzity, čo zohľadňoval aj študentov návrh. Nová navrhnutá funkcia nepotrebuje lodnú obsluhu na dennej báze, ani častý zásah človeka. Preto vytvára bezpečnejšie prostredie pre rozširovanie antropogénnych korálových útesov na spodnej konštrukcii plošiny.

Projekt Data Island bol zároveň Tomášovou diplomovou prácou, ktorú tvoril v rámci vertikálneho ateliéru na FAD STU. Ten viedli architekti z uznávaného dánskeho ateliéru BIG, ako napríklad Mathew Oravec, Ioannis Gio alebo Nikol Maraj. Pod ich vedením absolvovať šesť semestrov.

Pochvaľoval si nielen ich profesnú stránku, ale aj tú ľudskú. „Mal som možnosť čerpať know-how od svetovej architektonickej špičky, čo nesmierne akcelerovalo moju schopnosť efektívne pracovať,“ doplnil.

Dátové centrum teda predstavuje produkt, ktorý na distribúciu potrebuje len internetový kábel. Pri prísune dobrého zdroja energie a efektívnym spôsobom chladenia sa toto využitie môže stať reálnou alternatívou do budúcna.