Najhorší scenár sa nenaplnil. Zo zrúcaniny sa stal jeden zo skrytých klenotov Bratislavy

Kaštieľ v Čunove sa stal z ruiny absolútnou pýchou obce a dnes plní úlohu moderného ekocentra. Z budovy, ktorú kedysi ľudia obchádzali, sa tak stalo miesto, ktoré vyhľadávajú.

Architektonická perla 18. storočia

Spája sa s rodom Szapáryovcov a jeho história siaha až do 18. storočia. Kaštieľ v Čunove, známy ako Szapáryho kaštieľ, predstavuje barokovo- -klasicistický objekt a vybudovaný bol v druhej polovici 18. storočia. Ako uvádza Bratislavský samosprávny kraj, navrhli ho ako menšie vidiecke sídlo a nikdy neslúžil ako hlavné obydlie svojich majiteľov.

Budova má obdĺžnikový tvar, je čiastočne podpivničená a pozostáva z troch traktov s jednoduchým usporiadaním. Kaštieľ má aj podkrovie, pričom výrazným a umením obohateným architektonickým prvkom je portikus, ktorý slúži ako hlavný vstup a je umiestnený na severozápadnej fasáde. V juhozápadnej časti je druhý vchod, vedúci do parku.

V interiéri sa nachádzajú miestnosti s valenými klenbami, ktoré slúžili ako zázemie. Stredná chodba je zase preklenutá pruskými klenbami a v juhozápadnom trakte sa nachádza reprezentačná sála. Okolo nej sú plochostropé miestnosti prepojené enfiládami. V komunikačnej chodbe sú ešte viditeľné obrysy niekdajších kúrenísk, krbov a kachlí.

Chátranie a nedokončená obnova

Kaštieľ prestavali ešte v roku 1807, jeho posledná obnova sa však viaže k 70. rokom 20. storočia. V tomto období sa uskutočnila čiastočná rekonštrukcia. Osadili nový krov, okenné šambrány a nové stropy v juhozápadnej časti. Premena budovy sa však nedokončila.

„Kaštieľ bol dlhé roky nevyužívaný a chátral, a to po stavebnej aj technickej stránke. Mal poškodenú statiku pivnice, zrútené schodisko a klenbu nad vchodom do pivnice,“ informuje o ďalšom osude národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Ak si človek pozrie stav kaštieľa na fotografiách, v podstate išlo o zrúcaninu, ktorá v žiadnom prípade nepripomínala chránenú stavbu.

Z ruiny klenot Bratislavy

V roku 2021 nastal zlom a Bratislavská župa spustila komplexnú rekonštrukciu, ktorá pozostávala z troch častí – obnovy kaštieľa, obnovy sýpky a revitalizácie priľahlej záhrady.

„Na budove kaštieľa sa zrealizovala kompletná výmena pôvodného krovu a strešnej krytiny vrátane opravy podstrešnej rímsy. Strecha bola tepelne zaizolovaná a osadili sa do nej nové okná. Pôvodné komíny sa zrekonštruovali, rovnako aj podkrovie, kde sa namontovali nové priečky, podlaha, rozvody elektroinštalácie, vody a kúrenia,“ informuje Bratislavský samosprávny kraj.

Pivničné priestory po novom slúžia ako tvorivé dielne a osadené boli aj nové okná na prízemí a v pivnici. Zrealizovali sa tiež reštauračné práce, fasády a omietky. „Súčasťou projektu je aj výsadba zelene, krovín a stromov, vybudovanie jazierka či drobnej architektúry ako altánok či informačné panely,“ tvrdí BSK.

Umelecké dielo pod vrstvami omietky

Rekonštrukcii dodávajú výnimočnosť ručne maľované nástenné fresky, ktoré boli odkryté počas obnovy. Nachádzajú sa v troch východných miestnostiach juhozápadného traktu kaštieľa, pričom ich datovanie siaha do 19. storočia. Župa ich priviedla späť k životu, zrekonštruovala. Maľby boli výrazne poškodené neskoršími zásahmi, keďže boli v priebehu 20. storočia prekryté ďalšou vrstvou omietky s náterovými vrstvami.

Zobrazené tu sú krajinky, obilie, lúčne a poľné kvety, ovocné stromy i zvieratá. Dnes je zo schátraného kaštieľa ekocentrum. Slúži na environmentálne vzdelávanie, výchovu a osvetu detí, mládeže i širokej verejnosti spolu so zázemím pre organizácie ochrany prírody, cezhraničného turizmu a ekoturizmu.

„V Bratislavskom kraji existuje niekoľko menších environmentálnych centier, ale jedno ucelené s nadnárodnou úrovňou tu absentovalo. Ekocentrum tak bude unikátnym pilotným projektom v regióne,“ povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2024