Škola v Madride je ukážkou netradičných riešení: Korková fasáda, okná pre karavany aj priznané konštrukcie
„Ponorka, ryba, tisíce očí alebo maslový robot,“ tak zneli prvé reakcie žiakov v Madride, keď prvýkrát uviedli budovu svojej novej školy. V niekoľkoposchodovom chráme zvedavosti sa skĺbil neštandardný vzdelávací prístup s udržateľnosťou.
Škola, ktorá sa nachádza na severnom okraji španielskeho hlavného mesta, na predmestí Encinacar de los Reyes, je vo všetkých smeroch neordinárna. Je dielom architektonickej kancelárie Office for Political Innovation.
Samotný názov odhaľuje jeden z hlavných postojov štúdia, a to, že architektúra je politika. Vedúci architekt Andrés Jaque je známy svojím multidisciplinárnym prístupom a vo svojej práci sa často zameriava na skúmanie vzťahov medzi architektúrou, technológiou, identitou a spoločenskými otázkami.
Dôležitosť priestoru a skúsenosti
Koncept škôl Reggio Emilia je pomenovaný po mestečku v severnom Taliansku, kde sa sformoval. Predstavuje pedagogický prístup založený na dôvere v potenciál dieťaťa, na spolupráci medzi deťmi a učiteľmi a aj na aktívnom zapojení detí do procesu učenia. V projekte madridskej školy cítiť mnohé hodnoty, ktoré si ctia zadávateľ aj autor: dôraz na participáciu, dôležitosť priestoru a význam každodenných skúseností.
Základom je železobetónová konštrukcia, ktorá sa od terénu dvíha do výšky veľkým betónovým oblúkom. Ako keby niekto vyskladal pieskovožlté bloky na betónovú policu. Schodisková veža sa otvára a odhaľuje svoje vnútro. Tisíce „očí“ na fasáde – oblúková výplň z tzv. luxferov – lámu svetlo dopadajúce na ich povrch.
Na počiatku celého projektu bolo vyše dvojročné obdobie, keď architekti načúvali predstavám žiakov o budúcej škole. „Škola bez stien,“ predstavovalo si jedno z detí. „Chcem sa tam cítiť ako v záhrade,“ želalo si druhé. A čo tak napríklad škola ako „vesmírna loď“. Učitelia, naopak, zdôrazňovali stavbu, ktorú by bolo možné využívať na hru a ktorá by sama bola nástrojom poznania.
Vízia, ktorú mal aj Jaque, je založená na tom, že architektúra by mala podnecovať predstavivosť a inšpirovať študentov, aby kládli otázky o fungovaní sveta. V školách Reggio Emilia je vplyv prostredia považovaný za tzv. tretieho vychovávateľa, predpokladá sa, že deti sa učia a rastú vo vzťahu s ostatnými prostredníctvom skúseností v špecifickom prostredí.
Prvými vychovávateľmi sú si deti navzájom a druhými učitelia, chápaní skôr ako spolupracovníci. Budova je vnímaná ako komplexný ekosystém, ktorý umožňuje deťom vzdelávanie podľa ich vlastných potrieb, a to v procese kolektívneho experimentovania. Tento ekosystém je vyvinutý tak, aby posilňoval schopnosť detí vyrovnať sa s nepredvídateľným.
Vrstvenie rozmanitosti
Práve vrstvenie rozmanitosti v prostredí na vzdelávanie je tak jedným z hlavných konceptov celého projektu. „Je to doslova stoh architektonických tradícií,“ popísal návrh Jaque. Veľkolepé „predstavenie“ sa začína už pri vstupe do tejto budovy. Cez lavičku pripomínajúcu padací most prejdete obrovským betónovým oblúkom až do obrovskej haly. Tá je hlavným „námestím“ – miestom stretávania, kozmopolitnou agorou a srdcom celej školy.
Tento rozľahlý priestor sa navyše otvára oblúkmi do krajiny a spája tak žiakov s okolitým ekosystémom. Súčasťou sú aj menšie záhradky, navrhnuté ekológmi pre hmyz, vtáky, motýle a netopiere. Ide teda naozaj o priestor pre všetkých. Navyše má multifunkčné využitie – s ohľadom na deň i čas sa môže premeniť na telocvičňu, divadlo alebo miesto pre zbor.
O poschodie vyššie nájdeme aj veľkolepý skleník. Slúži ako záhrada a je ďalším z mnohých didaktických nástrojov pre deti. Prispieva aj k regulácii mikroklímy, v zime pomáha vyhrievať triedy a v lete ich cez ventilačné otvory v klenutej streche ochladzuje.
Nahá budova
Celá škola je navyše pretkaná množstvom rúrok a priznaných konštrukcií, ktoré deťom umožňujú nahliadnuť do technického fungovania stavby. Žiadne obklady, žiadne podhľady, žiadna „druhá“ podlaha na terčoch ani žiadna dvojitá prevetrávaná fasáda. Nahá budova, neskrývaná viditeľnosť prevádzkových komponentov udáva jej estetiku.
„Nahota sa stala naším náboženstvom, bez ospravedlňovania si užívame odhaľovanie skrytých častí architektúry,“ vysvetľuje Jaque. Autorom sa tak podarilo znížiť celkové množstvo stavebného materiálu až o 40 %.
Okrem úspory materiálu sa v projekte myslelo i na opätovné použitie, využili sa nepotrebné sklenené tvarovky (luxfery), ktoré umiestnili architekti do betónových oblúkov, nevyužité umývadlá na ručné pranie do kúpeľní a kruhové okná rozosiate po fasáde boli pôvodne dokonca vyrobené ako svetlíky pre karavany.
Na fasáde je navyše použitá špeciálne vyvinutá zmes korku a živice, ktorá funguje ako izolačný materiál a je zároveň aj finálnou povrchovou úpravou. V 14 centimetroch korku sa podarilo dosiahnuť dvojnásobok izolačných hodnôt požadovaných madridskými predpismi, materiál navyše čiastočne pohlcuje vodu a táto korková fasáda sa tak stáva kvalitným miestom pre život húb či hmyzu, a to je v Reggio škole vítané.
Sám architekt vyslovil želanie, aby sa fasáda priblížila povrchu stromu kôrou, ktorá je „plná života“. Princíp budovy ako miesta pre „viac než ľudský“ život je ďalším ťažiskovým konceptom architektovej práce.
Ukážka netradičných riešení
Princípy ekologickej udržateľnosti boli súčasťou projektu už od prvého konceptu. Namiesto pre školy typického horizontálneho usporiadania tu architekti „potiahli“ stavbu do výšky – zabralo sa tak menej pôdy, zmenšili sa fasádne plochy a materiál sa ušetril aj na sanitárnych systémoch. Optimalizáciou statického návrhu sa navyše podarilo zredukovať nosné steny v priemere až o 150 mm v porovnaní s bežným použitím železobetónových konštrukcií.
K celkovej redukcii konštrukcií navyše prispelo aj rozhodnutie využívať na rôzne fyzické aktivity blízky verejný park, čo prináša deťom nové podnety, sociálnu interakciu, prispieva k sociálnej rôznorodosti, buduje toleranciu, a predovšetkým oživuje verejné priestranstvá.
Madridská škola sa tak stáva ukážkou netradičných riešení. Vďaka svojej originalite a komplexnému prístupu k udržateľnosti si vybojovala miesto vo finálovej sedmičke prestížneho ocenenia EUMies Awards.
Reggio School
Lokalita: Madrid, Španielsko
Štúdio: Andrés Jaque/Office for Political Innovation
Autori: Roberto González García, Luis González Cabrera, Alberto Heras, Ismael Medina Manzano, Jesús Meseguer Cortés, Paola Pardo-Castillo, Rajvi Anandpara, Juan David Barreto, Inês Barros, Ludovica Battista, Shubhankar Bhajekar, Elise Durand, Drishti Gandhi, Maria Karagianni, Bansi Mehta, Alessandro Peja, Meeerati Rana, Mishti Shah, Saumil Shanghavi
Spolupráca: Dirtec Arquitectos Técnicos, Qube Ingeniería de Estructuras, JG Ingenieros
Realizácia: 2022