Zelené strechy: Prečo sú také potrebné a počíta sa s nimi aj v rámci eurofondov?
Sláva Štefancová 
Zelené strechy nie sú len trendom, ktorý má rozbiť monotónnosť mestských striech. Sú symbolom zelenej architektúry, prinášajú množstvo výhod a pomáhajú v boji s klimatickou krízou.
So zelenými strechami ráta aj Plán obnovy schválený minulý rok, a to ako v rámci verejných budov, tak aj rodinných domov. Na obnovu budov je v dotačnom programe vyčlenených 741 miliónov eur. Tie je možné využiť na opatrenia ako zelené strechy, zelené fasády či dažďové záhrady. Ich úlohou je zmierňovať dopady zhoršujúcej sa klímy a zlepšovať energetickú efektívnosť budov.
Podľa Európskej federácie zelených striech by do roku 2030 malo na každého obyvateľa mesta v EÚ pripadať 5 m2 zelených striech a stien. Vybudovanie záhrady na streche je cestou, ako chrániť životné prostredie a v dlhodobom horizonte ušetriť peniaze. Vegetačná strecha má vplyv aj na vykurovanie a chladenie budovy, znižuje teplotné výkyvy v konštrukciách a sekundárne šetrí náklady.
Tento efekt je vítaný v kancelárskych alebo bytových budovách, kde pomáha v lete izolovať horné podlažie od tepla z vonkajšieho prostredia. Naopak, zbytočný je napríklad v priemyselných halách so svetlou výškou 10 metrov, kde sa pod strechou nikto nepohybuje.
Tu stojí za zmienku skôr zmierňovanie efektu mestských tepelných ostrovov – takto sa označuje stav, keď mestá absorbujú a zachytávajú teplo vo vyššej miere ako vidiecke oblasti. Merania developera na projekte v Bratislave, ktorý zahŕňa 4 700 m2 zelených vegetačných striech ukázali, že teplotný rozdiel pri zelenej streche môže byť v lete aj viac ako 24 stupňov.
Zelené strechy si rozumejú so solárnymi panelmi
Z technického hľadiska je dôležitý dobre zvolený strešný systém s extrémnou životnosťou a odolnosťou proti prerastaniu koreňom. Tiež musí odolávať nízkym aj vysokým teplotám a byť vhodný napríklad na inštaláciu fotovoltických panelov.
Štúdia University of Technology Sydney zistila, že solárne panely lepšie fungujú, ak sú inštalované na zelenej streche. V špičkách zaznamenali až o 20 % vyššiu výkonnosť, celkovo počas experimentu to bolo 3,6 %. Solárne panely obklopené rastlinami lepšie fungovali, pretože neboli príliš horúce.
Panely zároveň sami vytvárajú tieň, ktorý je príjemnejším prostredím pre určité druhy rastlín a bráni nadmernému vysušovaniu strechy. Veľkou výhodou takýchto biosolárnych zelených striech je tiež biologická rozmanitosť, ktorá priťahuje hmyz či vtáky. Vedci z univerzity v americkom Kansase porovnávali výkony fovotoltických panelov na bielej, čiernej a zelenej streche. Tie, ktoré boli inštalované na vegetačnej streche, vyrobili v priemere o 1,4 % energie viac ako rovnaké panely na bielej a čiernej streche.
Ukladanie dažďovej vody
V prípade nadmerných zrážok dokážu zelené strechy absorbovať množstvo dažďovej vody a následne ju pomaly uvoľňujú. To minimalizuje riziko povodní. Schopnosť takejto strechy zadržať zrážkovú vodu sa pohybuje v rozmedzí od 30 % do viac ako 70 %.
Už desaťcentimetrov substrátu s vhodnými rastlinami dokáže v prípade prívalových dažďov jednorazovo zadržať 20 až 50 milimetrov zrážok. Pomáha tým zredukovať návaly vody do kanalizácie. Časť zrážok sa zároveň vyparuje do okolia, čo ochladzuje okolitý vzduch a zlepšuje klímu.
Pri vegetačných strechách netreba zabúdať na ich estetickú funkciu. Navyše, zabraňujú vzniku a usadzovaniu prachu a absorbujú škodliviny zo vzduchu. Na väčšinu stavieb sa inštalujú extenzívne vegetačné strechy, teda nepochôdzne. Sú lacnejším variantom, ako dostať zeleň na strechu. Obsahujú suchomilné rastliny, rozchodníky, byliny a machy nenáročné na spotrebu vody aj starostlivosť. Výhodou je, že ich je možné stavať aj dodatočne na strechy bytových domov, realizácia trvá pár dní.
Pochôdzne, teda intenzívne vegetačné strechy sú náročnejšie na skladbu vegetačnej vrstvy, od rastlín po stromy, a majú aj zvýšené nároky na statiku budovy. Dá sa v nich však relaxovať, cvičiť či grilovať. Zároveň sa môžu stať domovom pre včely, motýle a vtáky a podieľať sa tak na zvyšovaní biodiverzity.
Zelené príklady zo sveta
Budovanie zelených striech je témou v metropolách a veľkých mestách po celom svete. V dánskej Kodani musí mať každá nová budova zelenú strechu s pôdou a vegetáciou už od roku 2010. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky strechy so sklonom menším ako 30 stupňov. Súvisí to s ambicióznymi snahami Kodane stať sa prvým uhlíkovo neutrálnym hlavným mestom sveta a tiež s naplnením klimatických cieľov do roku 2025.
Vo Francúzsku sú zelené strechy povinné aspoň na niektorej časti každej novej budovy. V roku 2015 prijala krajina prelomový zákon, ktorý prikazuje developerom pokryť komerčné budovy aspoň sčasti zeleňou alebo solárnymi panelmi. V rakúskej Viedni proti mestským tepelným ostrovom bojujú vyhláškou pre nové bytové domy a priemyselné budovy vyššie ako 7,5 metra. Podľa nej musia mať pokrytú aspoň pätinu fasády zeleňou.
V Nemecku je celkovo až desať percent všetkých striech zelených. V Berlíne nájdete dokonca funkčné strechy, ktoré sú staršie ako 100 rokov. Lídrom je aj mesto Stuttgart, v ktorom sa budujú od 70. rokov minulého storočia. Podľa Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru majú v tomto meste dobre nastavené pravidlá, ktoré motivujú majiteľov budov k tejto ekologickej aktivite. Patria sem napríklad priame grantové platby za meter štvorcový zelenej strechy či menšie poplatky za odvod dažďovej vody.
Zvyšovanie biodiverzity v meste
Mottom švajčiarskeho Zurichu v rámci zelených riešení je „Zelenými strechami proti horúčavám“. V meste platia dokonca nariadenia o odporúčanej hrúbke vrstvy zelene. Čím je vyššia, tým sa viac darí biomase na streche, a tým väčší je chladiaci účinok. Odporúčané druhy vegetácie majú detailne rozpracované na informačnej webstránke pre miestnych obyvateľov, našli by ste medzi nimi aj žihľavu, podbeľ, špenát, lopúch, bazu čiernu či ostružiny. Uprednostňovať by mali rôzne trávy, byliny, lúčne kvety aj mach.
Lídrom v téme zelených striech je i Rotterdam. V súčasnosti je v holandskom meste v rámci programu LIFE @ Urban Roofs nainštalovaných viac ako 360 tisíc m2 zelených striech a 75 tisíc m2 solárnych panelov. Projekt rozdelil strechy v meste do štyroch skupín označených farbami. Zelené strechy poskytujú množstvo funkcií vrátane zvyšovania biodiverzity v meste. Modré zadržiavajú dažďovú vodu a zabezpečujú drenáž – odtekanie vody. Žlté vytvárajú udržateľnú energiu a červené strechy plnia sociálnu funkciu, riešia nedostatok priestoru a posilňujú spoločenskú súdržnosť.
Zelené strechy v našich podmienkach
Spraviť život udržateľnejším a príjemnejším aj v slovenských mestách sa snaží Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru. V spolupráci so samosprávami, štátom, developermi a obyvateľmi chce docieliť čo najväčšie pokrytie striech a fasád budov živými zarastenými plochami.
Vegetačné strechy totiž pomáhajú zmierňovať dôsledky globálneho otepľovania a súvisiacej klimatickej krízy. Patria k nim najmä intenzívne suchá striedané s prudkými prívalovými dažďami, čoraz viac tropických dní v lete a zdravie ohrozujúca horúčava zadržiavaná v oceli a betóne miest. Práve tieto fenomény totiž budú podľa vedcov v najbližších rokoch aj na Slovensku čoraz viac ohrozovať kvalitu života ľudí vo väčších sídlach a pre mestá sa tak stávajú dôležitou udržateľnou výzvou.
„Ak si uvedomíme obrovskú plochu, ktorú strechy budov tvoria v meste, zistíme, že nad hlavami máme gigantické žiariče, ktoré nielen cez deň, ale hlavne počas letných nocí do okolia sálajú horúčavu. Pre predstavu, aký významný prínos má zelená strecha, hovorí jeden z reálnych prepočtov. Kým teplota klasickej strechy môže mať v lete 50 až 80 stupňov Celzia, teplota zelenej strechy je v horúcom dni len okolo 30 stupňov Celzia,“ vysvetľuje Branislav Siklienka, predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru.
Zelené oázy nebudú lacné, pomôcť môžu dotácie
Vybudovanie „zelenej oázy v meste“ nie je lacné, aj keď ich o benefitoch vegetačných striech nikto nepochybuje. Podľa Branislava Siklienku preto budovanie zelených striech potrebuje investičnú podporu z EÚ, od štátu aj samotných miest a tiež legislatívnu pomoc pri stavebných povoleniach či ústretovú reguláciu. V oblasti rozvoja zelených striech sme podľa neho úplne na začiatku cesty.
„Hoci to nikto zatiaľ nepočíta, odhadujeme, že na celom Slovensku je v porovnaní s vyspelejšími zelenými krajinami iba 300 tisíc m2 zelených striech, ktoré v drvivej väčšine prípadov vybudovali súkromní developeri,“ dopĺňa. Za výzvu považuje dosiahnutie čísel ako napríklad v Nemecku, kde ročný prírastok zelených striech predstavuje približne 8 miliónov m2.
Celkovo je v tejto krajine vegetáciou pokrytých vyše 120 miliónov m2 striech. Samotný Mníchov má na strechách vyše 3 milióny m2 zelene a Štuttgart ešte o milión viac. Zaostávame dokonca aj za Českom, s porovnateľnou kultúrnou a ekonomickou štartovacou čiarou. U našich susedov sa zelená viac ako 1,6 milióna m2 striech a ročne pribúda približne 250 tisíc m2 nových.
Asociácia plánuje v najbližších rokoch intenzívne spolupracovať s Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia na začlenení zelenej infraštruktúry do trvalo udržateľných stratégií u nás. Základ pre tvorbu regulácií, pravidiel podpory a tvorbu príslušných zákonov existuje.
Vláda v roku 2019 schválila dokument s názvom Envirostratégia 2030, ktorý ráta aj so zelenými opatreniami v podobe zelených striech a stien a o zelenej infraštruktúre v mestskej krajine. Jednou z dôležitých zmien, ktoré by chcela asociácia dosiahnuť je, aby mestá pri povoľovacom stavebnom konaní brali do úvahy ako zelenú plochu aj samotnú strechu.
