Ak chceme plniť ciele ohľadom energetickej efektívnosti, nesmieme opakovať chyby ako pri čerpaní eurofondov

Stavebný sektor odkazuje vláde, že ak chceme plniť ciele, ku ktorým nás vyzýva Európska komisia, a naozaj uspieť, biznis potrebuje jasný, stabilný a predvídateľný plán. Musíme zmobilizovať kapacity a neopakovať chyby, ktoré sme roky robili pre čerpaní eurofondov.

Tieto a podobné myšlienky odzneli na online podujatí platformy Budovy pre budúcnosť (BPB), ktoré sa konalo za účasti odborníkov, ľudí z biznisu, zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Národnej a implementačnej agentúry Úradu vlády SR.

Plán REPowerEU počíta s navýšením cieľov pre energetickú efektívnosť z 9 na 13 percent do roku 2030 a navrhuje „solárny mandát“, teda povinnosť inštalovať solárne a fotovoltické panely na strechy nových verejných a komerčných budov od roku 2026. Cieľom je aj cez tieto opatrenia naplniť ambíciu zbaviť Európu závislosti na ruskom plyne.

„Navýšenie cieľa pre energetickú efektívnosť vôbec nie je nereálne. V súlade s navrhovanými cieľmi EÚ by mala do roku 2030 klesnú konečná energetická spotreba SR o 92 935 TJ (v prípade cieľu 9 %), resp. 107 078 TJ (v prípade 13 % cieľa) v porovnaní so spotrebou v roku 2005. Podľa našich prepočtov to znamená zvýšenie cieľa o 14 143 TJ,“ uviedol Peter Robl, predseda Správnej rady platformy BPB.

To podľa neho znamená, že ak by sme budovy do roku 2030 obnovovali s o polovicou vyššou intenzitou ako doteraz, prinieslo by to dodatočné úspory energie vo výške 13 963 TJ. Vyššia intenzita obnovy budov teda de facto pokryje celé zvýšenie cieľa navrhované v REPowerEU.

Zverejňovanie dotačných výziev v dlhodobom horizonte

S príchodom REPowerEU treba počítať s vyššou ambíciou tak pre energetickú efektívnosť, ako aj obnoviteľné zdroje, ktorá sa stáva realitou. Predstavitelia biznisu ponúkajú reálne a technicky dostupné riešenia. Zvyšovaním dopytu bude tiež oveľa väčší tlak na inovácie.

„Pre reálne výsledky potrebujeme intenzívnu spoluprácu medzi verejnou správou a súkromným sektorom. Ak štát dokáže vytvoriť také nastavenie verejných politík a dotačných schém, ktoré dokážu odstrániť všetky zbytočné administratívne prekážky a umožní plynulé čerpanie investícií, ktoré sú pre oblasť budov alokované, ciele vieme plniť,“ povedala Katarína Nikodemová, riaditeľka BPB.

Ako doplnila, úplný základ je prestať robiť výzvy jednorazovým systémom on & off, ale nastaviť zverejňovanie výziev v dlhodobom horizonte. Je to jednoducho realizovateľný model, ktorý zabráni tomu, aby sa poukážky na tepelné čerpadlá minuli za necelých 15 minút,

Pre sektor je tiež absolútne kľúčové, aby sa zmapoval stav verejných budov a začala sa merať aktuálna spotreba. Bez merania a konkrétnych dát o spotrebe vieme len ťažko nastaviť politiky a schémy tak, aby sme stav s budovami zlepšovali a investovali európske zdroje efektívne.