Ak nezvýšime súčasné tempo, budeme verejné budovy obnovovať takmer 30 rokov

Na pomalé tempo obnovy verejných budov upozorňujú odborníci už dlhšie. Za pravdu im dal aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý si posvietil na štátne verejné budovy. Z výsledkov jeho kontroly vyplýva, že ak nezvýšime súčasné tempo, verejné budovy budeme obnovovať takmer tri desaťročia.

Obnova verejných budov v rokoch 2014 až 2021 nenapredovala želaným tempom. V uvedených rokoch bolo obnovených 2062 budov verejného sektora. Pri tomto tempe by obnova všetkých energeticky nehospodárnych verejných budov trvala 27 rokov.

Informoval o tom Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, ktorý vykonal kontrolu zameranú na obnovu verejných budov, osobitne štátnych. Na Slovensku je ich spolu približne 15-tisíc. Hĺbkovú obnovu si podľa NKÚ vyžaduje 75 % z nich. Kontrola ukázala, že financovanie z verejných zdrojov nebolo dostatočné a samotné financie na obnovu poskytovalo viac ako 15 subjektov.

Roztrieštenosť financovania a nastavený systém zberu dát mali nepriaznivý dosah na presnosť, spoľahlivosť a kvalitu vykazovaných údajov. „Presúvanie kompetencií po politických zásahoch viedlo k ďalšej roztrieštenosti, a tým neprehľadnosti financovania,“ povedal podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.

Kontrolóri zároveň zistili, že správcom verejných budov chýbajú odborné kapacity na zabezpečenie primeraného a dobre cieleného financovania, ako aj na prípravu a realizáciu projektov. „Verejné subjekty svoje budovy, často postavené na lukratívnych pozemkoch neobnovujú, uprednostňujú radšej prenájom priestorov v nových energeticky hospodárnych súkromných stavbách a vlastné budovy nechávajú chátrať,“ upozornil Ivančo.

Prekážky, ktoré bránia intenzívnejšej obnove

Úrad skonštatoval, že medzi prekážky, ktoré bránili intenzívnejšej obnove verejných budov, patrili tiež chýbajúca národná databáza o budovách a nepoužiteľnosť eurofondov na túto činnosť v Bratislavskom kraji, ako aj nízka angažovanosť vlastníkov a správcov verejných budov. Ukázalo sa, že stratégie obnovy budov, ktoré vypracoval rezort dopravy v rokoch 2014, 2017 a 2020, neboli podľa NKÚ výraznou hybnou silou rastu tempa obnovy budov.

„Napriek tomu, že zvyšovanie energetickej efektívnosti budov je jedným z pilierov naplnenia záväzkov SR vo vzťahu ku klimatickej neutralite, v tejto oblasti nám chýba efektívne riadenie, prioritizácia obnovy a aj databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov,“ uviedol Jaroslav Ivančo.

NKÚ odporúča parlamentu zaviazať vládu vypracovaním analýzy o možnom spojení súčasných delených kompetencií do jedného orgánu s pôsobnosťou pre štátne budovy. NKÚ tiež radí sprehľadniť systém financovania obnovy budov zo zdrojov Európskej únie.

Vzniknúť by podľa neho mala aj digitalizovaná databáza s aktuálnymi analytickými údajmi o stave verejných budov a na jej základe by sa malo rozhodovať o potrebnej rekonštrukcii. „Povinnosť zriadiť národnú databázu údajov o energetickej hospodárnosti budov Slovensku vyplýva aj z európskej smernice,“ uzavrel NKÚ.