Kritériá ESG

Aktualizácia regulácie ESG by mohla priniesť oslobodenie od povinnosti pre malé a stredné podniky

Kritériá ESG majú za rok 2025 povinnosť vykazovať všetky podniky v Európskej únii s viac než 250 zamestnancami a čistým obratom nad 50 mil. eur. Implementácia ESG princípov môže aj menším spoločnostiam priniesť konkurenčnú výhodu a nové obchodné príležitosti.

Slovenské firmy už zavádzajú ESG stratégie, pričom ich cieľom je nielen znížiť náklady a dodržiavať legislatívu, ale aj budovať pozitívnu reputáciu. Kritériá ESG hodnotia fungovanie podniku z hľadiska environmentálnych, sociálnych a riadiacich aspektov podnikania, čím prispievajú k vytváraniu autentického obrazu o úrovni spoločenskej zodpovednosti firiem.

Jednotlivé kategórie ESG sú:

  • Environmentálne (Environmental) – faktory ako uhlíková stopa, spotreba energií, správa vody, nakladanie s odpadmi a ochrana biodiverzity,
  • Sociálne (Social) –spravodlivé pracovné podmienky, dodržiavanie pracovných zákonov, rovnaké príležitosti pre všetkých zamestnancov, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako aj angažovanosť podniku v miestnych komunitách a podpora charitatívnych projektov,
  • Riadiace (Governance) – transparentnosť riadenia spoločnosti, etickosť podnikania, protikorupčné opatrenia a dodržiavanie regulácií.

Kto by mal za ESG agendu niesť zodpovednosť?

Implementácia ESG stratégií by mala byť dlhodobým a systematickým procesom. Začína sa jasným vymedzením cieľov, pokračuje sledovaním a vyhodnocovaním ESG metrík a končí transparentným reportovaním výsledkov. Každá firma by mala zaznamenávať nielen aktuálny stav a plánované opatrenia na zlepšenie, ale aj minulé výstupy a dlhodobé ciele. Zároveň je kľúčové zohľadniť skutočné dopady svojej podnikateľskej činnosti na životné prostredie.

V praxi vyvstáva otázka – kto by mal za ESG agendu niesť zodpovednosť? V ideálnom prípade by mala byť ESG stratégia súčasťou agendy naprieč celou organizáciou. Väčšie spoločnosti často vytvárajú samostatné ESG tímy alebo poverujú ESG manažéra každej divízie.

Napriek tomu, že samotné reportovanie je rozsiahly a komplexný proces, v súčasnosti neexistuje jednotný štandard, podľa ktorého by sa firmy mali riadiť. Navyše, požiadavky nie sú diferencované podľa veľkosti či odvetvia podniku. Každá firma má možnosť vykazovať konkrétne výsledky podľa princípu dvojitej materiality, čo znamená, že musí identifikovať jednak svoje najvýznamnejšie vplyvy na okolie, a zároveň aj to, ako jej vlastné aktivity ovplyvňujú samotnú firmu.

Rozdiel medzi ESG, CSR a Sustainability

Hoci ESG, CSR (Corporate Social Responsibility) a udržateľnosť často splývajú, každý z týchto konceptov má svoje špecifiká. CSR predstavuje dobrovoľné iniciatívy podnikov na podporu spoločnosti, kým ESG sa zameriava na merateľné a povinné aspekty zodpovedného podnikania. Udržateľnosť je dlhodobou stratégiou, ktorá kombinuje oba tieto prístupy. Podniky, ktoré vo svojom plánovaní počítajú so všetkými troma stratégiami, vynikajúco prosperujú a bývajú často tie najúspešnejšie.

Príležitosť pre rast

ESG pomáha firmám budovať dôveru v očiach investorov, pre ktorých je dlhodobá udržateľnosť prioritou. Táto na prvý pohľad byrokratická požiadavka, môže preto byť významnou konkurenčnou výhodou.

„Finančné reporty často neodrážali úplný obraz o dlhodobej prosperite a potenciáli podnikov. Dnes však investori dôverujú najmä firmám, ktoré sú pripravené na klimatické zmeny, ponúkajú kvalitnú a stabilnú zamestnanosť a preukazujú vysokú úroveň transparentnosti a etiky, čím sa vyhýbajú negatívnym škandálom,“ vysvetľuje Andrea Lengyelová, Senior Sustainability Consultant spoločnosti Colliers.

Ako doplnila, tieto faktory sa stali neoddeliteľnou súčasťou nefinančného vykazovania výkonnosti podnikov, ktoré poskytuje širší a presnejší pohľad na ich udržateľnosť a schopnosť čeliť výzvam budúcnosti.

Cenný benefit

Dôveryhodnosť podnikov sa odráža aj v spotrebiteľskej preferencii. Koncoví zákazníci dnes uprednostňujú produkty a služby od spoločností s jasne formulovanými hodnotami. Firma, ktorá spĺňa ESG kritériá získava výhody vo forme lepšieho financovania, ľahšieho prístupu ku kvalitnej pracovnej sile, vyššej pripravenosti na nepredvídateľné situácie, schopnosti prilákať silnejšiu základňu zákazníkov ale aj vo forme úspor na prevádzkových nákladoch.

„Už len pri samotných nájmoch sa využívanie ESG riešení ukáže ako cenný benefit. Moderné chladiace systémy, šetrenie vodou a podobné opatrenia dokážu znížiť prevádzkové náklady a tým umožniť firme ďalšie šetrenie. Vo výrobe tieto opatrenia zaznamenávajú ešte výraznejšie hodnoty,“ radí Lengyelová.

Aj keď zavádzanie stratégií ESG prináša množstvo výhod, spája sa aj s výzvami, ako sú greenwashing, zvýšená administratívna záťaž, potreba ďalšej pracovnej sily a v neposlednom rade aj oslabenie voči konkurencii mimo EÚ. Európske firmy čelia náročným ESG požiadavkám, čo ich môže znevýhodniť v porovnaní s konkurenciou z krajín mimo EÚ, ktoré takéto regulačné obmedzenia nemusia dodržiavať.

Návrh reformy

V súčasnosti sa pracuje na aktualizácii regulácie ESG. Návrh reformy s názvom Omnibus bol predstavený 26. februára 2025. K navrhovaným úpravám patrí oslobodenie od povinnosti pre malé a stredné podniky, ako aj odklad povinného ESG reportovania pre veľké firmy a menšie firmy obchodované na burze o dva roky.

Nová smernica sa vzťahuje len na podniky nad tisíc zamestnancov a s obratom viac ako 450 mil. eur, čím sa okruh povinných podnikov znížil o 80 %. Taktiež sa navrhuje zníženie požadovaného množstva dát na vykazovanie o dve tretiny. Due diligence sa bude sústreďovať len na priamych a veľkých obchodných partnerov.

„Od tejto smernice očakávame nielen väčšiu flexibilitu pre menšie podniky, pre ktoré môžu byť prísne podmienky náročné na splnenie a obmedzujúce pre ich podnikanie, ale aj prísnejší postoj voči greenwashingu,“ prezrádza Kristína Forgáčová, Junior ESG Consultant spoločnosti Colliers.

ESG sa už nepovažuje len za možnosť, ale za nevyhnutnosť. Správne nastavenie ESG stratégie a zber relevantných dát vyžadujú čas a odborníkov, no môžu firmám priniesť významnú konkurenčnú výhodu, vyššiu dôveru investorov a väčšiu lojalitu zákazníkov. Firmy, ktoré sa vyhýbajú implementácii ESG, riskujú stratu konkurencieschopnosti, poškodenie svojej reputácie, problémy pri získavaní kapitálu alebo lepších podmienok financovania a nakoniec môžu prísť aj o zákazníkov.

„Vykazovanie ESG údajov sa v budúcnosti môže týkať väčšieho počtu podnikov. Odporúčame preto začať pracovať na svojich firemných stratégiách ešte skôr, ako vznikne povinnosť. Takým spôsobom budú firmy možnosť lepšej prípravy, priestor pre testovanie a vyhnú sa unáhleným krokom, ktoré môžu byť ESG i finančne neefektívne,“ uzatvára Forgáčová.

Zdroj: Colliers