Analýza: Kým emisie z odpadu v EÚ klesajú, u nás rastú. Môžu za to skládky odpadu

Čím viac odpadu vytvoríme, tým viac ho musíme spracovať. V porovnaní s európskym priemerom u nás tvoríme o tretinu viac emisií na tonu odpadu. Analýza agentúry GreenTalk ukázala, k akým pozitívnym zmenám prišlo na Slovensku vďaka zvýšeniu miery recyklácie.

Ing. Ján Janošovský, PhD. pri svojej analýze pre GreenTalk využil údaje Eurostatu a zmapoval vývoj tvorby a spracovania odpadu v krajinách EÚ27 v rokoch 2010 až 2020. Počas tohto obdobia produkcia odpadu rástla vo väčšine krajín.

Na Slovensku išlo o nárast o necelých 17 % na 7,8 mil. ton. Započítané sú komunálny odpad z domácností a firiem, priemyselný odpad, chemický a zdravotnícky odpad, odpad živočíšneho a rastlinného pôvodu a ostatné druhy odpadov. Výnimku tvorí veľký minerálny odpad, ktorý vzniká pri stavbách a demoláciách.

Skládky tvoria viac emisií ako spaľovne

Dobrou správou je, že vďaka zvýšeniu miery recyklácie o viac než 110 % a energetického zhodnocovania o vyše 120 % sme za 10 rokov znížili environmentálnu záťaž spôsobenú skládkami.

Z krajín V4 klesla tvorba odpadu len v Maďarsku, a to o takmer 12 %. V absolútnych číslach si najhoršie z V4 viedlo Poľsko. V porovnaní s rokom 2010 navýšilo produkciu odpadu o 6,8 mil. ton, kým Česká republika o 3,1 mil. ton a Slovensko o 1,1 mil. ton. Krajiny EÚ spolu vyprodukovali o 16,5 mil. ton odpadu viac.

Najväčší podiel na odpadových emisiách má likvidácia tuhého odpadu skládkovaním. A to vyše 70 %. Menšiu časť environmentálnej záťaže tvoria odpadové vody (menej ako 20 %), biologické spracovanie (menej 6 %) a spaľovanie (pod 4 %).

V roku 2020 vzniklo v Európskej únii 112 mil. ton odpadových emisií, čo je o takmer 18 % menej ako v roku 2010. Na Slovensku je situácia s odpadovými emisiami menej priaznivá. V roku 2020 sme pri spracovaní odpadu vyprodukovali 1,68 mil. ton skleníkových plynov. Oproti roku 2010 (1,57 mil. ton) tak ide o nárast 7 %.

V tomto ohľade sme piatou najhoršou krajinou EÚ27 a patríme medzi osem krajín, ktoré v sledovanom období zaznamenali v produkcii emisií nárast. Vyšší percentuálny nárast mali len Írsko (+ 70 %), Malta (+ 42 %), Česká republika (+ 15 %) a Cyprus (+ 14 %).

Metán a zmena klímy

Skládkovanie dominuje množstvu emitovaných skleníkových plynov z dôvodu vysokého obsahu škodlivého metánu. Metán má 25-násobne výraznejší skleníkový efekt ako oxid uhličitý.

V skládkovom plyne má práve metán najväčšie zastúpenie spomedzi sledovaných skleníkových plynov (oxid uhličitý, metán a oxidy dusíka). Naopak, pri spaľovaní a energetickom využívaní odpadu sa zamedzuje uvoľňovaniu metánu do ovzdušia a vzniká prednostne oxid uhličitý.

Krajiny, ktoré skládkujú menej ako 10 % vygenerovaného odpadu, sa preto dlhodobo zaraďujú k najmenším producentom odpadových emisií na tonu spracovaného odpadu.

Patria sem napríklad Dánsko (podiel skládkovania 1,2 %), Holandsko (1,8 %), Rakúsko (7,5 %) alebo Nemecko (8,1 %). Jedná sa o krajiny s vysokou mierou recyklácie a kapacitou zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO). Nelichotivými lídrami v intenzite skládkovania sú, naopak, Malta (59,1 %), Rumunsko (47,7 %) a Cyprus (45,4 %).

Z dát vyplýva, že k znižovaniu environmentálnej záťaže spracovania odpadu prispieva eliminácia skládkovania. Dosiahnuť ju možno kombináciou vysokej miery recyklácie a energetického zhodnocovania odpadu, ktorého výsledkom je výroba elektrickej energie a vykurovacieho tepla.

Čo je pre Slovensko pozitívne a v čom zaostávame

Dokumentuje to aj trend v použitých metódach spracovania odpadu na Slovensku. Od roku 2010 u nás vzrástla recyklácia o 115 % a energetické zhodnotenie odpadu o necelých 123 %. Kým v roku 2010 sme na tonu spracovaného odpadu vyprodukovali takmer 300 kg CO2ekv odpadových emisií, o 10 rokov neskôr to bolo o vyše 21 % menej, a to 233 kg CO2ekv.

Dosiahnutá redukcia však na rozdiel od väčšiny krajín v EÚ27 nebola postačujúca. Množstvo odpadu rástlo rýchlejším tempom, a preto celkové množstvo vypustených skleníkových plynov pri spracovaní odpadu na Slovensku v absolútnych číslach vzrástlo.

Takmer celý rozdiel v spracovaní odpadu medzi Slovenskom a Európskou úniou spočíva v nadmernom skládkovaní a nedostatočnom využívaní energetického zhodnotenia odpadov. Kým úroveň recyklácie máme na Slovensku v podstate totožnú s európskym priemerom, vo využívaní ZEVO zaostávame o viac než 10 %.

Presunom časti odpadu zo skládok do zariadení na energetické využitie odpadov by sme tak mohli dosiahnuť nevyhnutné zníženie environmentálnej záťaže odpadov a vyrovnanie sa štandardom únie.

Zdroj: GreenTalk