Analýza: Vo využívaní obnoviteľných zdrojov zaostávame, zmenia to geotermálne elektrárne?

Eurostat v závere januára 2023 zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých ekonomikách EÚ. V prípade Slovenska podiel oproti predchádzajúcim rokom stagnuje nad úrovňou 17 %.

Podľa údajov Eurostatu vyspelým krajinám sa vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pozeráme „na chrbát“. Krajinou s najvyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 62,6 % je Švédsko.

Pomerne vysoké podiely energie z OZE (nad 40 %) vykázali vo Fínsku a v Lotyšsku. Medzi krajinami s vysokým podielom (36,4 %) je aj susedné Rakúsko, kde dominuje využívanie OZE najmä pri výrobe elektriny s najvyšším podielom v EÚ (76,2 %).

Naopak, podiel obnoviteľných zdrojov pod 15 % malo v roku 2021 podľa údajov Eurostatu šesť ekonomík EÚ, vrátane susedného Maďarska (14,1 %). Únia ako celok dosiahla v roku 2021 podiel 21,8 %.

Pre rok 2020 mala EÚ, rovnako ako aj každá krajina, stanovený svoj cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov. V prípade EÚ išlo o 20 %, v jednotlivých krajinách sa pohyboval v rozpätí 10 až 49 %. Únii, aj jednotlivým ekonomikám (s výnimkou Francúzska), sa tieto ciele podarilo naplniť.

Na rovnakej úrovni už tri roky po sebe

Takýto stav však vzhľadom na aktuálny problém s dostupnosťou tradičných energetických surovín (plyn, ropa, uhlie) nestačí. Európska komisia preto navrhla zmenu cieľa EÚ pre rok 2030 a to z pôvodných 32 % až na 45 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.

V prípade Slovenska bol v roku 2021 vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 17,4 %. Hoci cieň pre rok 2020 stanovený na úrovni 14 % naša ekonomika splnila, stagnácia je neprehliadnuteľná. Oproti rokom 2019 a 2020 s podielmi 16,9 % a 17,3 % je zlepšenie iba nepatrné. Podiel OZE pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 22,4 %, pri teple a ochladzovaní 19,5 % a v doprave 8,8 %.

Slabiny v metodike

„Samotná stagnácia či zaostávanie Slovenska za vyspelými ekonomikami EÚ (9. najnižší podiel) nie sú jediným problémom. Podrobnejšia analýza odhaľuje slabiny v metodike vykazovania. Do OZE sú zarátané aj domy vykurované drevom či štiepkou. To viacerí odborníci na obnoviteľné zdroje považujú za nevhodný prístup, keďže ide o suroviny produkujúce významné množstvo emisií – navyše bez použitia pokročilejších filtračných technológií,“ vysvetlila Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

V roku 2021, podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR, predstavovala u nás hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov 7 241 GWh. Najväčšou mierou (62,9 %), sa o to pričinili vodné elektrárne. Nasledovalo drevo (vrátane drevného odpadu a ostatného tuhého odpadu) s podielom 18,3 %. Solárna fotovoltika tvorila z OZE pri výrobe elektriny podiel 9,3 %, bioplyny 6,7 %. Podiel energetického zhodnotenia odpadu predstavoval 2,8 %.

Hrubá výroba tepla z OZE v roku 2021 predstavovala 7 521 TJ. Najviac sa na nej podieľalo drevo (vrátane drevného a ostatného tuhého odpadu) s 84,9 %, nasledovali bioplyny s podielom 9,9 %. Energetické zhodnotenie priemyselného a mestského odpadu tvorilo 3,3 % a geotermálne výhrevne 1,8 %.

Geotermálny potenciál máme, už ho len využiť

Popri energii z vody a slnka, bioplyne či dreve môže byť vhodnou možnosťou zvýšenia podielu OZE na celkovom energetickom mixe aj geotermálna energia. V oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú jej ložiská, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla (ako v mestách Galanta či Veľký Meder), ale aj na výrobu elektrickej energie.

Aj preto je v týchto lokalitách rozpracovaných viacero projektov geotermálnych elektrární. Potvrdzujú to dosiaľ zrealizované projekty, ako aj hydrogeologické merania a prieskumy naprieč územím.

„Výhoda geotermálnej energie spočíva v tom, že je k dispozícii 24 hodín denne bez výrazných výkyvov. Aj preto sa považuje za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu stability elektrizačnej sústavy, ako aj bezpečnosti dodávok energie. Na rozdiel od klasických fosílnych paliv ide zároveň o energiu, ktorej dostupnosť nie je ohrozená vojnovými konfliktmi,“ povedal odborník na geotermálnu energiu Michal Mašek.

Tento druh OZE sa navyše vyznačuje minimálnymi prevádzkovými nákladmi a je ohľaduplný k životnému prostrediu. Na Slovensku bol stanovený energetický potenciál geotermálnych vôd na 5 538 MWt, pričom dnes z neho využívame len zhruba 2 %.

„Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli ekologickým teplom a elektrinou zásobovať desiatky tisíc domácností,“ dodal Michal Mašek.

Aj z odpadu môžeme vyrobiť elektrinu a teplo

Ďalšou z možností, ktorá by dokázala zvýšiť podiel OZE a odbremeniť Slovensko od neekologického skládkovania, je premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Jedno priemerne veľké zariadenie ZEVO dokáže ročne zhodnotiť 100-tisíc ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu. Takéto zariadenie tak dokáže ročne vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie, čo je množstvo, ktoré spotrebuje približne 16-tisíc slovenských domácností.

Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 4,5-tisíc domácností. Miera skládkovania v roku 2021 dosiahla 41 %, čomu zodpovedalo viac ako milión ton komunálneho odpadu.

Priestor na výstavbu nových moderných zariadení

„Z milióna ton odpadu by sme vedeli ročne vyrobiť elektrickú energiu pre približne 160-tisíc domácností a teplo pre približne 45-tisíc domácností. Nerecyklovateľný komunálny odpad je zároveň jedným z najlacnejších zdrojov energie. Na Slovensku ním však doslova plytváme,“ doplnil Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP).

Za posledných 20 rokov sme podľa neho takto na skládky zbytočne uložili takmer 25 miliónov ton odpadu, t. j. potenciálneho paliva.

Na Slovensku máme už vyše tri dekády iba dve zariadenia ZEVO. „Dve aktuálne existujúce zariadenia v Bratislave a Košiciach ale nepostačujú a na Slovensku tak existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich takýchto zariadení,“ skonštatoval na záver Ladislav Halász.