Architektka Do Janne Vermeulen: V Holandsku staviame čím ďalej, tým viac z dreva

V čom sa podobajú bytové krízy u nás a v Holandsku? Ako k ich riešeniu môžu prispieť architekti a architektky? A ako sa podarilo v Amsterdame postaviť luxusný bytový dom z dreva? O tom sme sa rozprávali s holandskou architektkou zo štúdia Team V.

V Holandsku dnes rovnako ako na Slovensku je bytová kríza. Ako vyzerá aktuálna situácia u vás?

Všetci sa zhodneme na tom, že je málo bytov. Vláda uviedla, že potrebujeme asi 900-tisíc  nových bytov v najbližších piatich rokoch. Veľkým problémom je hlavne to, že nám chýbajú dostupné štartovacie byty pre mladých.

V Holandsku je preto v súčasnosti veľký tlak, aby sa stavali nové bytové domy. Sme malá krajina a máme veľa obyvateľov, takže sa veľa diskutuje aj o tom, koľko podlahovej plochy každý z nás vlastne potrebuje, aký je správny typ bývania a ako udržať jeho cenovú dostupnosť.

Diskusia sa teda točí hlavne okolo množstva nových bytov?

Hovorí sa aj o prázdnych budovách, aký typ bývania je ten správny. Rovnako ako vo všetkých veľkých mestách v celej Európe a vo svete je aj u nás tendencia zameriavať sa na bytové domy s menšími bytovými jednotkami a spoločnými komunitnými priestormi, kde sa delíte napríklad o pracovňu, dielňu a podobne. Zároveň som frustrovaná z mnohých ťažkostí pri získavaní stavebného povolenia a z času medzi návrhom a výstavbou.

Aký majú podľa vás architekti priestor na miernenie bytovej krízy? Na čo sa môžete viac zamerať?

Po prvé sa musíme zamerať na to, aby sme vytvárali kvalitné a cenovo dostupné bývanie. Ak budeme len produkovať množstvo bytov, možno to budeme v nasledujúcich rokoch ľutovať. Ako architekti by sme sa mali primárne zamerať na to, aby sme pomohli poskladať jednotlivé kúsky skladačky čo najefektívnejším spôsobom.

V našej kancelárii pracujeme aj na sociálnom bývaní, cítime zaň veľkú zodpovednosť. I minimálny priestor sa snažíme premeniť na kvalitné bývanie s vonkajšími priestormi, dostatkom svetla, dobrým pôdorysom a napríklad i s kvalitnými materiálmi nielen v bytoch, ale aj v spoločných priestoroch.

Aby ľudia naozaj mohli mať pocit, že aj sociálny dom je ich skutočným domovom, a mohli ho mať radi. To je niečo, o čo sa snažíme v maximálnej miere. Verím, že niekedy stačí otočiť jedným kolieskom v rámci komplexného systému a prejaví sa to niekde inde.

Prekvapilo ma, že ste ateliér Team V založili iba pred 11 rokmi. To v architektúre nie je dlhý čas, napriek tomu už máte za sebou desiatky veľkých projektov. Ako sa vám to podarilo?

Mali sme rýchly štart vďaka tomu, že sme Team V zakladali spolu s Jeroenom van Schootenom po odchode z iných kancelárií. Začínali sme preto v tíme 14 ľudí a so štyrmi projektmi. Potrebujete referenčné projekty, aby ste sa mohli uchádzať o určité zákazky, a tie sme vďaka skúsenostiam mali.

Dôležité bolo aj to, že sme sa zameriavali na témy architektúry, ktoré boli v popredí, napríklad na veľké drevostavby. Venujeme sa hlavne veľkým komplexným projektom. V raste nám pomohol napríklad projekt vlakovej stanice na juhu Amsterdamu, to bol veľmi veľký projekt s prepojený so všetkou infraštruktúrou v okolí.

Vaše portfólio je plné rozmanitých typológií. Nevyzerá to tak, že by ste sa cielene venovali iba jednému typu budov.

Aj keď funkcie a typy sú rôzne, náš prístup je relatívne podobný. Verím, že ide hlavne o spôsob uvažovania. Vždy sa snažíme inovovať a klásť dôraz na udržateľnosť v širšom zmysle slova. Robili sme napríklad veľkú renováciu univerzitnej budovy, čo bola jedna z prvých inteligentných budov v Holandsku, kde bolo každé svietidlo pripojené s IP adresou a so senzorom, takže sme presne vedeli, ako sa budova správa. Projekt HAUT bol zasa prvým holandským projektom s drevenou konštrukciou v mierke veže.

Máte napriek tomu osobne nejakú konkrétnu typológiu radšej než ostatné? Ktorá vám robí najväčšiu radosť?

Nepremýšľam z hľadiska typológie projektov. Mám radosť hlavne z toho, keď nájdem spôsob, ako dosiahnuť niečo „navyše“. To mi robí najväčšiu radosť. Takže môže ísť o technické inovácie alebo o to, že sme do projektu sociálneho bývania zapojili umelca, ktorý s nami navrhol celé prízemie. To by malo byť samozrejmosťou a „cieľom hry“, inak hrozí, že sa všetci vyberieme len strednou cestou.

Ako vnímate súčasný celosvetový boom stavania z dreva?

Občas mám pocit, že všetci o tom hovoria, ale vlastne sa dokopy nič veľké nedeje. Ale na druhej strane vidím, že v rámci Holandska staviame čím ďalej, tým viac z dreva. Máme už vyše 100 projektov z masívneho dreva, to nie sme príliš veľká krajina.

Nedávno som počula, že sme sa s drevom dostali z 3 na 6 % celkovej stavebnej produkcie. Zvyšok je v Holandsku všetko betón a oceľ. Som aj členkou stavebnej komisie Amsterdamu posudzujúcej plánované projekty a vidím, že stavby s drevenými konštrukciami naozaj pribúdajú.

Holandsko sa zaviazalo stať sa do roku 2050 uhlíkovo neutrálnym a Amsterdam nedávno vydal stanovisko, že od roku 2025 chce každú piatu stavbu stavať z dreva. Ako to vyzerá?

Áno, malo by to byť veľmi rýchle, nie som si však istá, že to všetko v súčasných podmienkach stihneme, pretože sa napríklad stavebné náklady veľmi zvýšili. Metropolitná oblasť Amsterdamu, teda Amsterdam a mestá v jeho okolí, vrátane mnohých firiem alebo developerov, spracovala v roku 2020 manifest, v ktorom sa píše, že chceme stavať každý piaty dom z dreva od roku 2025.

Veľmi to pomohlo, pretože bol tento konsenzus zrazu vyslovený nahlas. Verím, že to bude revolúcia v stavebných materiáloch, hlavne v prípade konštrukcií. Naozaj si myslím, že by sme to mali dosiahnuť. Ideálne by bolo, keby takáto snaha bola celosvetová, ale v každej časti sveta sa k otázkam udržateľnosti pristupuje inak.

Je teda podľa vás udržateľnosť hlavným dôvodom, prečo presadzovať drevostavby?

Áno, myslím si, že to je hnací motor stavania z dreva. Ide o obnoviteľný materiál, takže nemusíme používať toľko fosílnych zdrojov, má omnoho menej emisií uhlíka, počas svojho rastu sa v ňom dokonca ukladá uhlík. Potrebujeme preto hlavne udržateľné lesné hospodárstvo.

Ako architektke sa mi veľmi páči aj to, že v našej novej administratívnej drevostavbe chodíme okolo veľkých drevených stĺpov a vieme, že keby boli betónové, celá budova by vyzerala a pôsobila úplné inak. Je to úplne iný pocit. Navyše, drevostavby aj krásne voňajú!

Existuje dnes nejaký iný stavebný materiál, ktorý možno využiť na splnenie požiadaviek na zníženie uhlíkovej stopy?

Pokiaľ ide o konštrukciu, tak je to hlavne recyklovaná oceľ. Pri demoláciách stavieb možno oceľ pomerne ľahko upcyklovať, poznáme totiž jej pevnosť. Máme aj nejaké spôsoby upcyklovania betónu, keď sa v ňom používajú recyklované zložky. V Holandsku sa aktuálne veľa venujeme novým materiálom na zatepľovanie stavieb, namiesto umelých materiálov využívame napríklad konope, slamu alebo vlnu.

V našom novom projekte Technickej univerzity v Delfte sa zaoberáme možnosťami demontovania stavieb kvôli opätovnému použitiu materiálov. Máme cieľ pracovať s 30 % stavebných materiálov, ktoré bude možné znovu použiť.

V Amsterdame ste navrhli 21-podlažnú rezidenčnú vežu s hybridnou drevo-betónovou konštrukciou. Bolo od začiatku projektu jasné, že využijete práve drevenú konštrukciu?

Mesto vypísalo výberové konanie na zastavanie konkrétneho lukratívneho pozemku, kde malo vzniknúť prémiové bývanie. Spoločne s developerom a inžiniermi z ARUP sme sa prakticky okamžite rozhodli pre drevostavbu.

Developer teda tento krok vôbec nespochybňoval? Bol to predsa len risk, ide o jednu z najvyšších stavieb s drevenou konštrukciou na svete.

Máte pravdu, bol to celkom risk. Vlastne veľký risk. Developer bol však veľmi sebavedomý, povedal nám, že ak sme v tom naozaj odhodlaní, urobíme to z dreva. Najväčšiu zásluhu na tom však majú ARUP, ktorí majú perfektný prehlaď o drevostavbách. Oni prví prišli s nápadom, aby sme projekt spracovali ako drevostavbu. Všetky tri subjekty, nás, ARUP i developera, to ale stálo veľa úsilia.

V jednom rozhovore ste uviedli, že veríte v pragmatický a analytický prístup. Overili ste si teda, že drevo je vhodný materiál na projekty v takejto mierke?

Áno, overili. Chceli sme Amsterdamu a celému svetu ukázať, že keď možno s takým množstvom dreva postaviť túto budovu, akákoľvek iná budova bude omnoho jednoduchšia.

Ako projekt vyšiel finančne?

Projekt HAUT bol určite o niečo drahší, ako keby išlo o konvenčnú stavbu. Developer v tomto ohľade „riskoval krk“, realizácia bola nakoniec oveľa drahšia, než sme v priebehu projektovania predpokladali.

Všetci však boli pripravení do nej investovať čas a úsilie, pretože v to verili a chceli zistiť, či to môže ekonomicky fungovať. Stavať z betónu je vo všeobecnosti lacnejšie. Myslím si však že finančné hľadisko už nie je také podstatné. Ak tu o 25 rokov už nebudeme môcť ani dýchať, finančné úspory sú nám aj tak nanič.

Máte informácie o tom, ako sa darilo predaju týchto luxusných bytov? Sú ľudia pripravení investovať do drahého bývania v drevostavbách?

Predávalo sa naozaj dobre. Už v čase súťaže sme získali osem potenciálnych kupcov, ktorí sa stali akýmisi ambasádormi celého projektu. Vďaka tomu sa v meste rozkríklo, že tu vzniká udržateľné bývanie, ktoré je dnes veľmi silný trend. A vieme, že tam bývajú prevažne miestni obyvatelia a expati. To bol náš veľký cieľ, nechceli sme robiť prázdnu budovu s luxusnými investičnými bytmi, ale naozaj obývanú budovu. Myslím si, že sa nám to podarilo.

Aké sú vaše plány do budúcnosti? Na čo sa chcete zamerať?

Nechceme už ďalej výraznejšie rásť. Pracujeme na prvom projekte v Belgicku a zahraničie nás vo všeobecnosti veľmi zaujíma, hlavne Európa, a to hlavne lokality ľahko dostupné vlakom, aby sme nemuseli veľa lietať. Naším jednoznačným cieľom je pracovať na inovatívnych, uhlíkovo neutrálnych budovách.

A to je naše ďalšie veľké zameranie, o ktorom sme ešte nehovorili. Zásadné je však nakoniec to, aby funkčné a udržateľné budovy mali ich užívatelia radi. Ak nebudú krásne a ľudia k nim nebudú mať vzťah, „môžu ísť o pár rokov k zemi“, čo by bolo najhoršie. Takže našou ambíciou je stavať také budovy, ktoré vydržia veľmi dlho.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2024