Arktída zažila najteplejšie leto v histórii meraní. Topí sa aj podmorský permafrost

Tohtoročné leto v Arktíde bolo najteplejšie od začiatku meraní v roku 1900. Od júla do septembra dosahovala priemerná teplota vzduchu pri povrchu rekordných 6,4 stupňa Celzia, uvádza sa podľa agentúry AFP vo výročnej správe amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA).

Priemerné letné teploty podľa NOAA stúpajú v Arktíde o 0,17 stupňa Celzia za desaťročie. Uplynulý rok bol v tejto oblasti šiesty najteplejší s priemernou teplotou mínus sedem stupňov.

„Najdôležitejším odkazom tohtoročnej správy je, že nastal čas konať,“ povedal šéf NOAA Rick Spinrad. USA musia dramaticky znížiť svoje emisie skleníkových plynov poškodzujúcich klímu, zdôraznil.

Podľa správy, na ktorej sa podieľalo 82 autorov z 13 krajín, otepľovanie mora a vzduchu pokračuje. To povedie k úbytku snehovej pokrývky a morského ľadu a ďalšiemu topeniu grónskeho ľadovca.

Dlhodobé otepľovanie oceánov má podľa správy nepredvídateľné účinky na ekosystémy. Napríklad v Bristolskom zálive na Aljaške bol v rokoch 2021 a 2022 zaznamenaný rekordný výskyt voľne lososa nerka (divého lososa). Na druhej strane v dôsledku vĺn horúčav nastal úbytok populácií lososa kráľovského a lososa keta.

Podľa správy NOAA sa aj v Arktíde naďalej topí podmorský permafrost. Hrozí tak, že sa z neho uvoľní oxid uhličitý, ktorý je v ňom viazaný, čo by mohlo viesť k urýchleniu globálnej klimatickej zmeny. Permafrost pokrýva tridsať miliónov kilometrov štvorcových planéty, približne polovica je v Arktíde.

Podľa štúdie americkej vesmírnej agentúry NASA dôjde do roku 2100 k strate približne štyroch miliónov kilometrov štvorcových permafrostu, teda večne zamrznutej zeme. Jeho topením sú ohrozené aj cesty a ropovody v Severnej Amerike.