Asociรกcia pre zelenรฉ strechy vyhlรกsila sรบลฅaลพ Zelenรก strecha roku 2022
Asociรกcia pre zelenรฉ strechy aย zelenรบ infraลกtruktรบru vyhlรกsila celoslovenskรบ sรบลฅaลพ Zelenรก strecha roku 2022. Jej cieฤพom je ukรกzaลฅ krรกsu aย funkฤnosลฅ vegetaฤnรฝch striech pre ลพivotnรฉ prostredie vย naลกich mestรกch aย obciach.
Zelenรฉ strechy sรบ adaptaฤnรฝm opatrenรญm, ktorรฉ napomรกha zmierลovaลฅ negatรญvne dopady zmeny klรญmy. Zapojiลฅ sa do sรบลฅaลพe budรบ mรดcลฅ realizรกtori zelenรฝch striech, architekti, developeri, ale aj jednotlivci. Partnermi projektu sรบ Slovenskรก agentรบra ลพivotnรฉho prostredia, ฤasopis ASB aย AGRO CS.
Sรบลฅaลพiลฅ sa bude vย dvoch kategรณriรกch aย to:
- zelenรก strecha na rodinnom dome
- zelenรก strecha na verejnej budove
Prihlรกลกky je moลพnรฉ podรกvaลฅ do 19. jรบna 2022 na strรกnke Asociรกcie. Nรกsledne sรบลฅaลพnรฉ diela ohodnotรญ porota zloลพenรก z odbornรญkov. Za svojho favorita bude mรดcลฅ hlasovaลฅ aj laickรก verejnosลฅ na webovej strรกnke Asociรกcie. Toto verejnรฉ hlasovanie bude prebiehaลฅ od 1. jรบla do 31. augusta 2022. Vรญลฅazi sรบลฅaลพe budรบ vyhlรกsenรญ na medzinรกrodnej Konferencii zelenรฉ strechy na jeseล v Bratislave.
Prรญnos zelenรฝch striech v mestรกch
Zelenรก strecha je ลพivou plochou, ktorรก sa stรกva รบtoฤiskom pre hmyz, vrรกtane vฤiel, zvyลกuje biodiverzitu, efektรญvne zadrลพiava prรญvalovรบ daลพฤovรบ vodu, zachytรกva prach aย CO2, avลกakย vย prvom rade pomรกha zniลพovaลฅ teplotu vย rozhorรบฤenรฝch mestรกch.
โAk si uvedomรญme obrovskรบ plochu, ktorรบ strechy budov tvoria v meste, zistรญme, ลพe nad hlavami mรกme gigantickรฉ ลพiariฤe, ktorรฉ nielen cez deล, ale hlavne poฤas letnรฝch nocรญ do okolia sรกlajรบ horรบฤavu. Pre predstavu, akรฝ vรฝznamnรฝ prรญnos mรก zelenรก strecha, hovorรญ jeden z reรกlnych prepoฤtov: Kรฝm teplota klasickej strechy mรดลพe maลฅ v lete 50 aลพ 80 ยฐC, teplota zelenej strechy je v horรบcom dni len okolo 30 ยฐC,โ vysvetฤพuje Branislav Siklienka, predseda Asociรกcie pre zelenรฉ strechy a zelenรบ infraลกtruktรบru.
Chรฝbajรบ zรกkony aย dodrลพiavanie opatrenรญ
V oblasti rozvoja zelenรฝch striech sme รบplne na zaฤiatku cesty. โHoci to nikto zatiaฤพ nepoฤรญta, odhadujeme, ลพe na celom Slovensku je v porovnanรญ s vyspelejลกรญmi โzelenรฝmiโ krajinami iba 300- aลพ 400-tisรญc m2 zelenรฝch striech, ktorรฉ v drvivej vรคฤลกine prรญpadov vybudovali sรบkromnรญ developeri,โ hovorรญ Branislav Siklienka.
Vรฝzvou sรบ podฤพa neho naprรญklad ฤรญsla z ฤeskej republiky, kde len predvlaลajลกรญ roฤnรฝ prรญrastok zelenรฝch striech predstavoval 312-tisรญc m2. Celkovo je v tejtoย krajine vegetรกciou pokrytรฝch zhruba 1,9 miliรณna m2 striech. ฤeskรก republika dotaฤne podporuje inลกtalovanie zelenรฝch striech. Podฤพa typu zelenej strechy, je moลพnรฉ ฤerpaลฅ z dotaฤnej schรฉmy Novรก zelenรก รบsporรกm od 28 do 40 eur na m2.
Zรกklad pre tvorbu regulรกciรญ, pravidiel podpory aย tvorbu prรญsluลกnรฝch zรกkonov existuje. Vlรกda totiลพ vย roku 2019 schvรกlila dokument sย nรกzvom Envirostratรฉgia 2030. Problรฉmom je vลกak aplikรกcia adaptaฤnรฝch opatrenรญ zo strany samosprรกv. Vo vรคฤลกine prรญpadov sa danรฉ opatrenia nevyลพadujรบ.
Mestรก uลกetria na kalamite aย zlepลกia kvalitu ลพivota
Okrem ลกtรกtu aย ลกirokej verejnosti sรบ pre Asociรกciu partnermi Slovenskรก agentรบra ลพivotnรฉho prostredia, stavebnรฉ aย architektonickรฉ fakulty, architekti, developeri, stavebnรญci a zรกhradnรญci. Kฤพรบฤovรฝm partnerom sรบ vลกak samosprรกvy.
Jednou zย dรดleลพitรฝch zmien, ktorรฉ by chcela Asociรกcia dosiahnuลฅ je, aby mestรก pri povoฤพovacom stavebnom konanรญ brali do รบvahy ako zelenรบ plochu aj samotnรบ strechu.
Aย platรญ to aj pre Bratislavu, ktorej magistrรกt mรก vcelku kvalitnรบ a prepracovanรบ ekologickรบ stratรฉgiu. โNa ลกkodu vลกak je, ลพe รzemnรฝ plรกn hlavnรฉho mesta prekvapivo za zelenรบ strechu povaลพuje len plochu nad podzemnรฝmi garรกลพami, ale nie samotnรบ strechu. Tรฝm, ลพe sa developerom vegetรกcia na budove nezapoฤรญtava do koeficientu zelene, nemotivuje ich to do budovania ลพivรฝch zelenรฝch striech. Veฤพmi by pomohlo, aby sa kย stanovenej povinnosti vybudovania zelenรฝch plรดch mohli zapoฤรญtaลฅ aj samotnรฉ zelenรฉ strechy,โ konลกtatuje Branislav Siklienka.
Svetovรฉ metropoly zelenรฉ strechy vo veฤพkom budujรบ sย รบmyslom ลกetriลฅ nielen zdravie obyvateฤพov, infraลกtruktรบru, ale aj mestskรฝ rozpoฤet, pretoลพe zniลพujรบ dopad kalamรญt.
โUลพ roky sme, naprรญklad v Bratislave, po prudลกรญch letnรฝch bรบrkach ฤasto svedkami zaplavenรฝch podjazdov ฤi celรฝch รบsekov ciest. Vรฝznamne k tomu prispievajรบ prรกve strechy stavieb, ktorรฉ rovnako ako spevnenรฉ plochy veฤพmi rรฝchlo posielajรบ vodu do kanalizรกcie. A tรก, logicky, nestรญha. Uลพ desaลฅcentimetrovรฝ substrรกt vegetaฤnej strechy pokrytรฝ vhodnรฝmi rastlinami pritom dokรกลพe v prรญpade prรญvalovรฝch daลพฤov jednorazovo zadrลพaลฅ 20 aลพ 50 milimetrov zrรกลพok. Aj to je argument, preฤo by sa mesto malo ich budovanie vลกemoลพne snaลพiลฅ,โ dopฤบลa Branislav Siklienka.
Viac informรกciรญ sa dozviete na strรกnke: www.zelenestrechy.org