Bjørn Kierulf: Potrebujeme stavať zodpovedným spôsobom
Sláva Štefancová Pôvodne začínal ako produktový dizajnér, dnes sa venuje navrhovaniu a realizácii ekologicky pasívnych domov. Budúcnosťou stavebníctva je podľa neho slama a prírodné materiály v duchu konceptu „cradle to cradle“.
Ako je to u nás s budovami zo slamených panelov legislatívne? Ak môžeme porovnať aj zahraničie a Slovensko.
Naše stavby majú drevené konštrukcie so slamenou výplňou. Z tohto hľadiska to nie je legislatívne problém. V prípade statickej únosnosti sa dá oprieť o výpočty pre drevené konštrukcie. Trochu zložitejšie je to pri väčších stavbách. Na Slovensku je povolené používať horľavú izoláciu (dá sa povedať, že slama je horľavá izolácia) do troch podlaží.
Na druhej strane treba povedať, že slama horí, ale veľmi slabo – zvlášť ak je stlačená. Slama má v sebe veľa kremíka, čo je prirodzený spomaľovač horenia. Ide o prirodzený materiál, ktorý je súčasťou slamy. Množstvo testov preukázalo, že aj keď bol panel v požiarnej komore odokrytý, tak zuhoľnatel iba povrch, hlbšie v slame sa nič neudialo.
Slama však horí všade rovnako. Možno sa naša legislatíva v budúcnosti zmení.
Verím tomu, že áno. Je snaha o to, aby sa vo všeobecnosti dali stavať vyššie budovy s takými horľavými izolačnými materiálmi.
Vediete firmu na výrobu slamených prefabrikátov. Tento rok pribudla aj prvá fabrika na Slovensku. Nová hala stoji vo Voderadoch. Aké bude mať výrobné kapacity a aké trhy bude pokrývať?
Rátame s výrobou okolo 30-tisíc m2 za zmenu. Pri dvojzmennej prevádzke rátam okolo 50- až 60-tisíc m2. Zdá sa to veľa vzhľadom na to, čo sa zo slamy stavia dnes, ale celkovo môžeme hovoriť o nejakých 400 menších stavbách ročne. To je aj pre Slovensko málo. Takže dlhodobo plánujeme, aby takýchto výrobní bolo viac.
Odkiaľ pochádza zdroj slamy? Zo Slovenska?
Slamu máme z vedľajšej dediny Cífer. Takže priamo z okolitých polí, čo minimalizuje emisie. Všetko by malo byť lokálne. Preto vidíme budúcnosť v tom, že aj tieto výrobne budú lokálne. Naviazané na stúpajúci dopyt po týchto stavbách, pretože v Európe sa ich ročne postaví dosť.
Slamu na výrobu panelov aj nejako špeciálne vyberáte?
Nie. Je to slama priamo z poľa. Musí byť, samozrejme, suchá a pekná. Logicky ju máte len raz do roka a žatva už tento rok bola.
Boli sme sa u vás pozrieť na otvorenom dni vo Voderadoch, výroba vyzerala automatizovaná. Koľko ľudí zamestnávate?
Veríme tomu, že v samotnej výrobe budú stačiť na začiatku traja ľudia. Keď bude stúpať dopyt a výrobný objem, budeme potrebovať aj nejaké posily.
Aká je vlastne cena domu zo slamy, keď ju porovnáme s tehlovým domom alebo drevodomom?
Cena je približne rovnaká. Nedá sa očakávať nižšia, pretože ide o slamu. Treba možno rátať s tým, že celkovo vyjde stavba drahšie, ale nie pre slamené steny, ale preto, že v momente, keď sa rozhodnete stavať ekologicky, budete používať aj drevohliníkové okná, ktoré sú drahšie ako plastové. Alebo si vyberiete hlinené omietky, ktoré sú drahšie ako sadrové či sadrokartón. Tieto sprievodné javy ekologického stavania mierne zvyšujú celkové náklady.
Percentuálne to viete vyjadriť?
Hovorievam, že treba len vedieť o svojom rozpočte vopred a trafiť sa doň. Máme stavby, pri ktorých ľudia zostali prekvapení, keď ich porovnali s murovanými stavbami svojich kamarátov – domy zo slamy vyšli lacnejšie. Závisí to však aj od stavebnej firmy, ako sa to stavia, ako to navrhovali a ako to architekt celé rozplánoval. Tieto veci si treba uvedomiť na začiatku a architekta viesť k tomu, aby dodržal rozpočet, ktorý máte k dispozícii.
Prefabrikované dreveno-slamené panely EcoCocon sa objavili aj v novom krídle projektu Nádvorie Trnava ako hlavný konštrukčný materiál v kombinácii s oceľovými konštrukciami a murivom. Máte tu ešte iné zaujímavé realizácie takéhoto typu? Nemyslím rodinné domy, ale skôr niečo väčšie.
Toto je krásny projekt od ateliéru Sadovsky & Architects a sme veľmi radi, že aj iní architekti začínajú používať tento materiál. To je vlastne náš cieľ. My ako architekti v Createrre sme veľmi otvorení tomu, že pomáhame iným architektom, ak majú záujem stavať zo slamy.
Na Slovensku máme jednu veľmi zaujímavú stavbu – je ňou samotná výrobňa vo Voderadoch. Je to hala, ktorá má 1 000 m2. Podľa môjho názoru je jedinečná vo svete, lebo je to výrobná hala v pasívnom štandarde. Nemáme tam žiadne kúrenie, len kvalitné okná s vonkajším tienením. Dokonca aj v lete tam bolo celkom príjemne, zatiaľ čo v iných halách býva vtedy skôr na nevydržanie. Takže vidíme možnosť uplatniť panely aj v priemyselných halách alebo logistických stavbách.
Ako vlastne vznikla spolupráca s ateliérom Sadovsky & Architects?
Oni si podľa mňa našli nás. My sme im trošku technicky pomáhali pri niektorých detailoch, takže nás to veľmi tešilo.
Je Slovensko naladené na ekologické staviteľstvo alebo sme stále konzervatívnou krajinou?
Myslím, že je to tu veľmi konzervatívne. Síce máme na Slovensku výborné občianske združenie ArTUR, ktoré sa snaží vzdelávať remeselníkov, či už ide o slamené stavanie, alebo aj hlinené omietky. Takže máme pomerne veľa vzdelaných profesionálov v tejto oblasti. Všeobecne sa však dá povedať, že to povedomie je veľmi nízke.
Na stránke vášho štúdia Createrra píšete, že dobrá architektúra je len taká, ktorá veci rieši komplexne a reaguje na výzvy dnešnej spoločnosti. Akým výzvam bude čeliť v neďalekej budúcnosti?
Hlavný problém je ten, že v stavebníctve sa používa príliš veľa surovín. Musíme dbať na to, ako sa suroviny spracúvajú, no väčšina týchto surovín je chemicky spracovaná. Potrebujeme nájsť spôsob, ako stavať tak, aby sme tieto materiály vedeli vrátiť do prírody bez toho, aby sme spravili škodu budúcim generáciám.
A to je podľa mňa ťažká úloha, lebo sa dotýka nielen stavieb, ale všetkého, čo je okolo nás. Preto som aj veľkým fanúšikom konceptu „cradle to cradle“. Hovorí o tom, že každý materiál by sa mal vrátiť naspäť tak, aby sa nestrácala kvalita. Napríklad hliník sa vracia a nestráca kvalitu. Alebo prírodné materiály, ktoré vieme navrátiť bez toho, aby sme napáchali škodu. Takto by sme mali pristupovať úplne k všetkému. A stavby využívajú najviac materiálu zo všetkého.
Podľa mňa je to dobrý spôsob, ako začať. Slamené panely vidím ako katalyzátor, ktorý pomáha uplatniť ďalšie množstvo prírodných materiálov v stavebníctve, od hlinených omietok až po vlnu alebo iné materiály, ktoré sa možno ešte len vyvíjajú.
Pôvodne priemyselný dizajnér, teraz odborník na energeticky pasívne domy. Ako Nór prišiel na Slovensko už v roku 1989 pred revolúciou. Teraz presadzuje na Slovensku ďalšiu revolúciu – pasívny štandard a zdravé stavebné materiály. Je generálnym riaditeľom spoločnosti EcoCocon, ktorá vyrába slamené panely.
Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2024
Je prepisom podcastu Na betón, ktorý bol upravený
