Budú majitelia povinní obnoviť svoje rodinné domy a kto to zaplatí?

Po marcovom hlasovaní v Európskom parlament začal aj na Slovensku rezonovať návrh revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov. O čom je tento návrh revízie a budú majitelia starších nehnuteľností povinní obnoviť svoje budovy?

Sektor budov je zodpovedný za 36 % emisií CO₂ v EÚ a v strednodobom horizonte je potenciál v budovách na zníženie emisií obrovský. Európska komisia považuje opatrenia v sektore budov za kľúčové. Prvá verzia Smernice o energetickej hospodárnosti (EPBD) bola prijatá ešte v roku 2010 s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť a podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie v sektore.

Nutnosť ďalšej revízie smernice vychádzala z potreby naliehavých opatrení v oblasti klímy, ktorú Európska komisia zhmotnila v decembri 2019 do Európskej Zelenej dohody. Tá má v nasledujúcich 10 rokoch zdvojnásobiť mieru renovácií a zabezpečiť, aby viedli k vyššej energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov.

Cieľom ďalšej, v poradí už štvrtej revízie EPBD je, aby sektor budov prispel k novému cieľu zníženia emisií do roku 2030 o minimálne 55 percent. Tento proces je súčasťou balíka „Fit-for-55“. Dlhodobým cieľom je dosiahnuť dekarbonizáciu fondu budov do roku 2050. Domácnostiam prinesie podstatné zníženie účtov za energie a zdravšie bývanie či verejné budovy.

Percento energeticky neefektívnych budov je alarmujúce

Budovy sú najväčším konzumentom energie, keďže na ich výstavbu a prevádzku sa v EÚ spotrebuje až 40 % celkovej konečnej energie. Najviac emisií spojených so sektorom budov sa teda vyprodukuje na výrobu energií, teda na vykurovanie, chladenie, osvetlenie či prípravu teplej vody. Pre celkovú dekarbonizáciu sektora budov sú výzvou existujúce budovy.

Približne trištvrte všetkých súčasných budov je energeticky neefektívnych. Vykazujú obrovské straty tepla nezateplenými konštrukciami a energiu v nich častokrát vyrábame z fosílnych palív. Európska komisia zároveň odhaduje, že viac ako 85 percent z nich tu bude stáť aj v roku 2050. Obnova existujúcich budov s cieľom zvýšiť ich energetickú efektívnosť spolu s inštaláciou obnoviteľných zdrojov energie je preto kľúčový nástroj v dosahovaní našich klimatických cieľov.

Zateplením a výmenou okien k nižšej spotrebe

Päťdesiatsedem percent celkovej spotreby plynu na Slovensku spotrebujú budovy na vykurovanie či prípravu teplej vody. Približne 62 % domácností vykuruje svoje rodinné domy plynom. Veľkou časťou vyrobenej energie v starých budovách stále plytváme. Pokiaľ by sme v starších budovách znížili tepelné straty zateplením či výmenou okien, môžeme ušetriť nemalý objem plynu, ktorý vo veľkej miere dovážame.

Po vhodnom zateplení domu a výmene okien predstavuje veľký potenciál výmena kotlov na plyn za tepelné čerpadlá ideálne v kombinácií s fotovoltikou na streche domu. Z prepočtov plaftofmy Budovy pre budúcnosť vyplýva, že v prípade, ak by sme zintenzívnili znižovanie spotreby plynu v sektore budov 1,5-násobne, je možné do roku 2025 znížiť celkovú spotrebu plynu v SR o 12,8 percenta.

Aké kľúčové zmeny návrh revízie smernice prináša?

Európska komisia pripravila návrh revízie na konci roku 2021. Svoju pozíciu k tomuto návrhu prijali najprv členské štáty vrátane Slovenska na pôde Rady EÚ (25. 10. 2022) a následne Európsky parlament prostredníctvom nedávneho hlasovania (14. 3. 2023) odhlasoval svoju pozíciu k návrhu Komisie. Hlasovanie parlamentu nepredstavuje žiadny záväzný predpis, ale iba návrh, s ktorým vstupuje do trialógu. Konečné znenie revízie smernice sa môže od schválenej pozície Európskeho parlamentu líšiť.

Návrh revízie obsahuje veľké množstvo nových politík či posilnenie a úpravu tých existujúcich, ktoré členské štáty už implementovali. Veľký dôraz je kladený na obnovu existujúceho fondu budov prostredníctvom nových nástrojov ako sú minimálne energetické štandardy budov (Minimum energy performance standards – MEPS), renovačné pasporty či posilnenie finančných stimulov.

Návrh smernice však navrhuje taktiež ambicióznejšie štandardy pre nové budovy, ktoré vychádzajú z postupného sprísňovania požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Nový štandard, tzv. bezemisnej budovy sa zameriava nielen na energetickú stránku budovy, ale taktiež na útlm riešení postavených na fosílnych palivách, či na celkový životný cyklus budov z pohľadu tvorby emisií.

MEPS ako normy energetickej hospodárnosti

Povinnosť splniť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy je v súčasnosti nutné splniť pri výstavbe novej budovy a pri významnej obnove existujúcej budovy. Po vzore viacerých západných krajín  navrhuje Komisia v rámci revízie EPBD zaviesť minimálne normy energetickej hospodárnosti, skrátené MEPS, aj k inej udalosti alebo „obdobiu života“ budovy. Cieľom je stimulovať tempo obnovy budov v EÚ.

Zmyslom regulácie je stanoviť minimálnu úroveň energetickej hospodárnosti budovy, ktorú musí budova spĺňať ku konkrétnemu dátumu, poprípade v čase inej udalosti akou je napríklad predaj či prenájom budovy. MEPS-y majú predstavovať nástroj, pomocou ktorého budeme môcť určiť, ktoré budovy na Slovensku sú to tie energeticky najhoršie.

Budeme môcť vlastníkov motivovať k tomu, aby energiou zbytočne neplytvali. Zároveň budeme mať jasnejší priestor pre dotačné programy, aby sme vedeli na takéhoto vlastníka zacieliť s finančnou či administratívnou pomocou.

Vo viacerých západných európskych štátov už takáto regulácia existuje. V Anglicku, vo Walese a v Škótsku musia všetky súkromné nájomné budovy dosiahnuť energetickú triedu C do konca roka 2023 (v Škótsku do 2028). Nízkopríjmoví vlastníci môžu získať dotáciu, ktorá im pokryje 100 % nákladov na obnovu. Podobné nariadenie už platí aj vo Francúzsku.

V Belgicku musí mať zase väčšina budov do roku 2023 zateplenú strechu a okná s dvojsklom. Rovnako tak aj tu majú zraniteľné domácnosti možnosť získať dotáciu. V Holandsku musia byť všetky administratívne budovy do roku 2023 v energetickej triede C.

Budú vlastníci budov povinní obnoviť svoje budovy?

V smernici o energetickej hospodárnosti budov, ktorá by zaviedla podobné povinnosti vo všetkých krajinách EÚ navrhla Európska komisia určité znenie tejto povinnosti. Prvým krokom, ktorý smernica navrhuje, je harmonizovať systém energetickej certifikácie v krajinách EÚ. Dnes na Slovensku poznáme energetické triedy budov v rozmedzí od triedy A0 (najlepšia) až po triedu G (najhoršia).

Smernica navrhuje zjednotiť túto stupnicu vo všetkých štátoch na triedy A až G, pričom trieda A by patrila novej úrovni „bezemisných budov“ a trieda G by bola nastavená tak, aby pokryla 15 % najhorších budov v krajine.

Cieľom návrhu Európskej komisie je zamerať sa práve na týchto 15 % najhorších (G-čkových) budov. V realite si môžeme predstaviť, že pôjde predovšetkým o budovy, ktoré nemajú zateplenú strechu ani fasádu, majú ešte staré drevené okná a starý kotol na uhlie či plyn.

Z návrhu vyplýva, že povinnosťou členského štátu bude zabezpečiť, aby sa do určitého roku tieto budovy presunuli pomocou nejakých opatrení do nižších tried (čiže do F a nižšie). Aké opatrenie je potrebné na to, aby sa budovy dostali z triedy G do triedy F? Je to individuálne, ale napríklad zateplenie strechy či výmena okien.

Výnimky pre rodinné domy

Do akého termínu sa to bude musieť stihnúť ešte nie je isté. Európska komisia navrhla, že napríklad v prípade nebytových budov by to mal byť rok 2027, Európska rada navrhuje rok 2030 a Európsky parlament chce, aby to bolo do triedy E do roku 2027.

Dôležité je však taktiež to, že v návrhu je viacero výnimiek, ktoré by sa týkali viacerých špecifických budov, obytných budov a rodinných domov. Je teda pravdepodobné, že smernica nestanoví presnú povinnosť s dátumom napríklad na rodinné domy. Nechá členský štát, aby vymyslel, ako v tomto segmente zabezpečiť, aby sa obnovovali G-čkové rodinné domy.

Zacieliť politiku na tie najhoršie budovy má zmysel. Skutočným problémom nie sú MEPS-y, ale práve najhoršie budovy, kvalita života a vysoké náklady na energie ich vlastníkov. Minimálne energetické štandardy však nemožno vnímať len ako reguláciu, ktorá stanoví povinnosť obnoviť budovy, ale aj ako nástroj vďaka ktorému bude možné adresnejšie zacieliť podporné schémy (dotácie, administratívna pomoc) na týchto vlastníkov.

Pripravovaný dotačný nástroj Obnov dom light je príkladom programu, ktorým môže štát vlastníkom budov pomôcť obnoviť dom a zlepšiť jeho energetickú hospodárnosť o jednu až dve energetické triedy. Cieľom MEPS je zlepšiť energetickú hospodárnosť najhorších budov, ktoré si ich vlastníci nemôžu dovoliť poriadne vykúriť, ich obmedzené vykurovanie znečisťuje vzduch a spôsobuje zdravotné problémy celému okoliu.

Koľko to všetko bude stáť a kto to zaplatí?

Náklady budú závisieť od spôsobu implementácie v jednotlivých členských štátoch. Štáty na podporu realizácie vybraných nových povinností z EPBD budú môcť využiť dostupné zdroje z EÚ a dodatočné zdroje z Modernizačného fondu a Sociálno-klimatického fondu (ešte je v legislatívnom procese).

Na náklady je však potrebné pozerať sa v širšom kontexte. Investície do energetickej efektívnosti budov prinášajú zníženie emisií skleníkových plynov a zvýšenie energetickej bezpečnosti krajín EÚ. Tým znižujú budúce náklady spojené s adaptáciou na zmenu klímy alebo na odstraňovanie následkov energetickej závislosti na geopoliticky nestabilných dodávateľoch.