Chodník cez lesný cintorín: Architekti ho navrhli s nulovou uhlíkovou stopou a bez odpadu

Španielski architekti navrhli v prírodnom lesnom cintoríne, ktorý sa nachádza v parku Collserola pri Barcelone, chodník s nulovou uhlíkovou stopou. Je postavený z lokálnych materiálov a vydrží približne 30 rokov. Potom splynie s okolitou krajinou.

Barcelonský park Collserola sa môže pochváliť titulom najväčšieho metropolitného parku na svete, je dokonca 22-krát väčší ako známy Central Park v New Yorku. Nájdeme v ňom aj cintorín Roques Blanques, ktorý vznikal viac ako 30 rokov. Unikátny prírodný lesný cintorín sa riadi zásadami „cradle to cradle“. Od svojho vzniku v roku 1981 bol koncipovaný ako záhrada s rozlohou 122 hektárov, ktorá sa mala postupne v rôznych etapách rozvíjať.

Prírodné cintoríny nie sú novodobým výstrelkom ekoaktivistov, prvé z nich vznikli už pred približne 30 rokmi vo Veľkej Británii. A to hlavne z dôvodu, aby pozostalí neboli zaťažení starostlivosťou o hrobové miesto.

Takéto cintoríny nájdete dokonca už aj na Slovensku. Sú bez tradičných náhrobkov či gýčových umelých kvetov. Mená zosnulých tu nájdete vytesané na jednoduchých kamenných tabuľkách, popol nebožtíkov zase v rozložiteľných urnách. Priekopníkom v tejto oblasti je u nás Záhrada spomienok vo Zvolene.

V parku Collserola lesný cintorín charakterizujú borovice a cezmíny. Je prístupný z obce El Papiol neďaleko Barcelony a v súčasnosti zaberá 30 % dostupnej plochy parku. Jeho ostatným rozšírením o ďalšiu časť s rozlohou 8 909 m² vzniklo miesto pre 1 500 nových hrobov. Najväčšou výzvou bolo vytvoriť priestor pre pohrebné obrady tak, aby zostali zachované environmentálne hodnoty tejto lokality a prispelo sa k obnove biodiverzity parku.

Chodník s vyvýšenými terasami z dreva

Krajinní architekti zo štúdia Batlle i Roig Arquitectura navrhli, aby tieto nové hrobové miesta lemoval drevený chodník s vyvýšenými terasami. Na pomoc si prizvali konzultantov v oblasti bioinžinierstva a techník obnovy krajiny aj spoločnosť, ktorá sa angažuje v oblasti ochrany prírody.

Návštevníci sa pri vstupe ocitnú na lúke odrážajúcej poľnohospodársku minulosť tejto lokality. Terasy popri chodníku fungujú ako vertikálne záhrady. Majú podobu Krainerovej drevenej steny pre stabilizáciu svahu. Toto riešenie umožňuje integráciu už existujúcich stromov aj pridanie nových miestnych druhov.

Prirodzená dynamika medzi živým a mŕtvym

Krainerova stena má dĺžku 304 metrov, výšku 1,5 metra, šírku 2 metre a jej kostru tvorí guľatina z gaštana. Samotný chodník je široký jeden meter. Stena vo svahu bola navrhnutá tak, aby sa dala rýchlo postaviť z prírodných materiálov z bezprostredného okolia. Jej princípom je kombinácia mŕtvych a živých materiálov.

Postupom času splynú mŕtve prvky ako napríklad kmene stromov s koreňmi a živými prvkami v podobe kríkov. Táto prirodzená dynamika evokuje životný cyklus a symbolicky pripomína koncept cintorína ako miesta, kde sa ľudia stretávajú so svojimi mŕtvymi predkami.

Drevená stena, ktorá je súčasťou chodníka, bola navrhnutá s ohľadom na svetové strany, aby bola chránená pred poveternostnými vplyvmi, predovšetkým vetrom. Z pozemku sa vďaka nej stal intenzívne preslnený priestor, kde po celý rok nájde útočisko bohatá miestna faunu aj flóra. Vďaka tomu tu vznikla motýlia záhrada.

Motýlia záhrada je domovom pre širokú škálu opeľovačov, vrátane motýľov. Na ich podporu boli vybrané kríky a bylinné druhy s jasným a kontrastným kvitnutím. Pôvodné rastliny prispôsobené miestnym podmienkam odkazujú na typickú stredomorskú húštinu. Takéto riešenie zvyšuje biodiverzitu a zároveň sa tu dá pozorovať aj skúmať hmyz.

Podľa princípov cirkulárneho hospodárstva

Dizajn lesného cintorína sa riadi zásadami „cradle to cradle“ a uprednostňuje cirkulárne hospodárstvo, teda zásahy s nulovou uhlíkovou stopou, ktoré netvoria žiadne odpady. Rovnaké princípy platia aj pre nový chodník. Charakterizuje ho suchá výstavba z výlučne prírodných lokálnych materiálov a bez spotreby vody. Okrem toho, projekt regeneruje existujúci les a podporuje život v parku.

Tento projekt má veľmi špecifické využitie, ktoré je časovo obmedzené – predpokladá sa, že jeho životnosť bude jedna generácia, teda približne 30 rokov. Po ich uplynutí sa les vráti do svojho pôvodného stavu, pretože chodník postupne splynie s okolitou krajinou.