Recyklácia šetrí zdroje, chýba nám však dostatok použitého obalového skla. Končí v komunálnom odpade

Triedením skla šetríme neobnoviteľné prírodné zdroje a navyše prispievame k lepšiemu životnému prostrediu. Na Slovensku existuje potenciál recyklácie použitého obalového skla až 150-tisíc ton.

Najlepšie čo môžeme urobiť pre našu planétu je opätovne používať odpadový materiál. Práve sklo je z tohto pohľadu jedinečné. Zaváraninové fľaše môžeme používať, takpovediac, až dokým nám nepadnú na zem a nerozbijú sa.

Podobne aj sklenené fľašky od piva, minerálok či džúsov sú v mnohých prípadoch vratné a je možné ich znovu naplniť 20- až 50-krát. Pokiaľ nie je možné sklenenú fľašu opätovne vrátiť, treba mať na pamäti, že ide o recyklovateľný materiál, ktorý rozhodne nepatrí do komunálneho odpadu.

Separácia skla a následná recyklácia šetrí zdroje

Pred tým než vôbec dôjde k procesu recyklácie, musíme z komunálneho odpadu vytriediť zložky, ktoré je možné ďalej buď materiálovo alebo energeticky zhodnotiť. Čím viac recyklovateľných zložiek objemovo vytriedime, tým menej produkujeme zvyškový nerecyklovateľný odpad, ktorý býva zneškodnený na skládkach alebo v spaľovniach.

„Často sa totiž používa pojem, aby občania recyklovali, čo ale nie je terminologicky správne. Občania nerecyklujú, ale separujú/triedia odpad, aby ten mohol byť ďalej recyklovaný,“ vysvetlila Beáta Baranová z Katedry ekológie FHPV Prešovskej univerzity v Prešove. Vyseparované zložky ako papier, sklo, plasty, kovy a podobne ďalej putujú na recykláciu. Sú využité ako druhotná surovina, čím sa šetrí primárna surovina a zároveň aj energia na jej spracovanie.

„Napríklad vyseparovaním a následnou recykláciou skla sa šetrí sklársky piesok. Je kvalitatívne odlišný od bežného piesku a v súčasnosti sa jedná už v podstate o vyčerpateľný zdroj, ktorého je nedostatok,“ dodala Baranová.

Hodením skla do čierneho kontajnera „pochováte“ jeho potenciál

Výroba nového skleneného obalu z použitého skla vyžaduje menej energie ako výroba z primárnych surovín. Zároveň šetrí emisie CO₂, ktoré z primárnych zdrojov unikajú v produkčnom procese.

„Obalové sklo sa snažíme vyrábať predovšetkým z použitých sklenených fliaš alebo obalov, v rámci čoho je výroba ekologickejšia a uhlíková stopa tak výrazne nižšia. Za každých 10 percent črepov, ktoré pridáme do vsádzky, šetríme približne 3 percentá energie a 7 percent oxidu uhličitého. Pokiaľ sú ľudia naučení hádzať sklenené fľaše do zelených kontajnerov, výrazne tak prispievajú k šetreniu životného prostredia,“ prezradil generálny riaditeľ spoločnosti Vetropack Nemšová Boris Sluka. Tá pôsobí na Slovensku ako jediný recyklátor obalového skla.

V prípade, že ste zvyknutí hádzať sklené fľaše do komunálneho odpadu, zatracujete ich ďalší potenciál šetrenia energií počas výroby nového obalového skla. Recykláciou jedinej sklenenej fľaše môžete ušetriť dostatok energie na napájanie počítača po dobu 25 minút. To je celá epizóda vášho obľúbeného programu, vyrátala Organizácia Friends of glass.

Chýba použité sklo, ktoré sa dá recyklovať donekonečna

Potenciál využitia použitého obalového skla je obrovský. Problémom je, že niektorí ľudia stále hádžu použité sklenené obaly do komunálnych kontajnerov. „Vo Vetropacku Nemšová ročne dokážeme zrecyklovať až 150-tisíc ton použitého obalového skla, jediným limitujúcim faktorom je jeho nedostatok.“ dodal Sluka.

Podľa ministerstva životného prostredia je Slovensko skládkovou veľmocou, čo má negatívny dopad na zdravie občanov. Vyššiu mieru skládkovania komunálnych odpadov v porovnaní s priemerom EÚ dosahujeme aj podľa posledných dát Eurostatu. Zatiaľ čo priemer EÚ predstavuje 23,1 % mieru skladovania, Slovensko dosahuje až 39,35 % .

Spomedzi krajín EÚ je na tom najlepšie Belgicko. Hneď po ňom nasleduje Švédsko, pričom obidve krajiny nedosahujú ani 1 % mieru skladovania. Triedením skla, ale aj ďalších použitých obalových materiálov prispejeme k znižovaniu hromadenia odpadu na skládkach.

„Na Slovensku máme krásnu prírodu a pre jej zachovanie aj pre ďalšie generácie je potrebná recyklácia. Potrebujeme zmobilizovať Slovákov, aby začali viac separovať sklo ako aj ostatné odpady,“ dodal Boris Sluka.