Ciele pre znižovanie emisií máme nastavené príliš nízko, tempo obnovy treba zvýšiť

Slovensko je na dobrej ceste splniť aktuálne záväzné ciele pre znižovanie emisií skleníkových plynov. Sú však príliš nízke a bude potrebné prijať dodatočné opatrenia, ktoré povedú k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050.

Svetoví lídri už takmer týždeň diskutujú na 27. Konferencii zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Okrem urgencie klimatickej zmeny, štáty riešia aj krízu energetickú.

Je správne mať ambiciózne klimatické ciele. Bez ambicióznych politík ich však nikdy nebudeme vedieť naplniť. Chuť pre urýchlenie zelenej transformácie tu pritom je. Až dve tretiny Slovákov uvádza, že vojna na Ukrajine a vysoké ceny energií by mali urýchliť zelenú transformáciu.

Aktuálne nastavenie politík v sektore budov však nie je natoľko ambiciózne, aby sme dosiahli dekarbonizáciu sektora v roku 2050.

„Európa si dala veľké ambície a ciele uhlíkovej neutrality. Tieto však nesplníme, ak riešenia budeme odkladať na neskôr a ciele nebudú sprevádzané opatreniami, ktoré zaistia plnenie týchto ambícií. Podľa analýzy SHMÚ, aktuálne nastavené politiky a opatrenia v sektore budov nevedú k dosiahnutiu cieľa v roku 2050. Toto by mal byť hlasný budíček pre politikov, že sprísnenie cieľov spolu s opatreniami potrebujeme prijať a začať zavádzať čím skôr,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.

Tempo obnovy budov treba zvýšiť

„Je potrebné prijať dodatočné opatrenia, ktoré povedú k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050. Nedávno vydaná štúdia Prognostického ústavu SAV ukázala jeden z možných mixov takýchto opatrení v sektore budov. Poukázala však aj na to, že opatrenia je potrebné prijať už teraz. Je totiž čoraz pravdepodobnejšie, že dnes postavené alebo obnovené budovy už do roku 2050 ďalšou obnovou neprejdú. Nebudeme tak mať šancu na ďalšie potrebné zníženie ich energetickej náročnosti a uhlíkovej stopy,“ doplnil Peter Robl, predseda Správnej rady platformy.

Znamená to uvádzať do praxe opatrenia ako napríklad zvýšenie tempa obnovy budov na 2 % až 3 % ročne, zvyšovanie počtu budov v pasívnom štandarde či výrazne zníženie spotreby fosílnych palív pre vykurovanie a zvýšenie podielu vykurovania a prípravy teplej vody z tepelných čerpadiel.

Slovensko je podľa údajov Enviroportálu na dobrej ceste splniť aktuálne záväzné ciele pre znižovanie emisií skleníkových plynov. Aktuálny cieľ pre zníženie emisií v sektoroch mimo systému obchodovania s emisiami je 20 % oproti roku 2005. Tento je však príliš nízky. Európska únia preto aktuálne rokuje o navýšení cieľa na 40 % znížení emisií do roku 2030 oproti roku 2005.

Práve nastavenie stratégií a cieľov na národnej úrovni je extrémne dôležité. Je niekoľko príležitosti, kde vieme nastaviť verejné politiky správne v súlade s európskymi ambíciami. Slovensko bude aktualizovať Národný integrovaný energetický a klimatický plán, pripravuje klimatický zákon a čaká nás revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov.