Cirkulárne mapy pomáhajú šetriť zdroje aj financie vo viacerých mestách. Zapojilo sa aj to vaše?

Prispievajú k udržateľnosti miest, podporujú lokálnu ekonomiku a participáciu občanov. Mapu založenú na princípe cirkulárnej ekonomiky v súčasnosti používa 16 slovenských miest, najnovšie sa pridal do zoznamu aj Pezinok.

Cirkulárna mapa je užitočným nástrojom pri hľadaní dostupných a udržateľných možností obchodov či služieb. „Je to online mapa, respektíve také virtuálne miesto, kde si obyvatelia daného mesta vedia nájsť rôzne prevádzky v meste, ktoré im pomôžu na ich ceste k udržateľnosti a podporia tak cirkulárnu ekonomiku,“ vysvetľuje koncept Veronika Hagovská z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN), ktorý iniciatívu zastrešuje.

Cirkulárna ekonomika ako súčasť každodennosti

Na mape môže ľudia nájsť napríklad bezobalové obchody, čapovanú drogériu, zberné miesta, krajčírstva, komunitné centrá, knižné búdky, antikvariáty, fontánky s pitnou vodou, kompostoviská, servisy, opravovne, požičovne či dokonca komunitné záhrady a sady. Cieľom je, aby mapa bola živým organizmom a neustále sa dopĺňala v spolupráci s občanmi mesta.

Myšlienkou tohto projektu je aplikácia obehovej ekonomiky do každodennej praxe. „Obyvatelia vďaka cirkulárnej mape vedia aplikovať kroky smerom k udržateľnosti a znižovaniu neudržateľnej spotreby, dochádza k podpore lokálnych ekonomík a v celkovom meradle tak podporujú prechod nielen ich mesta, ale aj celého Slovenska na obehové hospodárstvo. Cirkulárne mapy pomáhajú šetriť nielen zdroje našej planéty, ale aj finančné zdroje obyvateľov,“ doplnila Veronika Hagovská.

Podpora samospráv a zapojenie občanov

V súčasnosti má aktívnu cirkulárnu mapu 16 slovenských miest. Prvá vznikla v roku 2019 v Bratislave. Od vtedy sa pridali Košice, Prešov, Sabinov, Bardejov, Trnava, Trenčín ale aj Malacky či Žiar nad Hronom a ďalšie. Vo februári tohto roku sa do iniciatívy pridal aj Pezinok.

Cirkulárne mapy miest vznikajú buď iniciatívou rôznych združení pôsobiacich v daných mestách, aktívnymi jednotlivcami, ale aj podporou samosprávy v spolupráci s občanmi. To bol aj prípad Pezinka.

„Prostredníctvom dotazníka mali občania možnosť zaregistrovať prevádzky, ktorých činnosť s témou znižovania odpadu, udržateľného rozvoja, recyklácie či zdieľania bezprostredne súvisí. Spolu s informačnými technológiami mapa podporuje ideu cirkulárnej ekonomiky a zároveň spoluvytvárajú koncept SMART mesta,“ píše sa na oficiálnej stránke mesta Pezinok.

Podľa slov Veroniky Hagovskej sú zatiaľ reakcie na cirkulárne mapy prevažne pozitívne a občania oceňujú, že sa vďaka nim dozvedeli o rôznych zaujímavých prevádzkach, o ktorých dovtedy ani nevedeli. „Veľmi by nás potešilo, keby každé mesto na Slovensku malo svoju cirkulárnu mapu,“ doplnila. Ak by niekto chcel zoznam miest rozšíriť, môže tak urobiť z vlastnej iniciatívy s podporou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.