Za hranicami bežné a obľúbené, u nás zatiaľ nevídané. Prichádza revolúcia kooperatívneho bývania?

Architektonické štúdio Createrra predstavilo revolučný koncept kooperatívneho bývania. Prostredníctvom projektu spoluDOM chcú priniesť dostupné, kvalitné a zdravé bývanie v najvyšších štandardoch.

Projekt z dielne štúdia Createrra, ktoré sa zameriava na výstavbu z ekologických materiálov, reaguje na drahé a často nekvalitné nehnuteľnosti na trhu a má potenciál stať sa precedensom pre budúcu rezidenčnú výstavbu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

„Ceny na trhu s nehnuteľnosťami neustále rastú, lenže kvalita a štandard bytov či domov a ich dispozícii, ktoré vidíme ponúkané na trhu nie je tým cenám úmerná. Našim cieľom je tento problém formou participatívneho bývania, teda vytvorením skupín ľudí, ktorí si môžu bytový dom financovať sami, dobre počúvať ľudí a nastaviť systém, kde samotní budúci obyvatelia môžu vstupovať do procesu tvorby tak, aby si nastavili konkrétny dom podľa svojich potrieb,“ opísal motiváciu Richard Szilvássy, architekt z Createrra. Ak by mal mať tento projekt teda len jedno kľúčové slovo, bola by to spolupráca – od začiatku samotného procesu.

Participatívny proces výstavby

Ako už názov vypovedá, spoluDOM  sa tvorí spoločne. Ide o koncept výstavby, na ktorom sa podieľajú všetky zúčastnené strany – od majiteľa pozemku, na ktorom sa bytový dom postaví cez architekta, ktorý navyše nadobúda aj rolu moderátora, pomáha vytvárať stavebnú skupinu a prepája jednotlivé strany. Samotní obyvatelia a majitelia bytov vytvárajú s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi stavebné družstvo a aktívne sa zapájajú do procesu  prostredníctvom participatívneho dizajnu. Aké výhody to prináša?

„Ten dom bude stáť toľko, koľko reálne má a vyladia sa hneď na začiatku veci, ktoré by inak ľuďom mohli vadiť,“ objasnil Szilvássy. Stavebné družstvo slúži ako právny rámec pre spoluvlastníkov, v rámci ktorého si vedia riadiť výstavbu. Zároveň sa však v očiach banky stávajú silným subjektom, vďaka čomu môžu získať výhodnejšie podmienky financovania.

Stavebné družstvo ako alternatíva

Základným princípom participatívneho bývania je sformovanie stavebnej skupiny ľudí, ktorí zdieľajú vízie, rešpektujú sa navzájom a spoločne pracujú na výsledku prospešnom pre všetkých. Môže ísť o združenie jednotlivcov či rodín, ktorí sa navzájom prepoja a skoordinujú svoj zámer postaviť si vo vlastnej réžii bytový dom.

Družstevné bývanie je model bývania s nulovým ziskom, ktorého cieľom je najmä poskytovať kvalitné a udržateľné bývanie, ktoré bude slúžiť potrebám obyvateľom dlhodobo, nie výstavba pre zisk ako pri rôznych developerských projektoch.

Náklady stavebného družstva sú transparentné a rozdelené do viacerých fáz, pričom všetky finančné záväzky sú vopred definované, čím sa zabezpečí nielen prehľadnosť, ale aj pripravenosť účastníka na nadchádzajúce investície.

Komunita ako stavebný kameň

Neoddeliteľnou súčasťou kooperatívneho bývania je komunita, ktorá projekt nielen tvorí, ale následne ho aj spoločne užíva. „Prvou z výhod je, že už v procese plánovania sa ľudia veľmi dobre spoznajú, čo je základom sociálnej udržateľnosti. Vedia sa potom v riešení problémov týkajúcich sa správy domu na seba spoľahnúť a cítia voči nej, ako aj voči sebe oveľa väčšiu zodpovednosť, než len keby sa anonymne nasťahovali do bežnej novostavby,“ opísal Richard Szilvássy.

Bytové jednotky budú skladané z jednotlivých modulov tak, aby neboli ani príliš malé, ale ani zbytočne veľké. Skladba bytov sa vie práve pre svoju modularitu prispôsobovať požiadavkám obyvateľov či dopytu na trhu. Jednotlivé dispozície sa vyznačujú kompaktnosťou, jednoduchosťou a krátkymi prepojeniami miestností. To, že samotná stavba reaguje na potreby jej obyvateľov zabezpečuje jej inkluzívnosť naprieč rôznymi skupinami ľudí.

Komunitný duch je podporovaný aj samotným priestorom a architektonickou koncepciou umožňujúcou náhodné stretnutia. Obyvatelia budú mať v spoluDOMe spoločenskú miestnosť, kde môžu prebiehať ako formálne mítingy dôležité pre správu domu, tak i neformálne zbližujúce eventy.

Pobytový charakter budú mať aj pavlače a chodbové priestory sú navrhnuté tak, aby bolo možné si ich doladiť podľa vlastných predstáv. Rovnako bude dostatok miesta aj na bicykle či kočíky, čím sa redukuje potreba často tmavých kobkových priestorov. Obyvatelia sa tiež môžu rozhodnúť pre záhradu, detské ihrisko či prípadne strešnú terasu. Úprava okolia stavby je samozrejmosťou.

Autori koncepcie týmto projektom sľubujú znásobenie už dávno známej výhody bývania v bytovom dome. „Spoločenská udržateľnosť v praxi znamená, že keď nutne potrebujete niekoho nablízku, kto by sa vám postaral na dve hodiny o dieťa, tak sa viete spoľahnúť na svojho suseda či susedu o podlažie nižšie,“ vysvetlil Szilvássy.

V neposlednom rade, zapojenie obyvateľov už do procesu plánovania im dodáva pocit sebarealizácie, no zároveň rastie i pocit zodpovednosti, ktorý sa pretavuje do väčšieho záujmu a starostlivosti o priestor.

Kooperatívne bývanie ako cesta za uhlíkovou neutralitou

Okrem sociálneho či finančného aspektu projekt nezabúda ani na životné prostredie a potrebu adaptácie stavebníctva na klimatickú zmenu či záväzky z toho plynúce. Createrra je architektonické štúdio zamerané na stavby z ekologických materiálov v pasívnom štandarde a inak tomu nie je ani pri tomto projekte.

SpoluDOM je navrhnutý z  drevo-slamených prefarbrikovaných panelov EcoCocon, ktoré sa od tohto roka vyrábajú z lokálnych surovín aj na Slovensku. Ich použitím sa negenerujú emisie CO2, ako pri výrobe tehál či betónu, ale naopak sa uhlík viaže do stavby. V paneloch je slama zároveň tak dobre stlačená, že drevostavba má priaznivú hmotnosť na to, aby sa v lete neprehrievala.

Materiály sú ľahko dostupné lokálne, majú výborné statické i tepelnoizolačné vlastnosti a sú v súlade so všetkými požiarnymi normami. Zároveň však slovenská legislatíva umožňuje zatiaľ len stavby do troch podlaží. Autori projektu však zdôrazňujú výhody ako dobré svetlotechnické pomery, ktoré ide pri vyšších stavbách ťažšie dosiahnuť. Zároveň pomer plochy strechy k podlažnosti stavby umožňuje pokryť potrebu veľkej časti elektrickej energie fotovoltickými panelmi.

Použitím ekologických materiálov chcú autori projektu prispieť k napĺňaniu záväzkov, ktoré ako Slovensko máme na ceste za uhlíkovou neutralitou. „ Na otázku klimatickej krízy a stavania z ekologických materiálov neodpovedáme žiadnym kompromisom štandardu stavby, práve naopak.

Chceme za menšie peniaze, než nehnuteľnosti momentálne stoja, ponúknuť ľuďom byty v pasívnom štandarde, pričom náklady na prevádzku stavby budú oproti bežným stavbám minimálne. Tiež zdravé interiéry, ktoré sú chránené proti úniku tepla, prehrievaniu v lete, či nepríjemnému silnému prúdeniu vzduchotechniky,“ povedal Szilvássy. Zdravý interiér a priedušnosť stavby zabezpečuje vlhkostná regulácia stien konštrukčného systému.

Kooperatívne bývanie pritom nie je vo svete žiadnou novinkou. Príklady môžeme nájsť aj za hranicami vo Viedni, kde je hneď niekoľko takýchto komunitných projektov. Samozrejme, tento druh bývania nemusí vyhovovať všetkým a neprináša len samé výhody, ale vyžaduje si značnú mieru rešpektu a ochoty robiť kompromisy. Odmenou však môžu byť výborné medziľudské i susedské vzťahy, dostupné a zdravé bývanie podľa predstáv.