Na nakupovanie emisných povoleniek by sa mali pripraviť aj majitelia budov
Sektor budov čaká nakupovanie emisných povoleniek podobne, ako je tomu v prípade priemyselných podnikov.
Európsky systém obchodovania s emisiami EU Emissions Trading System (EU ETS) sa o pár rokov rozšíri o nové odvetvia ako námornú a leteckú dopravu či sektor budov. Pre bytové domy odpojené od centrálneho zásobovania teplom to znamená, že ich majitelia by sa mali zamerať na obnovu – zateplenie fasády či inštaláciu nového kotla na vykurovanie.
Emisný účet budú totiž platiť budovy, ktoré na kúrenie a ohrev vody využívajú fosílne palivá. Vykurovanie fosílnymi palivami sa tak stane oveľa drahším pre všetky odvetvia.
Takéto opatrenia navrhuje zelený balíček Európskej komisie Fit fot 55. Jeho cieľom je znížiť do roku 2030 emisie aspoň o 55 percent. Fungujúci EU ETS zahŕňa zatiaľ zariadenia energetiky a priemyslu. Návrh revízie Smernice o energetickej hospodárnosti budov z decembra 2021 je jednou z posledných predstavených legislatív v balíku Fit for 55. Obsahuje opatrenia, ktoré majú výrazne znížiť emisie skleníkových plynov v sektore budov tak, aby EÚ splnila svoje klimatické ciele v roku 2030.
Balíček Fit for 55 je medzistupňom ku klimatickej neutralite, ktorú majú štáty EÚ dosiahnuť do roku 2050. Zároveň má zosúladiť platné právne predpisy s ambíciami do roku 2030 a 2050. Európska komisia v rámci neho navrhla vytvoriť nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre budovy a dopravu. Ten má priniesť do roku 2030 zníženie emisií v týchto sektoroch o 43 % v porovnaní s rokom 2005.
Budovy hrajú kľúčovú úlohu európskych plánov na znižovanie emisií skleníkových plynov, pretože sú zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % produkcie CO2. Vyššiu energetickú hospodárnosť budov by mala zabezpečiť renovácia aspoň 3 % verejných budov ročne. Podiel obnoviteľných zdrojov energie v rámci vykurovania a chladenie budov by sa mal zvyšovať tempom aspoň 1,1 % za rok.
Sociálny fond pre domácnosti zasiahnuté energetickou chudobou
Ozývajú sa však aj kritické hlasy, že emisné povolenky negatívne zasiahnu chudobné domácnosti a malé podniky. Sociálne následky klimatickej politiky pre sektor budov a cestnej dopravy bude preto tlmiť Sociálno-klimatický fond.
Na obdobie 2025 – 2032 sa z neho vyčlení celkovo 72,2 miliardy eur s cieľom zvýšiť energetickú hospodárnosť budov a dekarbonizáciu systémov vykurovania a chladenia budov. Podporené budú domácnosti najviac zasiahnuté „energetickou a dopravnou chudobou“.
Špeciálny sociálny fond by mal začať fungovať rok pred začlenením budov do obchodovania s emisnými povolenkami. Ministri EÚ zodpovední za životné prostredie o návrhu rokovali na zasadnutí Rady pre životné prostredie v decembri 2021.
Významnou zmenou je taktiež povinnosť pripraviť národný Akčný plán obnovy budov, ktorý by mal nahradiť súčasné Dlhodobé stratégie obnovy budov. Jedným z dôvodov je fakt, že posledné dlhodobé stratégie, ktoré členské štáty pripravili, neobsahovali dostatok záväzných krokov, ktoré by zabezpečili dekarbonizáciu sektora budov do roku 2050.
„S touto novou povinnosťou sa plne stotožňujeme. Rovnakú kritiku si totiž vyslúžila slovenská stratégia. Poukazovala na nutnosť významných krokov, ale žiadne nenavrhovala. Vznikla tak stratégia, ktorou sme si splnili povinnosť, ale reálne kroky na zlepšenie stavu s budovami nepriniesla,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.
