Energetická chudoba na Slovensku: Čo to je a kto je ňou najviac ohrozený?

Problém energetickej chudoby, kedy sa energie stávajú cenovo nedostupnými, netrápi iba rozvojové krajiny, ale čím ďalej častejšie sa tento fenomén objavuje i v krajinách Európy. Kvôli rastúcim cenám energií čoraz častejšie počúvame o prehlbovaní energetickej chudoby aj na Slovensku.

V Európe je podľa odhadu energetickou chudobou ohrozených 50 až 125 miliónov ľudí. O energetickej chudobe počúvame čoraz viac aj v súvislosti s aktuálnou energetickou krízou a rastúcimi cenami energií. V prvom rade si treba uvedomiť, že náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností.

Elektrina, plyn a teplo predstavujú, podľa analýzy spoločnosti Wood & Company, takmer desať percent z celkových nákladov domácností, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 %, výdavky na plyn 3,3 % a na teplo odchádza ďalších 2,8 %. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín EÚ.

Slovenské domácnosti počas posledných štyroch rokov 2018 až 2021 zaznamenali nárast cien energií. Výnimkou bol iba rok 2021, kedy došlo k ich zlacneniu, a to z dôvodu nižších cien energií na svetových trhoch najmä počas prvého polroka 2020, ovplyvneného prvou vlnou pandémie.

Momentálne sme podľa analytičky Evy Sadovskej svedkami prudkého zdražovania energií. V prvom polroku 2022 si slovenské domácnosti za plyn priplácali medziročne viac o 19,8 %. Teplo ich vyšlo drahšie ako vlani o 14,4 % a elektrina o 11,7 %.

„Vojnový konflikt na Ukrajine spôsobuje až niekoľkonásobný nárast cien energií na svetových burzách. Z toho logicky vyplývajú opodstatnené prognózy ešte prudšieho nárastu cien energií pre slovenské domácnosti v roku 2023. Pre mnohé je však takéto zdražovanie doslova devastačné. Preto sa čoraz viac skloňuje na Slovensku aj pojem energetická chudoba,“ hovorí analytička.

Čo je to energetická chudoba?

V prípade pomenovania pojmu energetická chudoba zatiaľ neexistuje jednotná metodika alebo univerzálna definícia. To komplikuje nielen vyčíslenie počtu domácností, ktorých sa týka, ale aj nastavenie adekvátnych opatrení, ktoré by energeticky najzraniteľnejším dokázali pomôcť.

Energetická chudoba sa veľmi zjednodušene zvykne vysvetľovať slovným spojením „heat or eat“ (v preklade „vykurovať alebo jesť“). Ide o neželaný stav, kedy ohrozené domácnosti čelia výberu medzi energiou a jedlom.

Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie (na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia) a ďalšie energie. Najčastejšími dôvodmi sú nielen nízke príjmy a vysoké ceny energií, ale aj neefektívny spôsob vykurovania či nedostatočná izolácia.

Dobrou správou je, že do konca roka by Slovenská akadémia vied (SAV) mala vypracovať návrhy definície energetickej chudoby a to na základe hĺbkovej štúdie a nezávislej analýzy dát od najväčších dodávateľov a distribútorov energií v SR.

Najohrozenejšie skupiny obyvateľov

Hoci presná definícia energetickej chudoby ešte neexistuje, k dispozícii je niekoľko ukazovateľov, vďaka ktorým vieme určiť, ktorých obyvateľov sa najviac týka. Jednou z možností sú štyri ukazovatele EU SILC 2020, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR a Eurostat:

• miera preťaženia nákladmi na bývanie (vyššie ako 40 % príjmov),
• nedoplatky na účtoch za energie,
• neschopnosť zabezpečiť primerané teplo,
• život v obydlí so zatekajúcou strechou či vlhkými stenami.

Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 % disponibilných príjmov. V takom prípade hovoríme o stave, kedy sú domácnosti „preťažené nákladmi na bývanie“. Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého žijúceho „single“ alebo jedného dospelého s dieťaťom.

Nadmerne vysoké náklady na bývanie má 16 až 19 % obyvateľov z takýchto domácností. Nedoplatky na účtoch za energie má 5,2 % obyvateľov, teda viac ako 283 tisíc obyvateľov. Tento problém je najvypuklejší v prípade viacčlenných domácností. Týka sa až 10,7 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach s dvoma dospelými členmi a aspoň troma deťmi, ale aj 8,3 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach minimálne troch dospelých s deťmi.

Problém s platením účtov za energie sa vyskytuje o niečo častejšie aj v domácnostiach jedného dospelého (či už osamelého alebo s deťmi). Títo majú zároveň častejšie problém aj s platením nájmu či so splácaním úverov a hypoték.

Každý dvadsiaty človek žije v nedostatočne vykurovanej domácnosti

Energetická chudoba nezávisí iba od finančnej situácie domácností a ich schopnosti čeliť vysokým cenám energií, ale aj od kvality bytov a domov. Až 5,7 %, t. j. 309 tisíc obyvateľov SR žije v nedostatočne vykurovaných príbytkoch.

Neschopnosť zabezpečiť si v byte alebo dome adekvátne teplo sa týka vo väčšej miere osamelých seniorov (až 11,6 % z nich), ale aj mladších osamelých alebo domácností dvoch dospelých s aspoň jedným seniorom. S týmto problémom sa vo väčšej miere potýkajú aj jednorodičovské domácnosti či domácnosti minimálne troch dospelých s deťmi.

Zatekajúca strecha či vlhké steny sú najčastejšie realitou v domácnostiach jedného dospelého či v mnohopočetných domácnostiach, nakoľko sa týkajú až 5 až 7 % obyvateľov. Dovedna žije v takýchto nehnuteľnostiach približne 275 tisíc obyvateľov SR.

Riešením sú komplexné opatrenia

Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sú pri riešení energetickej chudoby dôležité komplexné legislatívne opatrenia. Prax ukazuje, že tento problém sa musí riešiť najmä ako problém sociálnej politiky a chudoby ako takej.

„Komplexné riešenie napríklad zahŕňa okrem iného rozširovanie implementácie energetických balíčkov Európskej komisie, energetickú efektívnosť, ale aj problematiku príspevku na bývanie, opatrovateľského príspevku, potravinových balíčkov, výšky minimálnej mzdy, dávky v hmotnej núdzi či odstraňovania dlhodobej nezamestnosti a problém marginalizovaných sociálnych skupín.“

V boji proti energetickej chudobe podľa ÚRSO sekundárne prispievajú napríklad systém podpory zateplovania bytových a rodinných domov, implementácia novej tarifnej štruktúry, príspevok na bývanie, štátne programy zamestnanosti a podobne.

Faktom je, že vhodné riešenie energetickej chudoby stále hľadá aj celá EÚ a pre energetickú chudobu stále ani v rámci nej neexistuje jednotná definícia či kritériá. Preto sa každý člen únie, vrátane Slovenska, musí vysporiadať s touto problematikou vo vlastnej réžii.