Podľa prieskumov stále veríme zemnému plynu aj klasickým kotlom na tuhé palivo
Z prieskumu pre Slovenský plynárenský a naftový zväz vyplýva, že vykurovanie zemným plynom je v našich hlavách stále pevne zakorenené.
Viac ako dve tretiny opýtaných súhlasia s tým, že zemný plyn môže pomôcť pri plnení klimatických cieľov. Za najväčšie výhody zemného plynu považujeme, že ide o ekologické palivo. Tvorí sa pri ňom menej emisií a zároveň má pri vykurovaní jednoduchú obsluhu.
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pripravila agentúra AKO pre Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) na vzorke tisíc respondentov.
„Faktom je, že pri spaľovaní zemného plynu sa netvoria takmer žiadne prachové častice, čím chránime ovzdušie a zdravie obyvateľov v našich obciach. V porovnaní s tuhými palivami sa navyše pri jeho spaľovaní tvorí takmer o polovicu menej emisií CO2. Vďaka zemnému plynu tak môžeme mať nielen čistejšie ovzdušie, ale aj prispievať k riešeniu globálnych klimatických cieľov. Našou výzvou však určite ostáva postupná dekarbonizácia plynu ako takého, najmä prostredníctvom obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov,“ konštatoval výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
Zemný plyn má pevné miesto v hlavách Slovákov
Anketa sa uskutočnila v októbri 2021. V tom čase sa v EÚ diskutovalo o zaradení zemného plynu a jadra medzi udržateľné zdroje energie a ceny energií rekordne rástli.
„Ľudia majú pocit, že plyn stále hrá dôležitú rolu. Nielen preto, že ho poznajú ako klasický zdroj vykurovania, ale akoby sa prierezom cez celý prieskum ukazovalo, že má pevné miesto v hlavách Slovákov,“ okomentoval riaditeľ spoločnosti AKO Václav Hřích v podcaste Otvorene o plyne výsledky prieskumu verejnej mienky pre SPNZ.
Súčasťou prieskumu boli aj otázky o tom, ktoré ekologické problémy Slovákov trápia najviac. Respondenti za najvážnejšie problémy považujú znečistenie prírody a vôd odpadmi, úbytok lesov, globálne otepľovanie a znečistenie ovzdušia vykurovaním a dopravou.
Výsledky naznačili vysokú mieru dôvery v budúcnosť obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov ako vodík a biometán. Ich podiel na energetickom mixe by mal časom len narastať.
„Každý piaty respondent si myslí, že biometán a vodík v budúcnosti môžu plne nahradiť zemný plyn. Ďalších 37 % opýtaných predpokladá, že budú hrať dôležitú úlohu, no nedokážu úplne nahradiť zemný plyn. Zároveň musím povedať, že takmer tretina oslovených sa k téme nevedela vyjadriť. Ak by sme sa na to pozreli zo širšej perspektívy, aktuálne je o tom, že biometán a vodík je dokonalé riešenie, presvedčený len každý piaty človek. Zvyšok im dáva nejakú úlohu popri zemnom plyne, alebo sa k tej téme nedokážu vyjadriť,“ uviedol Hřích.
Rozdiely vo vykurovaní naprieč krajmi
Niektoré otázky v prieskume sa týkali aj vykurovania. Viac ako polovica opýtaných je ochotná platiť za energie cenu vyššiu do 10 %, ak by to viedlo k zníženiu množstva vypúšťaných skleníkových plynov. Tretina by akceptovala až o 25 % vyššie účty za energie a teplo.
Zároveň Slováci uvádzajú ako výrazne najčastejší zdroj tepla na vykurovanie kotol na zemný plyn (59,6 %). Nasleduje kotol na drevo (18,4 %) a krb alebo kachle (7,1 %).
„Naprieč skúmanými socio-demografickými kategóriami boli v tejto otázke zaznamenané rozdiely. Kotol na zemný plyn vlastnia skôr starší respondenti. Sú to obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja, častejšie obyvatelia miest a skôr vyššie príjmové skupiny. Kotol na drevo majú, naopak, častejšie mladší, menej vzdelaní obyvatelia Žilinského, Banskobystrického a Prešovského kraja, obyvatelia vidieka a skôr nižšie príjmové skupiny,“ zdôraznil riaditeľ prieskumnej agentúry.
Pätina opýtaných by opätovne vykurovala drevom alebo uhlím
Respondenti mali určiť, čo by pre nich bolo rozhodujúce v prípade, ak by teraz kupovali nový zdroj tepla. Mali ohodnotiť viaceré vlastnosti na škále od 1 po 10 podľa toho, za aké dôležité ich pri vykurovaní považujú.
Najvyššie hodnoteným atribútom bolo „aby bol zdroj tepla čo najviac ‚bezobslužný‘ a bol bezporuchový a spoľahlivý pri výrobe tepla“. Nasledoval výrok „radšej výrazne vyššia počiatočná cena za kúpu a montáž, ale následné mesačné náklady na prevádzku aby boli nízke“.
„Tí, ktorí majú teraz kotol na zemný plyn alebo elektrické vykurovanie, dávali v priemere viac bodov atribútu, aby zdroj tepla vyžadoval čo najmenej obsluhy a bol bezporuchový a spoľahlivý pri výrobe tepla. Tieto vlastnosti si pravdepodobne pri ich súčasnom zdroji tepla kľúčové a sú s nimi najviac spokojní. Tí, ktorí vykurujú elektrinou, zase dávali viac bodov atribútu radšej výrazne vyššia počiatočná cena za kúpu a montáž, ale následné mesačné náklady na prevádzku, aby boli nízke,“ konštatoval Hřích.
Ako doplnil, môže to, paradoxne, súvisieť s negatívnymi skúsenosťami s mesačnými nákladmi na elektrické vykurovanie, ktoré ľudia pri kúpe daného zariadenia možno nečakali.
Na otázku, aký zdroj tepla by opýtaní preferovali pri prípadnej najbližšej výmene kotla, viac ako tretina (34,8 %) uviedla solárne panely (len na prípravu teplej vody). Nasledovali kondenzačný kotol na zemný plyn (29,5 %) a tepelné čerpadlo (17,7 %). Približne pätina by však stále opätovne preferovala kotly na uhlie alebo na drevo.
„Tento údaj ma vo výsledkoch prieskumu prekvapil. Pri rodinných domoch je to vysoké percento. Myslím si, že to by mal byť aktuálne hlavný cieľ, s ktorým treba pracovať – nahradiť tieto kotly nízkoemisnými alternatívami,“ dodal Václav Hřích.
