Pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou je najlepším riešením podpora pri zatepľovaní

Ministerstvo životného prostredia SR pripravilo obsiahlu analýzu k balíku Fit for 55. Vychádza z podkladovej štúdie, ktorú pripravil Inštitút environmentálnej politiky (IEP)k opatreniam balíka Fit for 55 a venuje sa viacerým témam, okrem iného aj domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou.

Balík Fit 55 vznikol v reakcii na núdzovú situáciu v oblasti klímy a biodiverzity. Európska komisia ho predstavila s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % oproti roku 1990 a následne v roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Opatrenia klimatického balíčka zahŕňajú reformy systému obchodovania s emisiami, vrátane jeho výrazného rozšírenia, sprísnenie noriem CO₂ s cieľom prechodu na elektromobilitu, zavedenie tzv. „uhlíkového cla“ pre vybrané komodity, či dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Tieto i ďalšie opatrenia si budú vyžadovať rozsiahle investície. Výsledkom by ale mala byť odolnejšia ekonomika a líderstvo v nízkouhlíkových technológiách.

Na tlmenie negatívnych sociálnych dopadov vznikne Sociálno-klimatický fond, ktorý bude fungovať od roku 2025 až do roku 2032 a bude prepojený s národnými energetickými a klimatickými plánmi. Poslúži na financovanie opatrení a investícií priamo zameraných na zraniteľné domácnosti, mikro-podniky alebo užívateľov dopravy. Podľa výpočtov Európskej komisie bude maximálny finančný prídel pre Slovensko 1,7 miliardy eur.

Výsledky analýzy a vykurovanie domácnosti

Podľa Analýzy vplyvov balíka Fit for 55 by Slovensko spolu s obnoviteľnými zdrojmi mohlo dosiahnuť takmer 90 % bezemisnej výroby elektrickej energie. Elektrická energia z fosílnych palív by mala mať v roku 2030 podiel 10 až 12 %, čo je polovica podielu v roku 2020.

Pre domácnosti, ktoré dnes vykurujú uhlím svoje neobnovené domy, bude ekonomicky najefektívnejšie zatepliť ich a prejsť na vykurovanie drevom. Prechod na vykurovanie biomasou však prináša problém tvorby prachových častíc.

Pri použití dreva ako paliva, je množstvo prachových častíc PM10 a PM2,5 vypustené za 2 dni rovnaké ako vypustí automobil za rok. Jediným riešením na ich zníženie pri spaľovaní tuhého paliva je tak nahradenie starých vykurovacích zariadení novými. Tie spĺňajú prísnejšie normy, sú efektívnejšie, a tak produkujú menej splodín.

Možnosťou ako znížiť produkciu splodín a zvýšiť efektivitu vykurovania je zníženie tepelných strát. To sa dá zabezpečiť izoláciou a zateplením starých aj novších budov. Plne zateplený dom môže znížiť spotrebu až o 70 % a plne zateplený byt až o 43 %. Znížením množstva energie potrebnej na vykurovanie sa znižuje aj množstvo paliva a splodín, ktoré sú s vykurovaním spojené.

Nie zanedbateľná časť obyvateľstva vykuruje aj elektrickou energiou (predovšetkým v okresoch Liptovský Mikuláš, Senec a Dunajská Streda) a najmä na juhozápadnom Slovensku môže byť vhodná aj inštalácia zariadenia na solárnu energiu. V tomto prípade však pôjde o regionálne špecifiká a možno predpokladať, že domácnosti prejdú primárne na biomasu alebo plyn.

Úspora v už zateplených domoch

V prípade už obnovených domov bude možné dosiahnuť úsporu len prechodom na biomasu. Týka sa to tak tých domácností, ktoré dnes kúria uhlím, ako aj tých, ktoré vykurujú plynom. Návratnosť pri vykurovaní drevenými peletami je ale viac ako dvojnásobne dlhšia ako pri vykurovaní drevom. V prípade prechodu z uhlia na drevené pelety možno očakávať približne o 11 % vyššie náklady na vykurovanie domácnosti oproti dnešku.

Možnosťou ekologického vykurovania je aj vykurovanie pomocou tepelného čerpadla. Táto alternatíva je však veľmi nákladná a prechod na tepelné čerpadlo je viac ako dvakrát drahší ako prechod na plyn. Životnosť tepelných čerpadiel sa udáva na 15 rokov, no návratnosť investície sa pohybuje na úrovni 14 až 18 rokov.

Z týchto a ďalších dôvodov je tepelné čerpadlo alternatívou vhodnou len pre pomerne malú časť obyvateľstva, najmä v južných teplejších oblastiach Slovenska. Lepšiu dostupnosť tejto technológie v súčasnosti prinášajú dotácie, napríklad v rámci programu Zelená domácnostiam.

Riešenia pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou

Osobitnú pozornosť bude podľa autorov analýzy nutné venovať domácnostiam, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou, vykurujú uhlím alebo plynom a zároveň bývajú v domoch, ktoré už boli obnovené. Možné investície do zateplenia, respektíve výmeny kotlov sa tu môžu minúť účinkom, ak už v minulosti k podobným investíciám a teda aj úsporám došlo.

Dá sa predpokladať, že finančné prostriedky na obnovu mali skôr domácnosti vo vyšších príjmových skupinách a obyvateľstvo ohrozené energetickou chudobou predstavuje skôr veľký potenciál pre obnovu budov.

Zatepľovanie budov je aj súčasťou Plánu obnovy a odolnosti, v ktorom na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov bude v rokoch 2022 až 2026 vyčlenených 528 mil. eur. Podľa údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021, aspoň čiastočnou obnovou prešlo 60 % rodinných domov a 79 % bytových domov, pričom išlo primárne o výmenu okien.

Obvodový plášť bol obnovený len v 31 % rodinných a 56 % bytových domoch, čo predstavuje veľký potenciál pre ďalšie obnovy. V prípade zateplenia si tak vedia významne znížiť náklady na vykurovanie aj domácnosti, ktoré kúria plynom.