Schyľuje sa k obnoveniu výstavby veterných elektrární na Slovensku

Ak sa na veternú energetiku pozrieme z pohľadu fyziky a geografie, Slovensko má slušný potenciál na to, aby sme časť energie z obnoviteľných zdrojov pokrývali vetrom. Prečo potom veterné turbíny nepribúdajú, kým fotovotické panely už vidíme na mnohých domoch?

O téme rozvoja veternej energetiky na Slovensku sme sa porozprávali s Jánom Karabom, predsedom Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (obnoviteľných zdrojov energie) – skrátene SAPI.

Prečo je veterná energetika na Slovensku stále v plienkach? Čo bráni jej väčšiemu rozvoju, či už hovoríme o individuálnych zariadeniach alebo veterných parkoch?

Je to najmä z toho dôvodu, že SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava, pozn. red.) už pred desiatimi rokmi zablokoval pripájanie veterných elektrární a parkov do siete. Tento stav trvá až doteraz. Po zrušení stop-stavu, čo sa očakáva v dohľadnej dobe, bude možné už naplno pripravovať a realizovať tieto obnoviteľné zdroje energie, ale ich rozvoj a tempo zvyšovania výkonu bude závisieť od regulačnej politiky v oblasti sieťových poplatkov, t.j. finančných bariér pripojenia a prístupu do sústavy, a tiež od zjednodušenia a urýchlenia povoľovacích procesov, najmä v súvislosti s EIA (Environmental Impact Assessment, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pozn. red.).

Všeobecne platí, že veterná energetika má potenciál rozvíjať sa v rovinatých až mierne zvlnených oblastiach s vyššou veternou intenzitou po celý rok. Ktoré lokality sú na Slovensku vhodné na využitie veternej energie?

Najlepšie oblasti z hľadiska veternosti sú na západnom Slovensku, osobitne pri hraniciach s Rakúskom a Českou republikou. Bližšie informácie sú v mape s orientačným zobrazením strednej hodnoty rýchlosti vetra, v ktorej sú oranžovou a červenou znázornené nadpriemerne veterné lokality.

Ak hovoríme o veterných turbínach pre domácnosti, sú využiteľné na väčšine územia, podobne ako fotovoltika?

Malé veterné turbíny majú výrazne nižšiu účinnosť ako veľké turbíny, čo v kombinácii s relatívne vyššími investičnými nákladmi znamená, že sú len veľmi ťažko využiteľné v domácnostiach podobným spôsobom ako fotovoltika.

Ale aj predstava, že fotovoltické panely si budú na dom dávať ľudia na dôchodku, bola pred desiatimi rokmi utopická. A dnes je to vďaka dotáciám realita. Nebude v podobnej situácii o 5 -10 rokov aj veterná energetika?

Myslím si, že toto nehrozí, keďže Slovensko nemá také dobré podmienky z hľadiska veternosti, aby sa malé veterné turbíny dali bežne efektívne využívať v domácnostiach.

Je z pohľadu návratnosti veterná energia porovnateľná s fotovoltikou?

Veľké veterné turbíny vo všeobecnosti dokážu vyrábať elektrinu s nižšími nákladmi ako fotovoltika. Ich návratnosť však bude závisieť od predajnej ceny elektriny, respektíve systému podpory.