V Anglicku chcú pomôcť včelám a vtákom špeciálnymi tehlami, v niektorých mestách sú už povinné

V anglickom meste Brighton and Hove, ktoré býva označované za „prímorský Londýn“, schválili v územnom pláne mesta, aby všetky nové budovy vyššie ako 5 metrov obsahovali aj špeciálne tehly pre hmyz a vtáctvo. Cieľom je podporiť biodiverzitu v meste.

Tehly pre včely samotárky majú rovnakú veľkosť ako bežné stavebné tehly. Obsahujú však úzke otvory, v ktorých môžu zvieratá budovať hniezda pre kladenie vajíčok či prezimovať. Miestna samospráva však myslí aj na migrujúce vtáky. Pre dážďovníkov býva mesto Brighton prvou zastávkou po viac ako 9 tisíc kilometrov dlhej púti z Afriky. Ich populácia za posledných 20 rokov klesla o polovicu aj kvôli zatepľovaniu domov – tieto vtáky hniezdia takmer výhradne na budovách. Rada mesta sa im preto rozhodla návrat uľahčiť aj vďaka povinným búdkam integrovaným do fasády v podobe špeciálnych tehlových boxov.

Včely samotárky na rozdiel od včely medonosnej netvoria vyspelé spoločenstvá, ale žijú solitérnym spôsobom života. Nie sú agresívne a hniezda v rôznych dutinách, od dier v zemi cez mŕtve drevo až po fasády. A keďže tvoria takmer 250 druhov z približne 270 všetkých druhov včiel v Británii a opeľujú až tretinu rastlín, ktoré ľudia pestujú, zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystéme.

„Tehly pre včely sú len jedným z mnohých opatrení, ktoré sme mohli zaviesť na riešenie problémov v oblasti biodiverzity. Tie vznikli počas rokov zanedbávania životného prostredia,“ povedal člen rady mesta Robert Nemeth, ktorý je sám včelárom. Podobnú politiku prijali aj mestá Cornwall a Dorset, ktoré požiadavky na tehly pre včely a hniezdiacie boxy pre vtáky zahrnuli so svojich záväzných nariadení.

Feye Cliftonová zo spoločnosti Green&Blue, ktorá tehly pre včely vyrába uviedla, že inovujú typ hniezda, ktorý je obľúbený u samotárskych včiel. Ten sa stáva čoraz vzácnejším kvôli zvyšujúcej sa presností konštrukcií budov. „Samotárske včely rady hniezda v rozpadávajúcom sa starom murive, moderné budovy sú však také dokonalé, že všetky ich dutiny sú upchaté. Do každej budovy takto vkladáme biotop v podobe, v akej sa prirodzene vyskytoval stovky rokov,“ povedala pre magazín Dezeen.

Geniálne riešenie problému alebo greenwashing?

Vedcov toto riešenie rozdeľuje na dva tábory, pričom podľa niektorých by tehly mohli lákať roztoče a zvýšiť tak šírenie chorôb. Profesor biológie Dave Goulson z University of Sussex, špecializujúci sa na ekológiu a ochranu hmyzu, tehly testoval. Dospel k záveru, že ich otvory príliš plytké na to, aby boli ideálnym domovom pre včely. Sám by uprednostnil iné, zásadnejšie opatrenia a takýto výrobok označuje za „greenwashing“.

Nesúhlasí s ním profesor ekológie Francis Gilbert z University od Nottingham, podľa ktorého tehly pre včely netreba čistiť. Ako povedal pre The Guardian: „V otvoroch budú aj prospečné mikróby. Roztoče z tehál odídu po jednej až dvoch sezónach a potom ich včely znova kolonizujú. Takže ich považujem za jednoznačne dobrú vec.“

Tehla pre včely pritom nie je novinkou. Bola vyvinutá v spolupráci s ekológom a uvedená na trh už v roku 2014. V tom istom roku dostala ocenenie Soil Association´s Innovation Award. Ruka v ruke s umiestnením tehál pre včely by mala byť aj výsadba v blízkom okolí, pretože včela samotárka hľadá potravu väčšinou len do 100 metrov od svojho obydlia. Brighton sa podľa zástancov tohto riešenia môže stať skvelým testovacím prostredím a príležitosťou na rozsiahlejšiu štúdiu, ktorá by trvala 5 až 10 rokov.