V Liptovskom Mikuláši zmierňujú dôsledky klimatickej zmeny zelená fasáda aj dažďové záhrady
Sláva Štefancová 
Dôležitým hráčom v riešení klimatickej zmeny sú mestá. Liptovský Mikuláš chce byť zelenším mestom aj vďaka novej vertikálnej fasáde a dažďovým záhradám.
Fasádu Domu kultúry v Liptovskom Mikuláši od polovice novembra zdobí zelená vertikálna stena s vyše 900 rastlinami. Tie sú zavlažované z podzemného zásobníka dažďovej vody. Projekt je jedným z nástrojov boja s klimatickou zmenou a zároveň má prispieť k estetizácii verejných priestranstiev.
Hlavným manažérom projektu je Ján Ďurica z ateliéru AGAD, ktorý zastrešuje technické riešenie a botanický návrh rastlinstva: „V návrhoch sme sa snažili o prirodzený rastlinný obraz, vytvorený živými prírodnými prvkami, ktoré sú jedinečné vo svojej rozmanitosti a kráse. Vďaka rôznorodým druhom rastlín bude tento prírodný obraz na vstupnej fasáde domu kultúry v každom ročnom období vyzerať inak a predsa stále prívetivo ‚zeleno‘.“
Konkrétna podoba steny vznikla na základe výberu obyvateľov mesta, ktorí sa mohli zapojiť do internetového hlasovania alebo vhodiť hlasovací lístok do urny priamo v hale mestského úradu.
Toto dielo zastrešuje medzinárodný projekt SALUTE4CE – Integrované riadenia životného prostredia prostredníctvom malých zelených lokalít v urbanizovanom prostredí. Je súčasťou Programu nadnárodnej spolupráce Interreg Stredná Európa 2014 – 2020. Formou refundácie z neho mesto dostane nenávratný príspevok až do výšky 85 % nákladov na „zelené investičné aktivity“.
Okrem vegetačnej steny kultúrneho domu projekt zahŕňa aj záhradu pri základnej škole Demänovská a revitalizáciu vnútrobloku na Podbrezinách. Hlavným cieľom projektu SALUTE4CE je ochrana a rozvoj prírodných zdrojov, skvalitnenie prostredia pre obyvateľov v meste a zvýšenie podielu mestskej zelene. Pre ešte väčší efekt sú doň zapojení aj samotní občania.
Prečítajte si tiež
Dažďové záhrady v školách
Medzi ďalšie aktivity, ktoré majú prispieť k zmierneniu dôsledkov klimatickej zmeny v meste, patria dažďové záhrady. Tento rok ich v areáloch materských a základných škôl vzniklo až 19. Fungujú tak, že voda z dažďových zvodov na vybratých plochách pozvoľna vsakuje do podložia namiesto jej odvádzania do kanalizácie.
Základ dažďových záhrad tvoria záhony s kombináciou dekoratívnych tráv a trvaliek. Vodozádržnú funkciu pôdy podporuje aplikácia vlahového kondicionéru. Všetky plochy sú tiež účelne zamulčované.
„Navrhnuté rastliny zodpovedajú miestnym pôdnym a klimatickým podmienkam. Vegetáciu sme navrhli v skupinách tak, aby pôsobila esteticky a mohli sme ju efektívne udržiavať,“ povedala Lenka Lencsésová z odboru rozvoja mesta.
Na realizáciu záhrad v Základných školách Miloša Janošku, Okoličianska, Demänovská a v Materských školách Palúčanská a Ondrašovská získali radniční financie z Operačného programu kvalita životného prostredia.
