Viac ako polovica obyvateľov neverí, že Slovensko dosiahne do roku 2050 klimatickú neutralitu
K dosiahnutiu klimatickej neutrality Slovenska do roku 2050 sa skepticky stavia viac ako polovica obyvateľov SR. Až 55 percent opýtaných neverí, že dosiahneme do roku 2050 klimatickú neutralitu.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Slovenskú klimatickú iniciatívu (SKI) uskutočnila na vzorke 1009 respondentov v októbri 2021 agentúra Focus. Ako informovala koordinátorka SKI Kateřina Chajdiaková, ďalších 31 % opýtaných verí, že klimatická neutralita je do roku 2050 na Slovensku dosiahnuteľná. K dosiahnutiu klimatickej neutrality sa nevedelo vyjadriť 14 percent opýtaných.
Podstatou klimatickej neutrality je, aby emisie skleníkových plynov neboli vyššie, než sú záchyty oxidu uhličitého (CO2). K zníženiu emisií CO2 a znečistenia ovzdušia môže prispieť aj zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov a verejných budov.
Tento cieľ je v súlade Dlhodobou stratégiou obnovy fondu budov, Nízkouhlíkovou stratégiou rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ako aj s cieľmi Európske únie v oblasti klímy a energetickej efektívnosti do roku 2030. Aj preto je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti obnova rodinných domov s podporou verejných zdrojov.
„Prieskum jednoznačne potvrdil, že si naši občania uvedomujú vážnosť témy klimatickej zmeny a dokonca aj pomerne presne vedia identifikovať viaceré možné riešenia. Na druhej strane je zlou správou, že aj napriek tomu neveríme, že stanovené ciele, ako napríklad uhlíkovú neutralitu dokážeme naplniť,“ konštatovala K. Chajdiaková. Z prieskumu vyplýva, že celkovo 70 % občanov trápia problémy spojené so zmenou klímy. Zmenu klímy pritom za jednej z najdôležitejších problémov súčasnosti považuje 20 % opýtaných. Iba 8 % Slovákov si myslí, že problémy ochrany klímy netreba riešiť vôbec.
Prečítajte si tiež
Podľa K. Chajdiakovej je dôležité, ako sa ku klimatickej kríze veci postavia politici a predstavitelia štátu. „Potrebujeme jasné líderstvo a konkrétne činy. Obrovskou výzvou pre politikov bude presvedčiť ľudí, že klimatická kríza a nevyhnutné reformy, ktoré nás čakajú na ceste k cirkulárnej ekonomike a trvalo udržateľnému spôsobu života, pre nás môžu byť dokonca ekonomickou, energetickou, ale aj sociálnou a bezpečnostnou príležitosťou,“ dodala Chajdiaková.
Prieskum ďalej ukázal, že 41 % opýtaných si myslí, že k zmierneniu dopadov zmeny klímy najviac prispieva lepšia ochrana prírody a životného prostredia v podobe znižovania vypúšťaného množstva skleníkových plynov do ovzdušia a ochrany vôd či lesov.
Pre 26 % opýtaných predstavuje najefektívnejšie riešenie klimatickej krízy využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako sú veterné, vodné či slnečné elektrárne. Ďalších 14 % respondentov si myslí, že riešením je zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, napríklad prostredníctvom dodatočného zateplenia či výstavby pasívnych domov.
