Zateplenie obytných budov môže znížiť spotrebu plynu o polovicu

Najväčším konzumentom plynu na Slovensku sú budovy. A práve pri nich vidia odborníci najväčší potenciál znižovania spotreby plynu. Podľa analýzy by bolo možné zateplením bytových a rodinných domov znížiť spotrebu zemného plynu až o 53 %.

Slovenské budovy spotrebujú až 57 % dovezeného plynu, ich zateplenie by významne pomohlo pri zvýšení nezávislosti od jeho dovozu. Renovácia bytových a rodinných domov môže znížiť spotrebu energie o 49 % a ušetriť až 53 % plynu. Potvrdila to štúdia nezávislého think-tanku Buildings Performance Institute Europe (BPIE).

Slovenské budovy v súčasnosti spotrebujú 12,6 TWh energie, ušetriť by sa dalo 6,1 TWh, čo predstavuje zhruba ročnú výrobu jadrovej elektrárne Mochovce. Tá vyrobí 7,5 TWh elektrickej energie ročne. Najväčšiu časť spotrebovanej energie tvorí zemný plyn, ktorý sa využíva na vykurovanie a prípravu teplej vody.

Najväčším konzumentom plynu na Slovensku sú budovy (57 %), nasleduje priemysel (42 %), doprava a poľnohospodárstvo. „Podľa údajov zo Sčítania obyvateľov 2021 je takmer 1,5 milióna bytov na Slovensku vykurovaných plynom, čo predstavuje 66 % domácností, ktoré sú citlivé na výkyvy jeho ceny. Práve tu je veľký potenciál k znižovaniu jeho spotreby,“ hovorí Marcela Kubů, riaditeľka Asociácie výrobcov minerálnych izolácií.

Zateplenie prispeje k zníženiu nákladov na energie

Podľa analýzy vypracovane BPIE by bolo možné zateplením bytových a rodinných domov znížiť spotrebu zemného plynu o 53 % a ušetriť tak 49 % konečnej spotreby energie na vykurovanie obytných budov. Údaje Sčítania obyvateľov 2021 pritom potvrdzujú, že komplexnou renováciou prešlo len 19 % rodinných domov a 47,3 % bytových domov. Z čiastkových stavebných úprav sa Slováci v bytoch i domoch najviac zamerali na výmenu okien.

Rekonštrukciou neprešlo takmer 40 % zo všetkých budov, ďalších 22 % prešlo rekonštrukciou pred rokom 2005. Teda v dobe, keď boli energetické štandardy pomerne nízke a zatepľovalo sa nízkymi hrúbkami izolácií. „Podľa štúdie BPIE zateplenie obvodových stien a strechy budovy však môže výrazne prispieť k energetickej bezpečnosti, zníženiu nákladov na energie a zlepšeniu životného prostredia,“ upozorňuje Marcela Kubů.

Zatepľovanie budov by preto malo byť základom budúcej európskej aj slovenskej politiky energetickej bezpečnosti. K zníženiu spotreby plynu má prispieť aj nový európsky akčný plán REPowerEU, ktorý Európska komisia predstavila v máji. Umožňuje členským štátom premiestniť 12,5 percenta prostriedkov z budúcich eurofondov do plánu obnovy, kde by sa mali využiť na zníženie závislosti od ruských fosílnych palív do roku 2027.

Slovensko bude mať z budúcich eurofondov na nasledujúcich 7 rokov k dispozícii 12,6 miliardy eur, môže teda z tejto iniciatívy vyťažiť vyše 1,5 miliardy eur, ktoré bude môcť investovať do obnovy budov, do ich zateplenia a obnoviteľných zdrojov energie.