Zelené strechy pomáhajú pri výkyvoch počasia a zvyšujú efektívnosť fotovoltických panelov

V boji s klimatickou krízou je budovanie vegetačných striech v mestách kľúčové. Hoci dokážu zadržiavať vodu a znižovať teplotu okolia, ich podpora zo strany štátu chýba. Preto dnes vznikajú iba z dobrej vôle jednotlivcov a developerských firiem. Aj tieto myšlienky odzneli na konferencii Zelené strechy pre odolnejšie mestá.

Jedným z najvýraznejších problémov miest v boji s klimatickou krízou sú obrovské spevnené plochy. Tie nielenže akumulujú teplo, ktoré neskôr vyžarujú do prostredia, no nedokážu ani pohlcovať dažďovú vodu. Tá končí v kanalizácii, pričom počas prívalových dažďov dokáže neraz spôsobiť aj lokálne záplavy.

„Proti týmto fenoménom však nie sme úplne bezmocní a je len na nás, aké prostredie vytvoríme v mestách pre naše deti. Jedným z nástrojov, ako s prejavmi klimatickej krízy bojovať, sú nepochybne zelené strechy,“ vyhlásil na konferencii Zelené strechy pre odolnejšie mestá Branislav Siklienka, predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru.

Na konferencii sa predstavilo 14 spíkrov zo 7 krajín sveta, ktorí účastniíkov ukázali najkrajšie prístupy a riešenia zelených striech a budov, riešenia okrasnej a funkčnej zelene, ale aj zelených fasád budov. Účastníkmi boli prevažne developeri, architekti a realizátori udržateľnejšieho stavebníctva.

Strechy, ktoré prežijú desiatky rokov

Ako upozornil Dusty Gedge, prezident European Federation of Green Roof and Living Wall Associations, zelené strechy nepomáhajú iba pri zvládaní extrémnych výkyvov počasia. Môžu slúžiť aj ako výrobný zdroj energie, pomáhajú biodiverzite a keďže pri ich výrobe sa používajú recyklované materiály, znižujú aj uhlíkovú stopu budov.

„V strešných substrátoch je možné použiť aj stavebný odpad, ako je napríklad pálená tehla či škridla. Pre dobré zadržiavanie vody je dôležitá ich vsiakavosť a priepustnosť,“ vysvetlila Dagmara Fábriová zo spoločnosti Strešné substráty.

Martin Vysoký, architekt švédskej firmy .edge, doplnil, že ak je pórovitosť materiálu, ktorý sa použije na zachytenie dažďovej vody napríklad 30 percent, len v jednom metri kubickom je možné zadržať 300 litrov zrážok.

V spoločnosti Strešné substráty navyše testujú, ako sa postupom času menia vlastnosti substrátov použitých na už inštalovaných zelených strechách. Hoci najstaršia vzorka má desať rokov, potvrdzuje sa, že podiel organického materiálu sa pri správnej starostlivosti v substráte postupom času významne neznižuje. Neklesá ani obsah potrebných minerálov ako sú draslík či fosfor.

„To potvrdzuje, že zelené strechy sú dlhodobo udržateľným riešením,“ zdôraznila Dagmara Fábriová. S týmto názorom súhlasí aj Pete Ellis z americkej spoločnosti Recover Green Roofs a poradca mesta Boston. Táto firma má vo svojom portfóliu aj strešné farmy, pričom jej skúsenosti hovoria, že pri správnom využití kompostu môže byť životnosť substrátu desiatky rokov. „Nereálna nie je ani 50-ročná životnosť,“ vyhlásil Pete Ellis.

Návratnosť 15 rokov

Ak berieme do úvahy benefity zelených striech, ako znižovanie nákladov na chladenie, či lepšiu hydroizoláciu, ich návratnosť môže byť výrazne kratšia než ich životnosť. Podľa Pavla Dostála, predsedu sekcie Zelené strechy českého Zväzu zakladania a údržby zelene, je pri rodinnom dome reálna návratnosť 15 rokov. Pri verejných stavbách to môže byť ešte menej.

Najdlhšia je návratnosť na podzemných garážach, ktoré nepotrebujú chladenie, kde sa môže vyšplhať na 30 rokov. V tomto kontexte však netreba zabúdať aj na estetickú a ekologickú funkciu zelených striech.

Dlhoročné skúsenosti so zelenými strechami má na Slovensku developer Corwin. Používa ich na každom svojom projekte už od roku 2014. „Keď sme nechali termokamerou odmerať teplotu striech na našom projekte Blumental, bola o 17,6 až 24,4 °C nižšia než napríklad na vedľajšej streche vysokoškolského internátu. Zároveň, keď sa pozriete na Blumental z vtáčej perspektívy, nájdete zelený ostrov, ktorý pripomína Jakubovo námestie v Bratislave,“ priblížil Jakub Dobrý z Corwinu.

Ako doplnil, obkolesujú ho sivé plochy klasických striech susedných stavieb. Zelené strechy sa pritom nepočítajú do koeficientu zelene. „Ich budovanie je prejavom našej snahy ponúknuť udržateľný projekt nielen jeho priamym užívateľom, ale napomôcť aj vytváraniu vhodnej mikroklímy v danej lokalite, z čoho ťažia i susedia.“

Tento developer vo svojom projekte Guthaus doplnil zelené strechy budov aj o dažďové záhrady. Tie dokážu počas prívalových dažďov zachytiť vodu v území, takže sa žiadna do kanalizácie nedostane. Práve Guthaus získal počas konferencie Zelené strechy pre odolnejšie mestá Cenu verejnosti a Cenu za inovatívnosť projektu v súťaži o najlepšiu zelenú strechu roku 2022.

S dažďovými záhradami počíta aj pripravovaný projekt Palma od Corwinu, kde má pri budove historického sila vzniknúť aj klimatický park.

Zelené strechy a fotovoltika

Rozširovať plochy zelených striech na svojich projektoch chce aj developer YIT. Ten priznáva, že v starších projektoch ich umiestňoval iba na podzemné garáže, no Zwirn v Bratislave už zelené strechy má. V budúcnosti ich chce YIT rozvíjať aj smerom k produkcii energií.

„Budovy by nemali byť iba spotrebičmi elektriny, mali by ju aj vyrábať. V budúcnosti preto plánujeme budovať bisolárne strechy, ktoré budú elektrinu produkovať a budú pripojené aj do siete,“ vyhlásil Branislav Bošák z YIT.

Podľa Andreasa Dreisiebnera zo švajčiarskej spoločnosti Solarspar je v ich krajine možné fotovoltické panely budovať iba na strechách, nie napríklad na klasickej pôde. Preto táto spoločnosť skúma čo najlepšiu symbiózu medzi fotovoltikou a vegetáciou na streche. Ako vhodné odporúča kolmo inštalované bisolárne panely, ktorých obe strany obsahujú aktívnu vrstvu na výrobu elektrickej energie.

Na rozdiel od tradičnej montáže panelov „na plocho“ tak môže vlhkosť bez problémov vsakovať do vegetačnej strechy. Rovnako sa podľa neho dá na streche vyrábať elektrina aj z vetra. Tento potenciál zelených striech chce využiť aj SPP.

„Tým, že vegetačná strecha znižuje teplotu, zároveň zvyšuje efektívnosť fotovoltického panela a jeho životnosť. To sú synergie, z ktorých môžu ťažiť nielen vlastníci budov, ale aj samosprávy,“ priblížil Rastislav Nemec, riaditeľ divízie rozvoja podnikania SPP.

Preto táto spoločnosť aktívne hľadá partnerov na spoločné projekty pre energetické využitie striech. Problémom je však podľa neho stav starších striech. Často nemajú dostatočnú nosnosť, sú nezrekonštruované a v zlom technickom stave.

Podľa Jána Rapana, konzultanta v oblasti klimatických zmien, ktorý presadzuje zazelenanie aj starších striech, nie je nosnosť zásadným problémom. Dôležitejšia je podľa neho vôľa štátu, ako aj bytových spoločenstiev do tohto cieľa investovať, čím by sa zásadne zlepšilo hospodárenie s vodou, znižovali sa emisie a zlepšil by sa teplotný komfort života v mestách.

Na Slovensku chýba podpora

Problémom podľa viacerých odborníkov je, že takáto podpora na Slovensku chýba. V susednom Česku, ale aj v Portugalsku sú bežné priame dotácie na budovanie zelených striech. V Poľsku existujú úľavy na dani z nehnuteľností, v Paríži zase musia zelenými strechami disponovať verejné budovy.

Na Slovensku je však budovanie zelených striech dobrovoľné a bez podpory štátu. Neexistujú ani štátom stanovené technické normy, ktoré by určovali ich kvalitatívne parametre. V tomto kontexte preto zásadne pomáhajú Štandardy pre navrhovanie, realizáciu a údržbu zelených striech. Vypracovala ich Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru.

„Aj to svedčí o tom, že rozvoj zelených striech je aktuálne vo veľkej miere zásluhou tých, ktorí si túto agendu dobrovoľne vzali na plecia. Preto je dôležité, aby všetci zodpovední namiesto hádzania polien pod nohy zvážili, ako zelené strechy čo najviac podporiť. Pomôžu tým celým mestám, v ktorých žijú milióny ľudí, aby sa lepšie vysporiadali s nástrahami meniacej sa klímy,“ zdôraznil Branislav Siklienka.