Zle zateplené domy bude treba znovu obnoviť, varuje vládna stratégia
Slovenská vláda v januári 2021 schválila dlhodobú stratégiu obnovy budov. Ciele smerujú najmä do roku 2050, keď sa Slovensko zaviazalo splniť spoločný európsky cieľ uhlíkovej neutrality.
V súčasnosti sa do obnovy budov na Slovensku ročne investuje 900 miliónov eur. Aby sa tempo obnovy zrýchlilo a dosiahli sa ciele v tejto oblasti, schválená stratégia predpokladá, že investície sa zvýšia na 1,1 – 1,2 mld eur ročne. Najviac peňazí pôjde do tohto sektoru v rokoch 2026 – 2031, a to 1,3 mld eur ročne.
Stratégia vznikla v gescii Ministerstva dopravy a výstavby SR. Jej autori priznávajú, že ciele štátu v obnove budov sú ambiciózne, a to najmä pre obdobie do roku 2030. Ich plnenie bude závisieť najmä od dostupnosti národných zdrojov financovania a miery angažovanosti vlastníkov nehnuteľností.
Prognóza štruktúry obnovy budov na Slovensku podľa hĺbky obnovy
Ľahká obnova = úspora primárnej energie o 3 – 30 %, stredná obnova = úspora 30 – 60 %, hĺbková = úspora primárnej energie o viac ako 60 %. Zdroj: Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov, BPIE
Budovy ako hlavný „žrút“ energií
Prečo má vôbec zmysel baviť sa o obnove budov? Pretože sektor budov je najväčším spotrebiteľom energie v Európe. Na vykurovanie a chladenie sa používa takmer 50 percent konečnej spotreby energie EÚ, pritom až 80 percent z toho sa používa v budovách.
Na Slovensku sa sektor budov podieľa na konečnej energetickej spotrebe 40 percentami, z toho sa väčšia časť energie spotrebuje na vykurovanie, výrobu teplej vody, chladenie či vetranie.
Budovy sa však v Európe obnovujú veľmi pomaly. A keďže sa predpokladá, že až 80 percent existujúcich budov bude v prevádzke aj po roku 2050, čo je rok, keď chce Európska únia dosiahnuť ciele klimatickej neutrality, treba ich obnovovať rýchlejšie.
Bytovky vedú, rodinné domy zaostávajú
Slovensko patrí v rámci EÚ k lídrom v oblasti obnovy bytových domov. Ku koncu roka 2019 bolo na Slovensku obnovených viac ako 67 percent bytových domov.
Keďže na Slovensku sa začalo zatepľovať pred viac ako 30 rokmi, mnohé z obnovených bytoviek sa budú musieť zatepliť znovu, pretože sa skončí životnosť zateplenia (20-30 rokov) a medzitým prišlo aj k sprísneniu noriem, napríklad pre okná.
Štuktúra fondu budov na Slovensku podľa veku
Zdroj: Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov, Správa Slovenskej republiky pre Komisiu
Rodinné domy sú na tom s obnovou horšie. Ku koncu roka 2019 ich bolo obnovených necelých 49 percent rodinných domov. Dôvod? Je to finančne náročnejšie ako obnova bytových domov. A zatiaľ čo zateplenie bytoviek je v réžii správcu, všetky aktivity okolo obnovy rodinného domu má na pleciach majiteľ. Štát sa tento problém snažil vyriešiť štátnym príspevkom na zateplenie domu.
Stratégia tiež predpokladá, že všetky obývané rodinné domy budú zateplené do roku 2040. Zároveň pripomína, že veľká časť rodinných domov bola v minulosti zateplená s použitím nevhodných materiálov, často svojpomocne a bez odborných znalostí.
Opätovná obnova týchto domov bude pre štát finančne náročnejšia ako kedysi. Nielen vzhľadom na medzitým sprísnené normy, ale najmä nutnosťou edukácie a motivácie vlastníkov rodinných domov k opätovnej obnove.
Zrýchliť znamená finančne motivovať
Aj Slovensko potrebuje zrýchliť úsilie, ak sa v roku 2050 chceme stať uhlíkovo neutrálnou krajinou. Znamená to, že potrebujeme budovy (bytovky, domy aj verejné budovy) obnovovať nielen rýchlejšie, ale aj efektívnejšie, obnovovať v nich aj technické systémy, zavádzať automatizáciu, inteligentné systémy merania a podobne.
Predpoklad preto je, že programy, ktoré sa venujú dotáciám a podpore obnovy budov budú pokračovať, prípadne sa k nim pridajú ďalšie. Pretože ak má trend obnovy budov pokračovať, musí sa rátať najmä s finančnou motiváciou majiteľov budov.
V stratégii sa napríklad uvádza, že obnova rodinného domu stojí priemerne 180 – 220 eur na m2, pri bytovkách je to 150 – 180 eur na m2. Pri opätovnej obnove náklady pri oboch typoch budov klesnú na 100 eur na m2.
Stratégia preto uvádza, že ambicióznejšie ciele si budú vyžadovať aj doplnenie existujúcich foriem podpory o nové, s dostatočnými finančnými zdrojmi. Presnejšie údaje však nateraz nie sú známe, v súhrne existujúcich opatrení sa uvádza len štart ďalšieho kola Zelenej domácnosti, využívanie eurofondov a peňazí z Plánu obnovy.
Obnova budov a skleníkové plyny
Stratégia predpokladá, že obnovovanie budov zníži v EÚ nielen spotrebu energie, ale tiež produkciu CO2, pretože práve výroba energií patrí k najväčším producentom CO2.
Prognóza štruktúry spotreby energie v sektore budov na Slovensku
Zdroj: Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov, BPIE
Do roku 2050 by sa potom na Slovensku mala spotreba energie v budovách znížiť o 40 percent (v porovnaní s rokom 2020) a emisie klesnúť o 79 percent (v porovnaní s rokom 2020). Ak porovnávame s rokom 1990, emisie sa znížia až o 87 percent.
Schválená stratégia predpokladá, že obnoviteľné zdroje energie v budovách porastú o 10 percent každých päť rokov a čistý vplyv nových budov na úroveň emisií bude v roku 2050 nulový.
