Eurokomisia chce menej emisiรญ z cestnej dopravy aj povinnรฉ nabรญjacie body pre elektrovozidlรก na diaฤพniciach
Eurรณpska komisia navrhla novรฉ ambiciรณzne ciele v oblasti emisiรญ CO2 od roku 2030 pre novรฉ ลฅaลพkรฉ รบลพitkovรฉ vozidlรก. Vฤaka prรญsnejลกรญm normรกm by mohol tento segment cestnej dopravy prispieลฅ k cieฤพom Eร v oblasti klรญmy a nulovรฉho zneฤistenia.
Uvedenรฉ ciele pomรดลพu znรญลพiลฅ emisie CO2 v odvetvรญ dopravy โ na nรกkladnรฉ automobily, mestskรฉ a diaฤพkovรฉ autobusy pripadรก viac ako 6 % celkovรฝch emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov v Eร a viac ako 25 % emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov z cestnej dopravy.
Vฤaka prรญsnejลกรญm emisnรฝm normรกm by mohol tento segment cestnej dopravy prispieลฅ k prechodu na mobilitu s nulovรฝmi emisiami a k cieฤพom Eร v oblasti klรญmy a nulovรฉho zneฤistenia. Komisia navrhuje postupnรฉ zavรกdzanie prรญsnejลกรญch emisnรฝch noriem CO2 oproti roku 2019 pre takmer vลกetky novรฉ ลฅaลพkรฉ รบลพitkovรฉ vozidlรก s certifikovanรฝmi emisiami CO2.
A to konkrรฉtne 45-percentnรฉ znรญลพenie emisiรญ od roku 2030, 65-percentnรฉ znรญลพenie emisiรญ od roku 2035 a 90-percentnรฉ znรญลพenie emisiรญ od roku 2040.
Do roku 2030 by tak vลกetky novรฉ mestskรฉ autobusy mali maลฅ nulovรฉ emisie. V sรบlade s cieฤพmi Eurรณpskej zelenej dohody a plรกnu REPowerEU bude maลฅ tento nรกvrh pozitรญvny vplyv aj na energetickรบ transformรกciu โ vฤaka znรญลพeniu dopytu po dovรกลพanรฝch fosรญlnych palivรกch a zvรฝลกeniu รบspor energie v odvetvรญ dopravy.
Zlepลกenie ovzduลกia aj zdravia
Zo znรญลพenia nรกkladov na pohonnรฉ hmoty a celkovรฝch nรกkladov na prevรกdzku budรบ maลฅ รบลพitok aj eurรณpski prevรกdzkovatelia dopravy a jej pouลพรญvatelia. Nรกvrh EK prispeje aj ku zlepลกeniu kvality ovzduลกia, najmรค v mestรกch, i zdravia Eurรณpanov.
Zรกroveล ide o kฤพรบฤovรฝ sektor, pretoลพe Eร mรก vedรบce postavenie na trhu v oblasti vรฝroby nรกkladnรฝch automobilov a autobusov. Spoloฤnรฝ prรกvny rรกmec pomรกha tรบto pozรญciu posilniลฅ. Upravenรฉ normy sรบ signรกlom na nasmerovanie investรญciรญ do inovaฤnรฝch technolรณgiรญ s nulovรฝmi emisiami a zavรกdzania infraลกtruktรบry nabรญjacรญch a ฤerpacรญch stanรญc.
Emisie sa v odvetvรญ ลฅaลพkรฝch รบลพitkovรฝch vozidiel od roku 2014 (s vรฝnimkou roku 2020 z dรดvodu koronavรญrusu) medziroฤne zvyลกujรบ a to najmรค v odvetvรญ nรกkladnej dopravy. Je to v dรดsledku rastรบceho dopytu po cestnej doprave, ktorรฝ by sa mal v budรบcnosti eลกte zvyลกovaลฅ. V roku 2019 boli emisie z nรกkladnej dopravy o 44 % vyลกลกie ako emisie z odvetvia leteckej dopravy a o 37 % vyลกลกie ako emisie z nรกmornej dopravy.
Sรบฤasnรฉ emisnรฉ normy nezodpovedajรบ klimatickรฝm cieฤพom
Aลพ 99 % ลฅaลพkรฝch รบลพitkovรฝch vozidiel vo vozovom parku Eร v sรบฤasnosti pouลพรญva spaฤพovacie motory, ktorรฉ sรบ pohรกลanรฉ dovรกลพanรฝmi fosรญlnymi palivami ako nafta. Sรบฤasnรฉ emisnรฉ normy pre ลฅaลพkรฉ รบลพitkovรฉ vozidlรก pochรกdzajรบ z roku 2019, ale uลพ nie sรบ v sรบlade s cieฤพmi Eร v oblasti klรญmy.
Komisia preto chce, aby investรญcie smerovali do vozidiel s nulovรฝmi emisiami a nabรญjacej a ฤerpacej infraลกtruktรบry. Navrhla nariadenie o infraลกtruktรบre pre alternatรญvne palivรก a ลพiada, aby sa na hlavnรฝch diaฤพniciach v pravidelnรฝch rozostupoch nainลกtalovali nabรญjacie body a ฤerpacie miesta. A to kaลพdรฝch 60 km na nabรญjanie elektrickรฝch vozidiel a kaลพdรฝch 150 km na ฤerpanie vodรญka.