Európska komisia chce ešte viac investovať do obnoviteľných zdrojov energie, týka sa to aj Slovenska

Európska komisia navrhla balík za takmer 300 miliárd eur na zrušenie závislosti od ruských energií. Balík zahŕňa investície do efektívnejšieho využívania energií a zrýchlenia projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Európska komisia ohlásila plán zrušenia závislosti 27-člennej Európskej únie od ruských energií v súvislosti s vojnou Kremľa na Ukrajine. Balík v hodnote takmer 300 miliárd eur, ktorý v stredu navrhla, zahŕňa investície do efektívnejšieho využívania energií a zrýchlenia projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Šéfka Komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že súčasťou balíka sú granty v sume približne 72 miliárd eur a úvery v objeme 225 miliárd eur. Balík označený ako REPowerEU predpokladá napríklad aj financovanie investícií v sume zhruba dve miliardy eur v krajinách, ktoré sú vysoko závislé od ruskej ropy.

Cieľom balíka je to, aby členské štáty EÚ začali redukovať závislosť od ruských fosílnych palív v tomto roku. „Posúvame naše ambície na ďalšiu úroveň, aby sme zaručili, že sa čo najskôr staneme nezávislými od ruských fosílnych palív,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie.

Podľa aktuálnej smernice z roku 2018, stanovili lídri EÚ cieľ dosiahnuť 32-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie v EÚ do roku 2030. Komisia v potrebe urýchliť zavádzanie obnoviteľnej energie navrhla zvýšiť tento cieľ z pôvodných 32 % na 45 %. Urýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje čaká aj Slovensko.

S dôrazom na úsporu energií

Platforma Budovy pre budúcnosť, najväčšie profesionálne záujmové združenie pre sektor budov na Slovensku návrhy Komisie privítala. Ocenila tiež, že v akčnom pláne REPowerEU okrem úspor energie vyjadruje podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energií a diverzifikácii zdrojov.

„Dôraz na úspory energie nás mimoriadne potešil. Je to totiž jedna z tých, tém, na ktoré už roky upozorňujeme, ale žiaľ na Slovensku sa jej venuje stále pomerne malá pozornosť. Budovy majú najväčší potenciál prispieť k slovenskej nezávislosti nielen od ruských fosílnych palív. Zvýšením intenzity obnovy budov vieme do konca roku 2025 znížiť celkovú spotrebu zemného plynu v SR až o takmer 13 percent,“ vyhlásil Peter Robl, predseda Správnej rady platformy Budovy pre budúcnosť.

Veľkou výzvou bude podľa neho to, ako zrýchliť opatrenia na dosiahnutie úspor energie. Jednou z možností je široká propagácia a podpora rýchlych, technicky aj administratívne efektívnych opatrení. Príkladom nám môžu ísť viaceré krajiny, ktoré sa už touto cestou vydali, napríklad Česká republika.

„Stanoviť si ambiciózne ciele je len prvý krok k úspechu. Ak chceme navýšiť pôvodne ciele ako napríklad zdvojnásobiť podiel tepelných čerpadiel, musíme aj vymyslieť, ako tieto ciele naplníme. V tomto bude kľúčová spolupráca naprieč sektormi,“ doplnila Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy.

Záujem o obnoviteľné zdroje je obrovský

Návrh RePowerEU podporujú aj environmentálne organizácie združené v Klimatickej koalícii. Riešenia podľa nich máme. Patria sem obnova budov, tepelné čerpadlá, veterné, solárne a geotermálne systémy, z ktorých zisky zostanú na Slovensku. Rovnako je vidno aj záujem obyvateľov.

„Slováci sa chcú zodpovedne pripraviť na nadchádzajúcu zimu. Dokazuje to aj obrovský záujem ľudí o tepelné čerpadlá v programe Zelená domácnostiam, ktorej prostriedky z posledného kola sa vyčerpali za 11 minút. Vieme si predstaviť, že obyvateľov by štát mohol podporiť aj viac ešte tento rok, a to napríklad rozumným využitím 11 miliárd eur zo systému obchodovania s emisiami do roku 2030,” uviedol koordinátor Priateľov Zeme-CEPA Juraj Melichár.

Ďalšie úverové prostriedky by podľa neho mohli inšpirovať verejný, ale aj súkromný sektor, aby viac investovali do prípravy na túto zimu a nezávislosti od fosílnych palív zo zahraničia.

Stanovené ciele EÚ plníme, ale…

Eurostat v závere januára 2022 zverejnil údaje o využívaní obnoviteľných zdrojov energie v jednotlivých ekonomikách EÚ. A to nielen celkovo, ale aj v prípade hrubej spotreby elektriny, pri teple, ochladzovaní a v doprave. Pre rok 2020 mala zároveň každá krajina stanovený svoj cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov (v rozpätí 10 až 49 %). Všetkým krajinám s výnimkou Francúzska sa tieto ciele podarilo naplniť.

V prípade Slovenska bol pre rok 2020 stanovený cieľ 14-percentného podielu OZE. Naša ekonomika tak s hodnotou ukazovateľa na úrovni 17,3 % tento cieľ naplnila. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 23,1 %, pri spotrebe tepla 19,4 % a v doprave 9,3 %.

Podľa Evy Sadovskej, analytičky WOOD & Company, má však táto, na prvý pohľad dobrá správa, háčik. Podrobnejšia analýza obnoviteľných zdrojov využívaných na Slovensku totiž odhaľuje určité slabiny. Do obnoviteľných zdrojov sú zarátané aj domy vykurované drevom či štiepkou. To ale viacerí odborníci na obnoviteľné zdroje považujú za nie šťastný prístup, keďže ide o suroviny produkujúce významné množstvo emisií – navyše bez použitia sofistikovanejších filtračných technológií.

Potenciál geotermálnej energie

Slovensko má podľa analytičky veľký potenciál zelenej energie. Popri dreve, bioplyne či energie z vody a slnka môže byť v nasledujúcich rokoch vhodnou možnosťou napríklad dosiaľ naplno nevyužívaná geotermálna energia.

Naša krajina sa totiž nachádza z veľkej časti na horninovom podloží, ktoré získavaniu energie zo zeme doslova praje. Zvlášť v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova, či Košíc sa nachádza geotermálna energia, ktorá má potenciál aj na výrobu elektrickej energie. Aj preto je práve v týchto lokalitách aktuálne rozpracovaných viacero projektov geotermálnych elektrární.

„Na rozdiel od slnka či vetra je geotermálna energia k dispozícii nepretržite 24 hodín denne bez výrazných výkyvov. Aj preto sa považuje za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu stability elektrizačnej sústavy, ako aj bezpečnosti dodávok energie. Popri klasických fosílnych palivách ide zároveň o energiu, ktorá nie je ohrozená vojnovými konfliktami. Aj preto je o ňu aktuálne veľký záujem,“ doplnil odborník na geotermálnu energiu Michal Mašek.