Európsky parlament chce do roku 2050 klimaticky neutrálne stavebníctvo, renováciou majú prejsť aj obytné budovy

Európsky parlament schválil návrh opatrení, ktoré majú zvýšiť mieru renovácií budov, znížiť spotrebu energie a obmedziť emisie skleníkových plynov. Do roku 2028 by všetky nové budovy mali byť vybavené solárnymi technológiami, ak to bude vhodné a ekonomicky uskutočniteľné.

Cieľom navrhovanej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov je do roku 2030 výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v sektore stavebníctva v EÚ a do roku 2050 dosiahnuť jeho klimatickú neutralitu. Zameriava sa však aj na zvýšenie miery renovácií energeticky neefektívnych budov a zlepšenie výmeny informácií o energetickej hospodárnosti.

Od roku 2028 by všetky nové budovy mali mať nulové emisie. Na nové budovy, ktoré vlastnia, používajú alebo prevádzkujú orgány verejnej správy, sa táto požiadavka bude vzťahovať už od roku 2026. Ak je to technicky vhodné a ekonomicky uskutočniteľné, do roku 2028 by všetky nové budovy mali byť vybavené solárnymi technológiami.

Dotácie pre zraniteľné domácnosti

Obytné budovy majú prejsť významnou renováciou do roku 2032. Obytné budovy by mali do roku 2030 dosiahnuť triedu energetickej hospodárnosti na úrovni minimálne E a do roku 2033 na úrovni aspoň D – na stupnici od A po G, pričom G zodpovedá 15 % budovám s najhoršou hospodárnosťou v národnom fonde príslušného členského štátu.

Nebytové a verejné budovy by mali dosiahnuť rovnaké úrovne do roku 2027 (minimálne trieda E) a 2030 (minimálne trieda D). Zlepšenie energetickej hospodárnosti (ktoré môže mať podobu zatepľovania alebo zlepšenia vykurovacieho systému) by sa uskutočnilo pri predaji budovy alebo jej významnej renovácii. V prípade prenajímaných budov by sa to dialo pri podpise novej zmluvy.

Národné plány obnovy budov by mali zahŕňať systémy podpory na uľahčenie prístupu ku grantom a financovaniu. Členské štáty musia zaviesť bezplatné informačné miesta a renovačné programy. Finančné opatrenia by mali poskytovať významnú odmenu za hĺbkovú renováciu, najmä pokiaľ ide o budovy s najhoršími parametrami, a pre zraniteľné domácnosti by sa mali sprístupniť cielené granty a dotácie.

Výnimky pre pamiatky, kostoly a sociálne byty

Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na pamiatky. Členské štáty sa okrem toho môžu rozhodnúť z dodržiavania pravidiel vylúčiť aj budovy chránené pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, technické stavby, dočasne či prechodne využívané budovy a kostoly a bohoslužobné miesta. Výnimku možno udeliť aj verejným sociálnym bytom, ak by renovácia viedla k takému zvýšeniu nájomného, ktoré by nebolo kompenzovateľné úsporami na účtoch za energiu.

Europoslanci považujú za dôležité, aby členské štáty mali možnosť flexibilne upraviť nové ciele pre obmedzenú časť fondu budov. A to v závislosti od ekonomickej a technickej realizovateľnosti renovácií a dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily.

„Chceme, aby smernica znížila energetickú chudobu a emisie a zabezpečila lepšie vnútorné prostredie pre ľudské zdravie. Ide o stratégiu rastu pre Európu, ktorá prinesie státisíce kvalitných pracovných miest na miestnej úrovni v odvetví stavebníctva, renovácií a obnoviteľných zdrojov a zároveň zlepší kvalitu života miliónom ľudí v Európe,“ píše sa v správe. Podľa Európskej komisie sú budovy zodpovedné za 40 % spotreby energie v EÚ a 36 % emisií skleníkových plynov.