Extrémne počasie a klimatická kríza ovplyvňujú aj vinárov. Majú za sebou najhorší zber za 62 rokov

Globálna produkcia vína dosiahla v roku 2023 historické minimum. Na vine je aj zmena klímy, ktorá je pre pestovateľov čoraz väčšou výzvou. Prináša zvýšené teploty, extrémne suchá, krúpy, požiare aj prívalové dažde.

Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV) uvádza, že zber za minulý rok dosiahol najnižšiu úroveň od roku 1962. Táto organizácia má 50 členských štátov, ktoré predstavujú 75 % svetovej plochy viníc. Odborníci vidia príčinu v extrémnych podmienkach, vrátane sucha a požiarov, ktoré viedli k zostupnému trendu výroby.

Hoci zmena klímy nie je jediná úplne na vine, podľa OIV je aktuálne najväčšou výzvou, ktorej odvetvie čelí. Vinič sa pestuje po celom svete v oblastiach, ktoré sú často silne ovplyvnené zmenami klímy a sú na ňu neuveriteľne citlivé. Tieto podmienky viedli k prudkej zmene doteraz ideálnych podmienok, čo ovplyvnilo hlavné vinárske oblasti na severnej aj južnej pologuli. Situácia je v realite ešte horšia ako pôvodné odhady z novembra.

V EÚ sa produkcia vína v roku 2023 znížila o 10 %, čo je druhý najnižší zaznamenaný objem vyprodukovaného vína od začiatku storočia. V niektorých krajinách daždivá jar spôsobila múčnatku viniča, záplavy, škody a straty na viniciach. Iné oblasti, najmä tie v južnej Európe, trpeli vážnym pretrvávajúcim suchom.

Skorší zber kvôli teplu ovplyvňuje chuť vína

Najmenej viditeľným efektom sú vyššie teploty – to znamená, že celý rastový cyklus prebieha skôr. Pučanie, kvitnutie, nasadzovanie plodov a, samozrejme, zber – to všetko prebieha v priemere o desať dní až dva týždne skôr, ako tomu bolo v minulých rokoch. Všeobecne to znamená, že obsah alkoholu je vyšší, kyslosť nižšia a triesloviny (ktoré dozrievajú neskôr) sú často škrabavejšie a menej rafinované. Vyššie teploty vegetačného obdobia sťažujú pestovateľom dosiahnutie rovnováhu v ovocí – a teda aj v hotovom víne.

Hoci sú rekordné letné teploty ukážkovým príkladom toho, ako zmena klímy ovplyvnila vinárstvo, to, možno ešte vážnejšie je to, čo sa deje v zime. Mráz v apríli nie je ničím výnimočným. Problémom je leto vo februári a marci. Vzhľadom na to, že zimy sú výrazne miernejšie, vínna réva sa často dostáva zo zimného odpočinku oveľa skôr, než tomu bolo predtým. Takže je náchylnejšia na mraz.

Najmä vo Francúzsku panovali mierne zimy, po ktorých skoro na jar nasledovalo náhle ochladenie, ktoré zničilo zraniteľné mladé porasty. Najťažším bol nedávny rok 2021. Po výnimočne miernej zime prišlo začiatkom apríla na niekoľko dní ochladenie s teplotou pod nulou. A to na viac ako 90 % územia Francúzska. Celkový zber vína v krajine bol najnižší od druhej svetovej vojny, o tretinu menší ako obvykle.

Extrémne počasie ohrozuje vinohrady

Príbeh zmeny klímy a vína však nie je len o zvýšených teplotách, problémom je najmä extrémne počasie. Napríklad lesné požiare môžu zničiť vinice, zabíjať ľudí a zlikvidovať ich majetok. Nemenej zlé sú však tiež valiace sa oblaky dymu, ktoré môžu vinice zakryť a zničiť vína vyrobené z révy, ktorá nikdy nebola fyzicky ohrozená plameňmi. S týmto problémom bojovali v posledných desiatich rokoch napríklad Austrália, Južná Afrika a USA.

Ďalším problémom je nedostatok vody. Južná Afrika a Austrália trpeli v posledných 15 rokoch dlhými obdobiami výrazne podpriemerných zrážok. Klimatológovia v USA medzitým odhadujú, že takmer 80 % krajiny dosahuje určitú úroveň sucha. Vinárstvo je „smädný priemysel“. Zavlažovanie 10 hektárov vinice po dobu troch hodín vyžaduje desiatky tisíc litrov vody. Pokiaľ voda nie je – čo za 30 rokov môže byť veľmi reálna situácia – vytvára to pre vinárov existenčný problém.

Jedným z rozmarov klimatických zmien je aj to, že keď prší, ide často o zlý druh dažďa. Namiesto stálej akumulácie vlhkosti, ktorá cez zimu dopĺňa pôdu a vodonosné vrstvy, sme stále častejšie svedkami intenzívnych krátkych zrážok v letných mesiacoch. Tieto bleskové zrážky nemajú vplyv na zmiernenie sucha, pretože voda jednoducho odtečie po vyschnutom povrchu. Posledným problémom extrémneho počasia sú krúpy. Najmä v Európe sa zdá, že sú stále bežnejšie a, samozrejme, nesmierne deštruktívne.

Nové odrody a nové lokality ako riešenie

Klimatické zmeny môžu mať už teraz znateľný vplyv na vinársky priemysel. Existujú však nástroje, ktoré vinári majú k dispozícii, aby zmiernili vplyv počasia. Vo svojej najextrémnejšej podobe to môže znamenať úplnú zmenu odrody hrozna.

Bordeaux pred dvoma rokmi posvätilo používanie šiestich nových odrôd na svojich viniciach. Medzi nimi bola Touriga Nacional, hviezda produkcie Port v Douro. V súčasnej dobe sú tieto nové prírastky obmedzené na nie viac ako 10 % z celkovej vínnej zmesi, ale ak sa ukáže, že lepšie vyhovujú novej klimatickej realite, môže sa to zmeniť.

Aj za oceánom stále väčší počet výrobcov vyhľadáva stredomorské odrody, ako sú Nero d’Avola, Tempranillo a Fiano. Stredobodom záujmu sú najmä odrody, ktoré lepšie odolávajú horúčave a suchu a majú prirodzene vyšší obsah kyselín, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k odklonu od francúzskych odrôd, ktoré dominovali v oblastiach ako Austrália, Južná Afrika a Amerika.

Prijatie nových odrôd bude samozrejme jednoduchšie v regiónoch, ktoré už teraz vyrábajú viacodrodové zmesi. Niektorí pestovatelia veria, že môžu zmierniť dopady zmeny klímy použitím rôznych klonov svojich existujúcich odrôd – verzií, ktoré dozrievajú neskôr. Prinajmenšom v krátkodobom horizonte to môže priniesť pozitívne výsledky. Či to však bude stačiť, keď sa teploty zvýšia o 3 °C, je druhá vec.

Okrem odrôd vínnej révy môžu pestovatelia niekedy vytvoriť chladnejšie podmienky výsadbou na rôzne orientovaných svahoch, kde je menej slnka či viac vetra, alebo vo vyšších nadmorských výškach, kde je chladnejšie. To by mohlo mať veľký vplyv na stáročia staré klasifikácie viníc. Kedysi neobývané (alebo neosadené) oblasti sa stávajú vyhľadávanými a pôvodne obľúbené miesta sú dnes považované za príliš teplé.

Pravidlá hry sa zmenili

Jednou z krajín produkujúcich víno, ktoré s 23 % poklesom produktivity utrpeli najviac, bolo Taliansko. Silné zrážky spôsobujúce pleseň v stredných a južných oblastiach spolu so škodami po povodniach a krupobití viedli k najmenšiemu objemu výroby od roku 1950.

Produkcia klesla kvôli klimatickým podmienkam i v ďalších európskych krajinách. Nemecko zaznamenalo pokles o 3,8 %, Maďarsko o 2,1 % a Rakúsko o 6,5 %. Výrazný prepad zaznamenalo aj Španielsko, ktoré dosiahlo najnižšiu produkciu od roku 1995 – o viac ako 20 % od roku 2022 a o 25,7 % menej, než je päťročný priemer. V niektorých častiach krajiny zaznamenali v posledných rokoch vážny nedostatok vody a tento rok bol v Katalánsku vyhlásený dokonca stav núdze kvôli suchu.

Odborníci varovali, že pravidelné suchá by sa mohli stať do polovice storočia „novým štandardom“ v Stredomorí, pokiaľ okamžite nezasiahneme proti zmene klímy. Pokles produkcie prichádza spolu so správami, že spotreba vína je na najnižšej úrovni od roku 1996 kvôli nárastu cien v dôsledku inflácie a prudkému poklesu konzumácie vína v Číne v dôsledku ekonomického spomalenia.

Jediný, kto tento trend nepotvrdzuje je Francúzsko so 4 % nárastom, čím sa stalo zďaleka najväčším svetovým producentom vína. Španielsko si udržalo pozíciu tretieho najväčšieho výrobcu vína na svete (po druhom Taliansku), hoci jeho produkcia klesla o 14 % a o 19 % oproti päťročnému priemeru.

V súčasnej dobe producenti vína po celom svete premýšľajú, ako zareagovať na tento problém, a to nielen z krátkodobého hľadiska. Stáročia skúseností tu pritom nie sú žiadnou výhodou, pretože pravidlá hry sa zmenili. Nakoniec im pravdepodobne nezostane iná možnosť, než prijímať ťažké rozhodnutia, hoci môžu byť v rozpore s doterajšou slávnou minulosťou vína.

Zdroj: Euronews.green, VOA News, The Guardian, World of Fine Wine