V Šamoríne začalo prestížne európske fórum energetickej efektívnosti

Slovensko prvýkrát hosťuje prestížnu európsku konferenciu C4E (Central and EasternEuropean Energy EfficiencyForum), ktorej hlavnou témou je energetická efektívnosť.

Pre súčasnú geopolitickú situáciu sa tento ročník zameriava najmä na energetickú bezpečnosť, obnovu Ukrajiny a implementáciu európskych politík a stratégií. Odborné fórum, ktoré sa koná pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej, potrvá do piatka 26. mája.

Cieľom C4E je budovať a posilňovať komunitu, ktorá sa venuje téme energetickej efektívnosti a vytvárať príležitosti na výmenu skúsenosti a vzájomnú inšpiráciu pre lepšie verejné politiky v našom regióne.

„Slovensko a ďalšie krajiny regiónu strednej a východnej Európy sú extrémne vystavené tlaku súčasnej energetickej krízy. Potrebujeme zásadne prehodnotiť našu závislosť na energetických surovinách z Ruska, potrebujeme zvýšiť úsilie na renováciu budov a úsporu energie a tepla, no a v neposlednom rade musíme našu energetiku inovovať a modernizovať,“ povedala Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.

Na programe sú panelové diskusie či praktické workshopy na témy ako politické líderstvo v čase krízy, inovatívne stavebné riešenia na dosiahnutie uhlíkovej nuly, dekarbonizované budovy do roku 2050 či energetická bezpečnosť.

Pre stále prebiehajúci konflikt u našich východných susedov sa bude veľká časť fóra venovať práve zelenej a participatívnej obnove povojnovej Ukrajiny. Podujatie organizuje platforma Budovy pre budúcnosť v spolupráci s európskym partnerom Renovate Europe Campaign.

Obnova budov ako krok k emisnej nule

Medzi najväčšie príležitosti na zvýšenie energetickej účinnosti patrí sektor budov, povedala počas panelovej diskusie Ksenia Petrichenko z Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA). Práve budovy predstavujú 40 % celkovej spotreby energie EÚ a prislúcha im 36 % emisií oxidu uhličitého.

V svetovom meradle je to približne jedna tretina konečnej spotreby energie a zdá sa, že môžu byť kľúčom k dosiahnutiu nulových emisií do roku 2050. Aby však budovy zohrali svoju rolu dobre, musia sa zmeniť z pasívnych a neefektívnych spotrebiteľov energie na aktívnych účastníkov energetického systému. Balíky opatrení a vhodné nastavenie politík sú kľúčom v celom procese. Tie by mali zahŕňať povinné požiadavky na energetickú účinnosť, stimuly pre priemysel a spotrebiteľov, ale aj informačné zdroje.

S obnovou budov zápasíme aj na Slovensku. Samotný sektor tých verejných by potreboval strojnásobiť tempo obnovy, aby splnil stanovené dekarbonizačné ciele. Opatrenia síce prichádzajú, ale nie v dostatočnej miere. Tempo obnovy týchto budov je pomalšie, než by bolo treba, odhaduje sa len na približne jedno percento ročne. Odporúčané sú pritom tri.

„Energetická efektivita by mala byť prioritou každej vlády. Rozhodne by sme sa nemali nechať falošne upokojiť zníženými cenami za plyn, to by bola veľká chyba do budúcnosti a premrhaná príležitosť. Zlepšovanie energetickej efektivity a obnovy budov prináša vyššiu stabilitu v krízových situáciách, aké sme zažili výkyvmi v cenách energií a plynu. Navyše, obnova budov podporuje ekonomiku, prináša pracovné miesta a zlepšuje rozpočty obyvateľstva. Ako včera odznelo v úvodnej diskusii: Obnova budov nie je len dobrá biznis príležitosť, ale aj nástroj zlepšovania kvality života ľudí,” uviedla Katarína Nikodemová.

Na konferencii viackrát zaznelo, že financie na obnovu nie sú problémom. Slovensko má dostatok prostriedkov napríklad aj z úniového Plánu obnovy. Do roku 2026 by sme mali do budov investovať približne dva miliardy eur. Navyše, nové obdobie eurofondov počíta s alokáciou na zníženie energetickej náročnosti verejných budov a bytových domov.

Kameňom úrazu je zlé nastavenie čerpania financií a nedostatočná koordinácia a administratíva. Zbaviť sektor budov emisií skleníkových plynov je podľa účastníkov diskusií možné za podmienky dobrej spolupráce a efektívnej koordinácie týchto snáh.

Prezidentská kancelária ide príkladom

Pri príkladnosti štátnej správy nemôžeme opomenúť prezidentský úrad, ktorý ako prvý prezidentský na svete smeruje k emisnej nule do roku 2030. Na úvod konferencie predstavil Norbert Kurilla, poradca prezidentky, tri hlavné oblasti, v ktorých kancelária podniká kroky v ústrety energetickej efektívnosti.

V prvom rade je to séria zelených opatrení týkajúcich sa priamo úradu ako napríklad zníženie vnútornej teploty o jeden až dva stupne, kratšia doba svietenia paláca alebo stlmenie klimatizácie v letných mesiacoch. Idea zelenej kancelárie však ide za hranice Grasalkovičovho paláca.

Na podporu ďalších úradov vznikol z dielne jej úradu certifikačný program Zelená prezidentská pečať. Jej cieľom je motivovať ďalšie úrady, organizácie či súkromný sektor, aby prevzali štandardy zelenej inštitúcie a mysleli pri obnove svojich budov, ale aj prevádzku smerom k udržateľnosti. Na získanie pečate je potrebné splniť technické, estetické, prevádzkové aj sociálne požiadavky. Treťou iniciatívou z dielne prezidentského úradu je edukácia študentov v rámci Letnej školy pre klimatických lídrov.

 Budovám svitá na lepšie energetické časy

Sedem veľkých firiem, ktoré patria medzi kľúčových dodávateľov v sektore obnovy budov podpísalo v prvý večer konferencie C4E memorandum o spolupráci. Cieľom je prispieť k riešeniu problémov s vysokými cenami energií, zníženou kvalitou bývania, znečistením ovzdušia a závislosti na fosílnych zdrojoch energie. Reagujú tak na neuspokojivý energetický stav budov v strednej a východnej Európe.

V memorande sa zaväzujú spolupracovať na tom, aby obnova budov bola prioritou verejných politík v krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska. Signatármi sú spoločnosti Daikin Danfoss, Knauf Insulation, Rockwool, Saint-Gobaint, Signify a Velux, ktoré zamestnávajú v regióne spolu viac ako 42-tisíc ľudí vo viac ako sto prevádzkach. Firmy sa okrem iného zaviazali, že budú personálne a finančne podporovať asociácie a iniciatívy, aby mohli efektívne participovať na verejnej debate o politikách na podporu kvalitnej obnovy budov.

Obyvatelia ale aj inštitúcie potrebujú, aby národné vlády prijímali politiky, ktoré budú priorizovať renovácie budov. Tie im majú pomôcť prekonať množstvo prekážok k obnove budov a prispieť k čistejšiemu ovzdušiu, zdraviu, energetickej bezpečnosti a dekarbonizácii. Obnovy budov navyše prináša v krajinách strednej a východnej Európy už dnes státisíce pracovných miest.

„Vítame iniciatívu firiem, ktoré sú aj našimi partnermi. Obnova budov skutočne potrebuje väčšiu podporu zo strany verejných politík. Na Slovensku až dve tretiny rodinných domov potrebujú aspoň čiastkovú alebo komplexnú obnovu. Podobne pri verejných budovách vidíme, že väčšina z nich je v takmer pôvodom stave a nezodpovedajú úrovni kvality 21. storočia,“ objasnila Katarína Nikodemová.

Podujatie organizuje platforma Budovy pre budúcnosť v spolupráci s európskym partnerom Renovate Europe Campaign. C4E Forum je konferencia o energetickej efektívnosti, ktorá sa každoročne koná v inej krajine strednej a východnej Európy. Konferencie sa zúčastňuje viac ako 200 hostí z 22 krajín.