Hoci má prvý slovenský klimatický zákon svoje „muchy“, prináša aj konkrétne riešenia

Ministerstvo životného prostredia predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh Zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenskej republiky. Návrh historicky prvého klimatického zákona má svojich kritikov, ale nemožno mu uprieť aj veľa pozitív.

Ľudstvo je čoraz častejšie vystavené záplavám, suchu, lesným požiarom, vlnám horúčav, ale tiež stúpajúcej hladine morí, ktoré súvisia s klimatickými zmenami. Tieto hrozby je možné zmierniť uvážlivým hospodárením a riešeniami založenými na ochrane prírody. Dosiahnutie klimatickej neutrality si však vyžaduje spoluprácu všetkých ministerstiev a sektorov.

Tzv. klimatický zákon z dielne Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím zmeny klímy, ktoré už nastalo. Obdobný zákon u nás doteraz chýbal.

Právnu úpravu podobného charakteru, ako je tento návrh, doposiaľ nepredstavila žiadna z prechádzajúcich vlád u nás. Na príprave zákona sa pracuje už dva roky a ako upozornil envirorezort, ani jeho súčasná podoba, predložená na pripomienkovanie, nie je definitívna. Hoci má svoje nedostatky a vzhľadom na termín predčasných volieb nie je jeho prijatie isté, obsahuje mnohé dobré myšlienky v záujme budúcnosti nás všetkých.

Podľa dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja, navrhnuté opatrenia podporujú ambiciózne klimatické ciele a Európsku zelenú dohodu. Aj vďaka nim sa má Európa do roku 2050 premeniť na prvý klimaticky neutrálny kontinent.

Návrh historicky prvého klimatického zákona

Dosiahnutie klimatickej neutrality nebude jednoduché, avšak ide o nevyhnutný krok. „ Už dnes vieme odhadnúť, aké katastrofálne dôsledky nás do konca storočia čakajú v prípade nášho nekonania. V klimatickom zákone sa budú zrkadliť viaceré najmä európske legislatívy, ktoré spolu vytvárajú niečo ako cestovnú mapu,“ povedal minister Budaj.

Ako doplnil, vďaka tejto mape sa Slovensko zmení zo zaostávajúceho, postindustriálneho kúta Európy na prosperujúci štát so vzdelanými obyvateľmi a zdravým životným prostredím.

Návrh stanovuje konkrétne klimatické ciele pre jednotlivé sektory do roku 2030 – pre predstavu – sektor cestnej dopravy nemá presiahnuť zvýšenie emisií o 29 % , sektor budov má znížiť emisie CO₂ o 12 %, sektor poľnohospodárstva znížiť emisie o 10 %, sektor odpadov má zase cieľ znížiť emisie o 24 %… Tieto čísla vychádzajú z modelovania Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Zodpovednosť ministerstiev a kontrola cieľov

Zákon definuje povinnosti a zodpovednosť jednotlivých ministerstiev v oblasti plnenia cieľov prostredníctvom sektorových klimatických plánov. Kompetencie majú byť rozdelené do rôznych rezortov podľa príslušnej agendy. Štátne orgány a inštitúcie budú mať jasne určenú zodpovednosť a zároveň musia vypracovať plán s návrhmi opatrení, ktoré budú kontrolované.

Kontrolným nástrojom sa stane Rada pre klimatickú zodpovednosť, ktorá bude hodnotiť jednotlivé ministerstvá pri napĺňaní sektorových klimatických cieľov. Takisto bude dohliadať na kvalitu prijímaných strategických dokumentov. Novovzniknutá rada by mala byť nezávislý, odborný, poradný a koordinačný orgán zložený z odborníkov.

Zákon zavádza tiež finančné sankcie pre ministerstvá, ktoré nesplnia stanovené klimatické ciele. Udeľovanie pokút bude možné aj právnickým a fyzickým osobám, samosprávam či ministerstvám a iným orgánom štátnej správy za neplnenie povinnosti poskytovať informácie.

Klimatické žaloby na štát

Celospoločenská požiadavka, aby štát aktívne konal a robil viac pre ochranu klímy, neustále rastie. „Už dnes pociťujeme dopady zmeny klímy na každodenné životy, nasledujúce generácie ich však budú znášať oveľa intenzívnejšie. Záleží na nás všetkých a na našom každodennom správaní, v akom prostredí budeme žiť, aký vzduch budeme dýchať a akým silným zmenám klímy budeme čeliť,“ dodal minister Budaj.

Návrh klimatického zákona podľa neho zároveň dáva verejnosti do rúk silný nástroj vo forme možnosti žaloby, ak bude mať pocit, že štát a jeho ústredné orgány nenarábajú so svojou mocou v súlade s klimatickými cieľmi, prípadne sú nečinné.

Štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča zároveň odmietol špekulácie, že možnosť podania klimatických žalôb na štát v prípade fyzických osôb bude možnosťou obohatenia sa. „Žalobca bude zastupovať verejný záujem, teda, ak aj so svojou žalobou uspeje, neznamená to finančný benefit pre neho. Tým benefitom bude ochrana a úspora verejných prostriedkov.“

Podľa kritikov zákon nepokrýva systém obchodovania s emisiami

Znenie klimatického zákona má i svojich kritikov, najmä z radov mimovládiek. Organizácie Klimatická koalícia, VIA IURIS, Priatelia Zeme-CEPA a Klíma ťa potrebuje spoločne zhodnotili, že zákon síce pokrýva základné princípy na ochranu klímy, vyčítajú mu však nedostatočné ciele znižovania emisií.

„Máme silné obavy, že dekarbonizačné ciele pre jednotlivé sektory nie sú dostatočné. Nie je nám jasné, ako sa k nim analytici dopracovali a v tomto smere cítime slabú ambíciu. Ak chceme naozaj dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, v súčasnosti už potrebujeme mieriť vyššie,” uviedla Dana Mareková, koordinátorka Klimatickej koalície.

Mimovládne organizácie kritizujú aj obmedzenie návrhu len na určité sektory. Problémom je podľa nich aj vynechanie sektoru ETS z pôsobnosti zákona. Návrh zákona totiž stanovuje konkrétne klimatické ciele pre sektory mimo európskeho systému obchodovania s emisiami.

Pre oblasti ako energetika či ťažký priemysel návrh stanovuje len všeobecný cieľ. A to znížiť emisie o 62 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Systém obchodovania s emisiami je pritom výrazným emitentom skleníkových plynov.

Škodlivý a nadbytočný? Ako pre koho

Ku kritike sa pridali aj zamestnávateľské združenia, a to v súvislosti s poškodením ekonomiky a životnej úrovne ľudí. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR a Asociácia priemyselných zväzov a dopravy návrh zákona z dielne MŽP SR považujú za značne škodlivý a nadbytočný.

Ministerstvo však s nimi nesúhlasí a odkázalo, že klimatický zákon nepoškodzuje priemysel, ale nastavuje realistické pravidlá a určuje zodpovedné ministerstvá za plnenie dekarbonizačných cieľov. „V prípade nerešpektovania povinností môžu Slovensku hroziť sankcie zo strany Európskej únie a OSN, pretože Slovensko je zmluvnou stranou Rámcového dohovoru o zmene klímy a z toho mu plynú určité povinností,“ zdôraznil Ján Budaj.

Návrh zákona bude do 17. februára 2023 v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde môže jeho znenie pripomienkovať aj verejnosť. Po vyhodnotení pripomienok MŽP SR návrh predloží na rokovanie vlády a po jeho schválení do Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho účinnosť je navrhovaná od 1. septembra 2023.