Klimatické zmeny ovplyvňujú i hudobné festivaly. Výzvou pre organizátorov je nielen počasie, ale aj ekologická stopa
Sláva Štefancová 
Rok 2023 bol najteplejším od začiatku oficiálnych meraní a zdá sa, že rok 2024 nebude v ničom zaostávať. Globálne otepľovanie prináša extrémne počasie po celom svete a javy súvisiace so zmenou klímy sa nevyhýbajú ani festivalom pod holým nebom.
Klimatická zmena so sebou prináša nárast počtu letných a tropických dní, nárast priemernej ročnej teploty vzduchu (medzi rokmi 1981 až 2022 u nás stúpla o 2 °C ) aj výskyt vĺn horúčav. Teplý vzduch zadržiava viac vody, čo vytvára silnejšie búrky. Ako v rozhovore vysvetlil meteorológ Miroslav Šinger zo SHMÚ, čím je teplejšie, tým dokáže systém obsiahnuť viac vodnej pary a priniesť výdatnejšie zrážky a silnejšie downbursty, ktoré sú typické pre horúci vzduch.
Downburst je intenzívny zostupný prúd vzduchu, ktorý po dotyku so zemským povrchom vyvolá prúdenie vzduchu s ničivými účinkami – vzduch sa rozteká do strán ako keď pustíme k zemi balón s vodou. Takéto lokálne downbursty boli zaznamenané aj okolo Trenčína počas festivalu Pohoda.
Postupne sa však sformovali do búrkovej línie a napáchané škody viedli k predčasnému ukončeniu festivalu na letisku. Podľa portálu iMeteo areál trenčianskeho letiska zasiahli búrky sprevádzané lejakom a silným vetrom, ktorý v nárazoch mohol dosahovať okolo 70 až 80 km/h.
Dážď zmenil vyschnuté jazero na bahnovú pascu
Open-air podujatia sú čoraz častejšie vystavené rozmarom počasia a väčšina miest, na ktorých sa konajú, nemá dostatočné kapacity, aby sa všetci účastníci ukryli na bezpečnom mieste. Extrémna búrka poznačila aj minuloročný alternatívny festival Burning Man na Nevadskej púšti.
Po štyridsaťstupňových horúčavách prišiel dážď, ktorý Black Rock City a vyschnuté dno jazera zmenil na husté bahno. Väčšina vystúpení bola zrušená kvôli dažďu a približne 70-tisíc návštevníkov zostalo uviaznutých uprostred púšte, pretože dočasné cesty sa zmenili na rieky.
S javmi súvisiacimi so zmenou klímy sa musia vysporiadať festivaly po celom svete. V Austrálii bolov rokoch 2022 až 2023 prerušených alebo úplne zrušených najmenej 22 hudobných festivalov kvôli extrémnym poveternostným podmienkam. Pritom počas rokov 2013 až 2019 postihlo extrémne počasie len 10 hudobných festivalov.
Meškanie a prerušenie programu kvôli búrkam či úplné zrušenie podujatí a evakuácia návštevníkov sa stávajú novou realitou. Milad Haghani, výskumník z austrálskej University of New South Wales, ktorý spravil analýzu festivalov, skonštatoval, že nebezpečenstvo pre návštevníkov nehrozí len počas búrok. Jedným z najčastejších dôvodov hospitalizácií sú dehydratáciu, úpal a úžeh.
Hudobné festivaly a ich ekologická záťaž
Varuje, že infraštruktúra veľkých open-air podujatí často nie je na extrémne horúčavy pripravená. To sa ukázalo aj vlani v novembri na koncerte Taylor Swift v brazílskom Rio de Janeiro. Na totálne vyčerpanie teplom vtedy zomrela 23-ročná žena. Mimochodom, speváčka dosiahla už niekoľký rok po sebe nemilé prvenstvo. Stala sa celebritou, ktorá najviac znečisťuje planétu, a to kvôli súkromným letom.
V celom dopravnom sektore je jediným odvetvím, kde emisie rastú, práve letecká doprava. Americká speváčka počas jedenástich koncertov svojho turné vypustila do ovzdušia približne 40-tisíc ton CO2, čo je takmer tridsaťkrát viac viac ako ročné emisie priemernej americkej domácnosti.
Hudobné festivaly sa vyrovnávajú nielen s meniacou sa klímou, ale aj so svojou ekologickou záťažou. Týždeň trvajúci festival Burning Man a vybudovanie dočasného mestečka v púšti pre 80-tisíc návštevníkov vyprodukuje ohromujúcich 100-tisíc ton emisií CO2 ročne.
Hudba a emisie spojil výskum, ktorý prebehol v Spojenom kráľovstve. Britský priemysel živej hudby podľa neho vyprodukuje ročne 405-tisíc ton emisií skleníkových plynov. Ich primárnym zdrojom je cestovanie (43 %) a tiež prevádzka festivalov (23 %).
Priemerný DJ na turné je zodpovedný za 35 ton CO2 ročne, čo je viac ako 15-násobok odporúčanej hodnoty pre jednotlivcov a takmer osemnásobok priemeru. Len v roku 2019 podniklo tisíc DJ-ov turné s viac ako 51-tisíc letmi po celom svete. Vyprodukovali teda toľko emisií ako 20-tisíc domácností.
Aj v tejto oblasti badať náznaky rastúceho povedomia o zmierňovaní vplyvov na životné prostredie. Sektor živej hudby chce v Spojenom kráľovstve dosiahnuť do roku 2030 nulové emisie. Podobne aj organizátori Burning Manu sa zaviazali k tomu, aby sa festival stal uhlíkovo negatívnym do roku 2030.
Zelené koncerty a hlas, ktorý počuť
Komplexnej štúdii uhlíkovej stopy v priemysle žive hudby sa venuje aj Massachusettský technologický inštitút, ktorý chce navrhnúť riešenia na zníženie vplyvu hudobných podujatí na životné prostredie. A to od malých krčmičiek až po veľké štadióny.
Jedným zo sponzorov štúdie je i kapela Coldplay, ktorá už teraz vyvíja rôzne iniciatívy na zníženie emisií uhlíka pri svojom turné. Patria sem napríklad kompostovateľné a opakovateľne použiteľné náramky, biologicky rozložiteľné konfety, využívanie obnoviteľných zdrojov energie či kinetické podlahy, ktoré využili tanec fanúšikov a vytvorenú kinetickú energiu na poháňanie show. Kapela sa tiež zaviazala vysadiť jeden strom za každý predaný lístok. Doteraz ich takto pribudlo údajne až 5 miliónov.
Niektoré festivaly pracujú na tom, aby sa stali „zelenými“. A to zákazom jednorazových plastov, podporou verejnej dopravy a výsadbou stromov, ktorá má kompenzovať vyprodukované emisie. Za jeden z najzelenších sa považuje anglický Glastonbury. Od roku 1994 používa vlastné veterné turbíny a vlani všetky jeho energetické potreby pokryli práve obnoviteľné zdroje a biopalivá. Emisie znižuje aj flotila elektrických vozidiel, ktoré prepravujú umelcov.
„Festival Glastonbury bol založený v roku 1970, dávno predtým, ako sa ľudia začali obávať zmeny klímy. No aj vtedy všetko mlieko, jablčný mušt a slama pochádzali z farmy. Boli sme zelení vtedy a sme rovnako zelení aj teraz,“ povedal jeho zakladateľ Michael Eavis. A hoci je úplná uhlíková neutralita festivalov utópiou, dôležité je, že toto odvetvie prispieva k zviditeľneniu problematiky klimatickej zmeny.
