Klimatickรฝ panel varuje pred podceลovanรญm zmien klรญmy, rieลกenie vidรญ aj v zelenรฝch budovรกch
Odbornรญci na zmenu klรญmyย vydaliย ฤalลกieย varovanie.ย Vย najnovลกejย sprรกve o klimatickej zmene,ย ktorรกย vyลกlaย naย zaฤiatkuย aprรญla, upozorลujรบ na dopady ฤพudskejย ฤinnostiย naย zmenuย klรญmy.
Vedci z Medzivlรกdneho panelu pre klimatickรบ zmenu (IPCC) ponรบkajรบ rieลกenia, ktorรฉ mรดลพu zniลพovaลฅ negatรญvne vplyvy na zmenu klรญmy a spomaliลฅ globรกlne otepฤพovanie. Zameriavajรบ sa najmรค na spรดsoby, ako zniลพovaลฅ emisie sklenรญkovรฝch plynov. Pri dekarbonizรกcii ekonomiky, spomalenรญ emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov a klimatickej zmeny mรดลพu podฤพa nich pomรดcลฅ inovรกcie v doprave, efektรญvnejลกie spracovanie odpadu, ale aj zelenรฉ budovy.
Klimatolรณgoviaย varujรบ,ย ลพeย bezย urgentnรฝchย vlรกdnychย programovย na zniลพovanie emisiรญย do roku 2025 by sa globรกlne otepฤพovanieย mohlo opรคลฅ zrรฝchฤพovaลฅ aย dosiahlo byย priemerneย aลพย 3,2 ยฐC do konca tohtoย storoฤia. Aby sa otepฤพovanie Zeme udrลพaloย podย cieฤพomย 1,5ย ยฐC, budรบ musieลฅ krajiny na celom svete pristรบpiลฅ k rรฝchlym zmenรกm vย ekonomike.
โJe nutnรฉย konaลฅ teraz alebo uลพ nikdy,ย ak chceme globรกlne otepฤพovanie limitovaลฅ na 1,5 ยฐC. Bez okamลพitรฝch a vรฝraznรฝch ลกkrtov v emisiรกch naprieฤ vลกetkรฝmi sektormi, tento cieฤพ bude nemoลพnรฉ splniลฅ,โย povedal preย The Guardianย Jim Skea, profesor na Imperial College Londonย a spolutvorca klimatickej sprรกvy.
ย
Medzi zmenami vedci spomรญnajรบย podstatnรฉย znรญลพenieย pouลพรญvaniaย fosรญlnychย palรญv, prechod naย nรญzkoemisnรฉ zdroje energie aย zvyลกovanie energetickej efektรญvnosti. Tieto kroky byย mohli prispieลฅย kย cieฤพuย Eurรณpskejย รบnie znรญลพiลฅ emisie do roku 2030 o 55 % a dosiahnuลฅ klimatickรบ neutralitu (nulovรบ bilanciu emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov) do 2050.
โNulovรฉ emisie CO2 z priemyslu sรบ vรฝzvou, ale je to moลพnรฉ. Musรญme prejsลฅ na zelenรบ elektrinu, vodรญk, bezemisnรฉ palivรก a zaviesลฅ manaลพment uhlรญka,โ pรญลกu vedci zย IPCC, ktorรฝย patrรญ k najreลกpektovanejลกรญm vedeckรฝmย orgรกnom(OSN)ย vย oblastiย klimatickej zmeny. Pri opatreniach spomรญnajรบ vyradenie spaฤพovania uhlia, znรญลพenie emisiรญ metรกnu o tretinu a masรญvnejลกie investรญcie do zelenรฝch technolรณgiรญ.
Veฤพkรฝ dekarbonizaฤnรฝ potenciรกl odbornรญci vidia najmรค v transformรกcii dopravy. Dรดleลพitรบ รบlohu zohrajรบ elektrickรฉ automobily, ktorรฉ by boli pohรกลanรฉ elektrinou z obnoviteฤพnรฝch zdrojov. Potenciรกl zelenรฉho vodรญka zatiaฤพ zatieลuje fakt, ลพe je drahลกรญ ako fosรญlne palivรก.
Mestรก v zajatรญ uhlรญka
Budovy boli podฤพa odbornรญkov v roku 2019 zodpovednรฉ za 21 % vลกetkรฝch emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov na Zemi. Mnoลพstvo CO2 vypustenรฉ do ovzduลกia budovami sa za poslednรฝch 30 rokov zvรฝลกilo o polovicu. Redukovaลฅ tento negatรญvny trend sa podarรญ len vtedy ak sa bude stavaลฅ menej, efektรญvnejลกie a udrลพateฤพnejลกie. K zniลพovaniu uhlรญkovej stopy by preto mali prispieลฅ aj takzvanรฉ zelenรฉ budovy najmรค v rรฝchlo rastรบcich mestรกch.
Zelenรฉ budovy by sa uลพ mali stavaลฅ v ลกtandarde, ktorรฝ garantuje minimรกlnu spotrebu externej energie. Aj starลกie budovy sa musia prestavaลฅ podฤพa nรญzkoenergetickรฝch noriem. Akย budรบ domy efektรญvne narรกbaลฅ sย vodou, teplom,ย svetlomย a stavebnรฝmi materiรกlmi, maliย by prispieลฅ k znรญลพeniu emitovanรฉho aj zabudovanรฉho uhlรญka. Ak sa toto neudeje, vedci varujรบ, ลพe mestรกย ostanรบ โv zajatรญโ uhlรญka eลกte niekoฤพko dekรกd.
Vedci v celej sprรกve apelujรบ na politikov aj na priemysel, ลพe ฤas na spomalenie globรกlneho otepฤพovania sa krรกti. Znรญลพiลฅ emisie o viac ako polovicu do konca 2030 je vรฝzva a dosiahnuลฅ klimatickรบ neutralitu do roku 2050, ako plรกnuje Green Deal, je ambiciรณzne. Preto vyzรฝvajรบ, aby sa nemeลกkalo s legislatรญvnymi moลพnosลฅami, ktorรฉ majรบ vplyv na podporu zelenรฝch rieลกenรญ. Vyberaลฅย si zย nรกstrojov naย zniลพovanieย emisiรญ len tie populรกrnejลกie, sa podฤพa nich nemusรญ z dlhodobรฉho hฤพadiska vyplatiลฅ.