Konferencia COP28 vyslala (slabý) signál: Smerujeme ku koncu fosílnych palív?

Svetový klimatický samit COP28 sa skončil nakoniec o pár hodín neskôr, ako bolo v pláne. Dôvodom boli napäté rokovania a finálna dohoda, ktorá neuspokojila všetkých.

Konferencia COP28 trvala dva týždne od 30. novembra do stredy 13. decembra 2023 (namiesto pôvodne plánovaného utorka), počas ktorých sa riešili témy ako klimaticky neutrálne hospodárstvo, používanie fosílnych palív či náhrada škôd spôsobených zmenou klímy. Prijaté záväzky sľubujú do roku 2030 zníženie emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou len o 30 percent z potrebného množstva.

Takmer 200 krajín na klimatickej konferencii OSN v Dubaji dosiahlo dohodu, ktorá po prvý raz žiada odklon od fosílnych palív znečisťujúcich životné prostredie. Ide o súčasť úsilia naplniť cieľ klimatickej dohody z Paríža z roku 2015 o obmedzení nárastu globálnej teploty do 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

Dohoda má 21 strán – tento dokument krajiny žiada, aby sa v rámci svojich systémov na produkciu energie odkláňali od fosílnych palív. Takáto požiadavka padla na sumite po prvýkrát. Predseda COP28 Sultán Ahmad al-Džábir dohodu označil za historický balík a akčný plán naplniť cieľ o obmedzení nárastu globálnej teploty.

Dohoda, ktorá sa nepáči všetkým

Analytici však pripomínajú, že dokument má svoje medzery. Jeho ústredná časť žiada odklon od fosílnych palív v energetických systémoch s cieľom dosiahnuť nulové emisie do roku 2050.

„Zamerať sa na všetky fosílne palivá, ktoré predstavujú približne tri štvrtiny všetkých ľudstvom vypustených emisií, je bezprecedentné,“ uviedol David Waskov, riaditeľ pre oblasť klímy z Inštitútu pre svetové zdroje (WRI). Výzva na odklon od fosílnych palív sa vzťahuje len na sektor energií a nespomína znečisťujúce plasty a hnojivá.

Viac než 100 účastníckych krajín summitu predtým podporilo hlbší návrh dohody, ktorý žiadal postupné vyradenie fosílnych palív. Názory účastníkov rokovaní sa však pri tejto formulácii rozchádzali. Niektoré štáty žiadali ich postupné vyradenie, zatiaľ čo ďalšie hľadali spôsoby, ako pokračovať vo využívaní ropy, zemného plynu a uhlia.

Výzva a naliehanie ekologicky zmýšľajúcich krajín spôsobili pri rokovaniach napätie. Proti návrhu bol ropný kartel OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) a jeho vplyvný člen Saudská Arábia.

Cieľ strojnásobiť energiu z obnoviteľných zdrojov

Záverečné vyhlásenie summitu žiada len odklon od fosílnych palív v procese výroby energie náležitým a organizovaným spôsobom. Ponecháva využívanie zemného plynu ako zdroja energie a používanie technológii na zachytávanie a skladovanie emisií CO₂. Takisto obsahuje cieľ strojnásobiť do roku 2030 objem energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobiť energetickú účinnosť.

Skupina malých ostrovných štátov vo svojom vyhlásení skonštatovala, že text dohody neprináša zmenu a sú v ňom medzery, ktoré vyvolávajú u týchto krajín znepokojenie. „Potrebujeme globálne znamenie na riešenie fosílnych palív,“ uviedli.

Slovensko na samite podporilo iniciatívu strojnásobiť svetové kapacity obnoviteľných zdrojov energie, spolu s ďalšou viac ako stovkou krajín z celého sveta. Zároveň podporilo spolu s desiatkami ďalších štátov záväzok strojnásobiť kapacity energie vyrábanej v jadrových elektrárňach.

„Ak chcete odstaviť priemysel od fosílnych palív, musíte dať na stôl záložný, ale kvalitný, stabilný, silný a predvídateľný zdroj. A tým je práve jadrová energia,“ poznamenal minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Na text, ktorý svet potrebuje, sa stále čaká

Klimatická koalícia v súvislosti so závermi COP28 uviedla, že hoci finálna dohoda jasne hovorí o potrebe odpútania sa od fosílnych zdrojov a určuje ciele pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektivitu do roku 2030, nie je pre všetkých uspokojivá. Podľa Lucie Szabovej, koordinátorky Klimatickej koalície má mnoho vágnych častí.

„Rovnako sa objavujú v texte niektoré pomenovania, ktoré by už v roku 2023 mali byť minulosťou, ako sú napríklad prechodové palivá,“ poznamenala s tým, že v texte je veľmi málo pokryté financovanie.

Greenpeace Slovensko oceňuje záväzok masívne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie, to však musí ísť ruka v ruke s vyraďovaním fosílnych palív. „Napriek tomu, že konferencia nepriniesla to, čo sme očakávali a čo stovky krajín a tisíce ľudí žiadali, a teda explicitný záväzok k ukončeniu využívania fosílnych palív, finálny text dal jasný signál, že je načase ukončiť ich éru,“ povedala riaditeľa Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.

Dodala, že teraz bude závisieť od krokov jednotlivých štátov, či sa oteplenie podarí udržať pod 1,5 stupňa. Slovensko tiež podľa nej musí prestať podporovať investície do fosílnej infraštruktúry, akou je napríklad LNG terminál v Bratislave. Taktiež musí začať aktívne chrániť ekosystémy.

Schválený text dohody síce nie je to, čo mnoho krajín trvajúcich na ukončení ťažby fosílnych palív čakalo, pozitívom však je, že po prvý raz medzinárodné spoločenstvo na klimatickom summite vôbec vyslovilo takúto požiadavku. V pôvodnom návrhu sa dokonca v 21-stranovom dokumente slovo uhlie objavilo len dvakrát a slová ropa alebo zemný plyn sa v ňom ani nevyskytovali.