Ktoré európske mestá robia pre klímu najviac? Po inšpiráciu treba ísť nielen do Škandinávie

Pozrite si, ktorých 22 európskych miest dostalo v prestížnom hodnotení najvyššie skóre za ich transparentnosť a odvážne opatrenia v oblasti klímy.

Rebríček miest, ktorý označuje lídrov v oblasti boja s klimatickými zmenami, bol prvýkrát zverejnený v roku 2018. Vypracovala ho nezisková charitatívna organizácia CDP, ktorá prevádzkuje globálny systém zverejňovania informácií pre investorov, spoločnosti, mestá, štáty a regióny. Samosprávy tak zároveň dostanú spätnú väzbu na prijaté environmentálne opatrenia.

V šiestom ročníku sa v rebríčku ocitlo 112 európskych miest priateľských k planéte z celkového počtu 939 prihlásených. Označenie „A“ pre tie, ktoré podnikajú najambicióznejšie klimatické opatrenia, získalo 22 z nich. Teda takmer pätina hodnotených miest zo starého kontinentu. To stavia Európu nad celosvetový priemer 13 percent. Viac ako polovicu európskeho „áčkového zoznamu“ tvorili pritom mestá zo Škandinávie.

Ktoré európske mestá sa dostali na zoznam?

Na zozname tých najlepších z Európy figurujú veľké aj malé mestá. Až 80 percent z nich však malo menej ako milión obyvateľov. To dokazuje, že nepotrebujete obrovské finančné zdroje na to, aby ste boli lídrom v oblasti environmentálnych opatrení. Rebríček pre rok 2023 ukázal, že za inšpiráciou treba ísť na sever.

Mestá, ktoré sú najaktívnejšie svojím postojom k ochrane životného prostredia, by sme našli najmä v severských krajinách. Z Dánska, Švédska, Nórska, Fínska a Islandu bolo na zozname v kategórii A  až 12 miest z 22.

Hodnotenie A v Európe dostali Atény, Barcelona, ​​Kodaň, Guimarães, Helsingør, Lund, Madrid, Malmö, Mannheim, Miláno, Münster, Oslo, Paríž, Reykjavík, Zaragoza, Štokholm, Tampere, Trondheim, Turín, Turku, Uppsala a Vantaa. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska bolo hodnotené oddelene od zvyšku Európy. Do zoznamu A sa z neho dostalo 26 miest.

Ako nám tieto mestá môžu byť príkladom?

Švédske hlavné mesto Štokholm robí významný krok k udržateľnejšiemu využívaniu svojich zdrojov tým, že domácnostiam ukladá povinnosť triediť a likvidovať potravinový odpad oddelene. Tento sa potom spracováva a premieňa na bioplyn, ktorý je obnoviteľným palivom pre autobusy, nákladné autá a autá, a tiež a z neho vyrábajú biohnojivá.

Malé dánske mesto Helsingør (má do 50-tisíc obyvateľov) svoje adaptačné opatrenia na zameriava hladinu mora, ktorá po búrkach stúpa a môže spôsobiť veľké škody v zastavaných pobrežných oblastiach. Spolu s neďalekým mestom Hundested vypracovali spoločný plán ochrany pre severné pobrežie Dánska. Cieľom je chrániť ho pred eróziou počas nasledujúcich 50 rokov.

Na zozname je i Oslo – od roku 2019 obnovilo viac ako 105 hektárov rašelinísk, ktoré zabraňujú záplavám a zadržiavajú vodu. V spolupráci s štátnymi orgánmi pre správu prírody plánuje mesto revitalizovať aspoň jedno rašelinisko ročne.

Paríž získal uznanie za úsilie pri mobilizácii svojich občanov. Takmer 27-tisíc klimatických dobrovoľníkov sa tu zúčastňuje informačných stretnutí a školení. Následne vo svojich komunitách šíria povedomie o klimatickej zmene a podporujú udržateľné postupy. To sa darí aj v nemeckom Münsteri, kde prostredníctvom klimatických prechádzok a prehliadok mesta zvyšujú povedomie o tom, ako zmena klímy ovplyvňuje životy občanov.

Miláno v Taliansku zaujalo svojím plánom energetickej modernizácie verejných budov, ktorý zahŕňa bytové aj nebytové budovy. Cieľom je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri vykurovaní o polovicu a do roku dosiahnuť, aby tieto emisie boli nulové.

Španielska Zaragoza, ktorá čelí čoraz častejším extrémnym horúčavám, zase poskytuje starostlivosť ľuďom, ktorí pociťujú zdravotné následky klimatických zmien. To zahŕňa zlepšené preventívne opatrenia, varovné a informačné systémy, siete sociálnej starostlivosti a celý rad projektov na riešenie zdravotných dopadov extrémnych teplôt najmä na zraniteľnejších členov spoločnosti.

Štyrikrát viac opatrení v oblasti zmeny klímy

Takmer dve tretiny miest z európskeho zoznamu A sa doň vrátili minimálne druhý rok po sebe, a to aj napriek prísnejšiemu bodovému hodnoteniu. Analýza CDP ukázala, že mestá zo zoznamu A prijali štyrikrát viac adaptačných opatrení ako mestá, ktoré sa na zoznam nedostali.

„Rok 2023 bol rokom prekonaných teplotných rekordov a extrémov počasia, vďaka čomu je viac ako kedykoľvek predtým zrejmé, že mestá stoja v prvej línii environmentálnej krízy. Naše údaje, ukazujú, že 80 percent miest na celom svete čelí klimatickým rizikám a 70 percent očakáva, že budú ešte intenzívnejšie,“ doplnil Maxfield Weiss, výkonný riaditeľ CDP.

Zdroj: Euronews.Green