Ktoré udalosti 2021 podľa odborníkov najviac ovplyvnia obnovu budov v nasledujúcom roku?

Rok 2021 bol pre sektor budov rokom niekoľkých kľúčových strategických dokumentov. Ktoré z nich ovplyvnia kvalitu obnovy budov?

Platforma Budovy pre budúcnosť spolu so svojimi 9 členskými združeniami, aktívnymi v oblasti stavebníctva a energetickej efektívnosti, hodnotila rok 2021. Spoločne sa zamerali na udalosti, ktoré sa v sektore stavebníctva udiali v roku 2021 z hľadiska ich dopadu na kvalitu výstavby a obnovy budov.

Za najväčší úspech vo verejných politikách za tento rok považujú firmy schválenie Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov a schválenie Plánu obnovy a odolnosti s alokáciami pre sektor budov.

Rok 2021 bol rokom niekoľkých kľúčových strategických dokumentov pre sektor budov. Začiatkom roka vláda schválila dlho očakávanú Dlhodobú stratégiu obnovy fondu budov. Nasledovalo schválenie Plánu obnovy a odolnosti s alokáciami na sektor budov. Plán obnovy prináša nový druh finančných zdrojov pre sektor budov. Počíta s alokáciou 500 miliónov eur do obnovy rodinných domov a ďalšie takmer 2 miliardy eur pôjdu do obnovy verejných budov.

„Ak hľadáme, v čom vláda za sektor budov uspela, je to Plán obnovy a Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov, ktorá však má rezervy. To, čo jej chýba je akčný plán aktivít či opatrení, ktoré by nás doviedli k plneniu cieľov,“ hovorí Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy.

Národné akčné plány obnovy budov by mohli súčasné Dlhodobé stratégie obnovy budov úplne nahradiť. Navrhuje to návrh revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov. Predstavila ho Komisia koncom tohto roka. Dôvodom je fakt, že posledné dlhodobé stratégie niektorých členských štátov neobsahovali dostatok záväzných krokov, ktoré by zabezpečili dekarbonizáciu sektora budov do roku 2050.

Spornú novelu zatiaľ minister nepodpísal

Za najväčší mínus tejto vlády pre rok 2021 vyhodnotila platforma predloženú novelu Vyhlášky 364/2012. Ministerstvo dopravy a výstavby sa ňou snažilo zmierniť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.

„Snahy ministerstva o novelizáciu vyhlášky, ktorou chcelo požiadavky na energetickú hospodárnosť zmäkčiť približne o 40 %, sú presným opakom toho, kam by sme sa mali uberať. Je dobré, že minister Doležal zatiaľ túto novelu nepodpísal,“ hodnotí Katarína Nikodemová.

Takýto návrh legislatívy by bol v priamom rozpore s plánmi EÚ aj Slovenska. V čase, kedy chystáme masívne investície do obnov budov je neprípustné, aby sme si takto účelne prispôsobovali legislatívu.

Naozaj revolučných zmien by sa sektor mohol dočkať budúci a ďalšie roky. „Dá sa povedať, že významné zmeny v sektore budov nás ešte len čakajú v budúcom a nasledujúcich rokoch. Absolútne kľúčová bude revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov. Obsahuje opatrenia smerujúce k zníženiu emisie skleníkových plynov v sektore budov tak, aby sme splnili klimatické ciele do roku 2030,“ vysvetľuje Richard Paksi, analytik platformy.

Ako doplnil, návrh prináša nový štandard pre budovy od roku 2030, kladie väčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov v budovách a navrhuje zákaz financovania kotlov na fosílne palivá z verejných zdrojov. Naozaj ambicióznych zmien by sme sa mohli dočkať nasledujúce obdobie, keď budeme implementovať záväzky z Plánu obnovy a balíku Fit for 55.