Norbert Kurilla: Málokedy sa podarí komplexne obnoviť verejnú budovu. Treba plánovať dlhodobo a zabezpečiť kontinuitu

Slovensko má v oblasti rekonštrukcií a obnovy budov veľký dlh. Hitom posledných rokov sa stala fotovoltika na strechách rodinných domov, zateplenie socialistických panelových obytných domov je bežnou záležitosťou. Mnoho obytných budov je stále napojených a bude napojených na plyn, čo je výzva, a nielen pre jeho dodávky z Ruska.

Masívny balík peňazí na obnovu budov máme z plánu obnovy, ale dosiahnu naň aj domácnosti s nižšími príjmami? Zapájame dostatočne aj súkromný sektor? Aj o týchto témach sme sa rozprávali s environmentálnym diplomatom a ekonómom, poradcom prezidentky SR Zuzany Čaputovej pre životné prostredie, zmenu klímy a energetiku Norbertom Kurillom.

Vieme na Slovensku efektívne čerpať peniaze, ktoré máme k dispozícii z plánu obnovy, eurofondov či dotácie na obnovu budov, či sú to rodinné domy, občianske stavby, štátne úrady?

Rozdelil by som to do viacerých úrovní. Dlhodobú skúsenosť máme s čerpaním Európskych štrukturálnych a investičných fondov, žiaľ, nie sú vždy pozitívnu. Mnoho projektov sa nepodarí ukončiť alebo len čiastočne zrealizovať pre komplikácie či prieťahy vo verejnom obstarávaní alebo pre slabú predprojektovú fázu.

Na druhej strane, dobrou skúsenosťou je Plán obnovy, ktorý nastavil míľniky plnenia cieľov veľmi jasne a transparentne. Verím, že implementácia bude efektívna. Príkladom sú výzvy z programu Obnov dom z Plánu obnovy, ktorý hovorí o obnove 30-tisíc rodinných domov. Je to však málo, podľa ostatného sčítania ľudu, domov a bytov máme na Slovensku vyše milión rodinných domov, z ktorých je približne len polovica ako tak obnovená. Je to prvá lastovička, ktorá môže nastaviť dlhodobý modernizačný program Slovenska, pričom vzniknú zaujímavé pracovné príležitosti a podpora lokálnej ekonomiky vrátane zamestnanosti.

Nad rámec rodinných domov sa podporia rekonštrukcie škôl, úradov, nemocníc ale tiež múzeá, hrady a podobne. Celková alokácia z plánu obnovy do budov je cca jedna tretina z celkových 6 mld. eur. Je veľmi dôležité nastaviť kvalitnú obnovu, jej budúce kritériá a zabezpečiť efektívnu implementáciu. Verím, že to bude dobrý príklad, ako nastaviť systémové nástroje aj do budúcnosti.

Pôsobili ste v Bruseli na Zastúpení SR pri EÚ. Ako Belgicko pristupuje k obnove budov?

Opäť to rozdelím na niekoľko úrovní: súkromný sektor a firemné budovy, štátne a verejné budovy. V Belgicku je to ešte komplikovanejšie, lebo sú tam subregionálne štruktúry. Režim a regulácia výstavby nových objektov je na tej najvyššej úrovni, možno podobne ako máme na Slovensku. Keď hovoríme o výstavbe, tak minimálne v energetickej triede A0.

Oni majú ešte prísnejšie kritériá udržateľnosti, ktoré koncovku ešte vylepšujú. Na druhej strane to môže dlhšie trvať, respektíve môže to byť nákladnejšie, ale výsledok je v globále pozitívny. Belgicko je moderný a rozvinutý štát a dokáže investovať dostatok financií zo svojich zdrojov tak, aby verejné budovy vyzerali dobre a mali aj svoje funkčné využitie, nízku spotrebu energií aj zelené prvky.

Ako je možné, že na Slovensku trvá tak dlho príprava a realizácia obnovy budov pre kultúru? Realizácia rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie trvala 6 rokov. Dlho potrvá aj príprava obnovy sídla Slovenského národného múzea.

Existuje historický dlh koncentrovanej a pravidelnej pozornosti na stavebný fond a oblasť verejných budov a priestorov. Pre rôzne diskontinuity sa nepodarilo nastaviť plány rekonštrukcií v miere, akej by sme si želali. Hlavný rozdiel vidím v tom, že samotný proces povoľovaní, a najmä pri kultúrnych pamiatkach, je veľmi špecifický. Je dobré, že sa chráni architektonický vzhľad a súlad, to je dôležité. Na druhej strane to často predlžuje možné opravy a rekonštrukcie a tiež náročnosť integrovať najmodernejšie technológie. Svoju úlohu hrá aj nedostatok verejných zdrojov, ktoré by boli dlhodobo plánované, zahŕňali by viaceré fázy, od predprípravy a mapovanie cez pasportizáciu a priorizáciu budov až po samotnú realizáciu.

Kontinuita podpory obnovy týchto budov by určite mala presahovať jeden volebný cyklus. Mali by byť plánované 5 až 10 rokov vopred. U nás spôsobilo situáciu aj to, že mnoho verejných investícií sa financuje práce cez eurofondy, keď hovoríme o verejných budovách. Sú tam isté obmedzenia a málokedy sa podarí komplexne zrekonštruovať kvalitne verejný priestor alebo budovu v želanom štandarde. Často sú to parciálne obnovy, pretože je aktuálne zdroj na výmenu okien, chýba však zateplenie, obnova plášťa budovy, strechy…

Keď chodíte s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou po Slovensku, videli ste príklady komplexnej obnovy budov?

Nielen, že chodíme a spoznávame, ale pani prezidentka chce svojím projektom Prezidentská zelená pečať (povzbudiť realizáciu kvalitných rekonštrukcií. Takýmto spôsobom oceňuje kvalitnú obnovu budov. Veľmi dobrým príkladom je SPŠ stavebná Emila Belluša v Trenčíne.

Tento týždeň ju oceníme za kvalitnú hĺbkovú obnovu a následnú prevádzku, ktorá ide nad rámec štandardov energetickej efektivity, cirkularity, využitia odpadov. Jej program sa týka aj využitia verejných priestorov, odpadového tepla, dôsledky opatrení na miestnu komunitu, vzdelávanie. Táto škola dokázala po rekonštrukcii usporiť 73 % primárnej energie, čo je veľmi zásadný údaj. Samozrejme, nie je to len energetika, ale aj kvalita vnútorných priestorov, ktorá ovplyvňuje kognitívne funkcie žiakov. Je tam zabudovaná rekuperácia vzduchu, je tam veľmi kvalitné vnútorné prostredie a dostatok denného svetla. Ďalším príkladom a kandidátom na udelenie pečate je rekonštrukcia Divadla Aréna na Tyršovom nábreží v Bratislave.

Súkromný sektor je ten, ktorý udržateľné budovy dokáže stavať efektívnejšie a rýchlejšie, je v tom oveľa ďalej ako štát. Rekonštrukcia budov je veľká téma v EÚ aj u nás. Je to odvetvie, ktoré je veľmi dôležité pre ekonomiku, zamestnanosť a budúce profesie spojené s digitalizáciou.

Je možné viac vtiahnuť súkromný sektor do obnovy verejných budov?

Je priestor pre väčšie a objemnejšie zapojenie súkromného kapitálu. Keď hovoríme o verejných budovách, je to tiež možné. Dobrým príkladom sú garantované energetické služby a rekonštruovaná nemocnica v Nových Zámkoch. Z energetických úspor vďaka hĺbkovej rekonštrukcii sú financované náklady na rekonštrukciu rozložené do obdobia10 až 20 rokov. Toto je dobrý model, ktorý je u nás málo využívaný a má potenciál zapojiť súkromný sektor viac.

Je pravdou, že verejné budovy nemajú vždy možnosť zapojiť súkromné financie, ale existuje množstvo európskych fondov, ktoré sú pre tento segment k dispozícii. Ďalším dobrým príkladom je zapojenie súkromného kapitálu, bankových úverov či stavebného sporenia do obnovy bytových domov.

Trúfam si povedať, že polovica rôznych bytových blokov je zrekonštruovaná aj vďaka týmto zdrojom. Zapojenie súkromných peňazí považujem za veľmi efektívne na ich modernizáciu. Pri rodinných domoch je možnosť získať kvalitnou rekonštrukciou úvery s rôznou bonifikáciou. Keď budova spĺňa štandard A0 a má aj iné parametre v oblasti udržateľnosti, tak sa dajú získať výhodnejšie úvery.

Ekologickým materiálom je určite drevo. Prišiel čas, aby sme z neho na Slovensku stavali aj iné budovy ako chaty a rodinné domy? V mestskej časti Rača stavajú materskú školu ako drevostavbu.

Keď sa pozrieme na okolité krajiny, ten čas je tu už dávnejšie. Vo Viedni sú povolené vysoké aj osem poschodové stavby z dreva a Slovensko je v tom veľmi konzervatívne, je to aj pre prísne normy a štandardy. Požiarna bezpečnosť je veľmi dôležitá, ale nemá byť brzdou rozvoja, ak ide o overené stavebné konštrukcie a metódy.

Mali by sme sa prispôsobiť európskym trendom. Výhodou drevostavieb je, že majú v sebe zabudovaný uhlík, z hľadiska uhlíkovej neutrality sú to vhodné konštrukcie. Je tu pre ne potenciál, treba prehodnotiť staršie normy a štandardy a dať stavbám z dreva priestor na našom trhu.

Malo by zmysel rozdeliť Slovensko na zóny v súvislosti s využívaním obnoviteľných zdrojov energie?

Neviem, či sa dá ísť cestou zón, pokiaľ ide o využívanie slnečnej energie a fotovoltiku resp. decentralizovanú energetiku. Aj v nových štvrtiach, kde nie je taká vyspelá plynofikácia, sú práve tepelné čerpadlá vhodným riešením. V mestách na sídliskách, ktoré sú plynofikované, má zmysel a je ekonomicky efektívne zabezpečiť kvalitnú a dostupnú dodávku tepla aj efektívnejším systémom centrálneho zásobovania.

Investíciami do tepelných prenosových sústav v kombinácii s modernejšími kotlami dosiahneme nákladovo efektívnejšiu úsporu. Nikdy nevieme, aké ceny plynu budeme mať, ale minimálne diverzifikáciou dodávok z Ruskej federácie sa stávame odolnejšími. Pravdepodobne nebude možné sa od plynu úplne odkloniť v krátkodobom horizonte. V kombinácii s novými formami plynov, ako vodík, biometán, ktorý má kvalitatívne vlastnosti ako zemný plyn, a vzhľadom na našu vysokú mieru plynofikácie (95 % územia) má potenciál pozrieť sa aj na alternatívne dekarbonizované plyny, aby sme zásobovali obnoviteľným plynom domácnosti.

Pri obnoviteľných zdrojoch hovoríme o decentralizovanej energetike, pri centralizovaných systémoch je to skôr o výrobe tepla ako elektriny. Neviem si predstaviť budúcnosť Slovenska a iných krajín iba na fosílnych palivách, je to minulosť. Budúcnosť je v čistej energii, v obnoviteľných zdrojoch, v podpore energeticky efektívnych riešení.

Komplexne obnovená budova nemôže byť ako kvet obklopený betónovou plochou. Má zmysel realizovať obnovu v páse budov, štvrtí, aby sa efekty kumulovali?

Určite. Ak hľadáme riešenie, ktoré má význam a má väčší dosah, to, čo je koncentrovanejšie, má väčší význam. Podpornými nástrojmi sa dajú vytvoriť štvrte rekonštruovaných domov a budov. Dáva zmysel, keď sa sústredíte na celky, nie len na jednotlivú budovu. Podstatné je pritom zaručiť sociálnu spravodlivosť, aby dekarbonizácia nebola cestou len pre bohatších.

S tým súvisí otázka energetickej chudoby.

K tomu som mieril. Musíme pri obnove rodinných domov zaručiť, aby domácnosti, ktoré nedokážu zaplatiť takúto investíciu, aby im štát pomohol z eurofondov či iných zdrojov. Na Slovensku hovoríme o 300-tisíc domácnostiach, ktoré sú v pásme energetickej chudoby. Potrebujeme túto tému monitorovať a zaoberať sa ňou, aby tieto domácnosti mohli mať na konci dňa nižšie účty za energie.