Len štyri krajiny predložili svoje dlhodobé plány v oblasti klímy včas, mešká aj Slovensko

Len štyri krajiny Európskej únie predložili svoje dlhodobé plány v oblasti klímy a energetiky včas. Informovala o tom Európska komisia, ktorá vyzvala členské štáty na plnenie si svojich povinností.

Krajiny EÚ boli z právneho hľadiska povinné predložiť svoje národné energetické a klimatické plány do roku 2030 (NECP) do 30. júna. Ide o kľúčové dokumenty na posúdenie toho, či Únia plní svoje klimatické ciele. Napriek stanovenému termínu sme dostali len štyri plány, uviedol hovorca Komisie. Včas ich doručili iba Holandsko, Švédsko, Fínsko a Dánsko. Tieto krajiny pokrývajú osem percent emisií bloku, informoval portál Euractiv.com.

„Komisia dôrazne vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby svoje plány predložili čo najskôr,“ doplnil hovorca. Zaslanie plánov do Bruselu je zákonnou povinnosťou krajín EÚ. Komisia však neplánuje okamžite zažalovať krajiny pred Súdnym dvorom EÚ za toto porušenie nariadenia Únie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy.

Ako prvý krok chce túto otázku naliehavo otvoriť na neformálnych stretnutiach ministrov životného prostredia a energetiky, ktoré sa uskutočnia tento mesiac. Úplný prehľad plánov v oblasti klímy sa považuje za kľúčový pre Komisiu, aby pochopila, či je EÚ na dobrej ceste k dosiahnutiu svojich klimatických cieľov, a aby sa podnikom poskytla väčšia jasnosť v oblasti investícií, uvádza portál.

Verejné pripomienkovanie ešte nezačalo

Ako upozornila Klimatická iniciatíva, aj Slovensko mešká s aktualizáciou Národného energetického a klimatického plánu. Súčasťou procesu malo byť aj verejné pripomienkovanie, ktoré doteraz nezačalo.

„Plán má určiť, ako bude Slovensko postupovať v oblasti energetiky s cieľom splniť klimatické ciele. Obsahovať má nielen výpočet opatrení na znižovanie emisií v rôznych sektoroch a s tým súvisiace technológie či investičné projekty, ale aj návrh, ako podporiť obyvateľov ohrozených energetickou chudobou,“ vysvetlila koalícia.

Z dostupnej verzie NECP z augusta 2023 nie je podľa koalície možné určiť, či niektoré čísla ministerstvá nestihli od roku 2018 aktualizovať, alebo to skutočne tak plánujú. Zo štúdie Európskej centrálnej banky vyplýva, že Slovensko je najhoršie z krajín eurozóny v otázkach prípravy na klimatickú zmenu, deficitu rozpočtu, digitalizácie, demografického starnutia a výdavkov na obranu.

„Keď krajina čelí viacerým krízam súčasne, nemôže strieľať od boku ale potrebuje kvalitne plánovať, do čoho investuje na základe premyslenej stratégie a analýz. To je dôležité nielen pre klimatické ciele, ale aj aby sme financie použili efektívne tam a pre tých, kde je to naozaj treba,“ doplnila koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková.