Mikroplasty

Magnet na mikroplasty: Vedci testujú ekologický spôsob, ako sa zbaviť drobného plastového odpadu v moriach

Vedci možno prišli na to, ako ekologicky odstraňovať mikroplasty, ktoré sa nachádzajú v oceánoch a moriach. A to vďaka rozpúšťadlám na prírodnej báze, ktoré ich na seba vedia naviazať ako suchý zips.

Kontaminácia životného prostredia a predovšetkým vodných ekosystémov mikroplastmi je v súčasnej dobe veľmi diskutovanou témou. Za mikroplasty sa považujú veľmi malé kúsky plastov, menšie ako päť milimetrov. Sú nerozpustné a odolné voči degradácii. Ich rozklad trvá celé stáročia. Podľa svojho pôvodu sa rozdeľujú do dvoch skupín.

Primárne sa do prírody dostali už ako malé čiastočky. Predpokladá sa, že tvoria 15 až 31 % všetkých mikroplastov v oceánoch. Ich zdrojom sú plastové pelety, ktoré sa používajú ako surovina na výrobu produktov, drobné čiastočky z kozmetických produktov a mikrovlákna z oblečenia, ktoré nezachytili čističky odpadových vôd.

Sekundárne vznikajú rozpadom väčších kusov. Ide predovšetkým o odpad z pláži ako plastové tašky, jednorazové obaly, fľaše alebo rybárske siete. Ich zdrojom sú aj častice z pneumatík či fragmenty farieb pre označenie ciest. K tvorbe sekundárnych mikroplastov môže dôjsť vplyvom prírodných javov, teda pohybom vĺn v oceánoch, pôsobením slnečných lúčov, vetra, alebo mikróbov. Tvoria väčšinu mikroplastov v oceánoch.

V pitnej vode aj v materskom mlieku

Drobné častice sú všadeprítomné, a to v oceáne aj na súši, pričom ich odstraňovanie je problematické. Morské živočíchy si ich často mýlia s potravou a prehĺtajú ich, čo pre ne môže byť osudným. Nakoniec sa cez ryby a mäkkýše dostávajú aj na naše taniere.

Drobné plastové častice už bolo nájdené v pitnej vode, vo vzduchu, v oblakoch a v dažďových kvapkách, ale i v jedle a nápojoch vrátane piva alebo medu. Nie je prekvapením, že ich objavili v tráviacom systéme človeka, v materskom mlieku, v pľúcach, v krvi, placente alebo ľudskej stolici.

Likvidácia mikroplastov a nanoplastov je preto výzvou aj pre vedcov. Tí z Univerzity v Kentucky predstavili inovatívne riešenie pre ich odstraňovanie z vodného prostredia. Postup sa zakladá na prírodných eutektických rozpúšťadlách označovaných skratkou NADES, ktoré majú miniatúrne častice pritiahnuť ako magnet alebo suchý zips.

Magnet či suchý zips na malé plastové častice

Hlboké eutektické rozpúšťadlá (DES) sú triedou nedávno objavených rozpúšťadiel a sľubujú alternatívu k bežným organickým. Prírodné hlboké eutektické rozpúšťadlá (NADES) sú ešte ekologickejšie, pretože všetky častice pochádzajú z prírodných zdrojov ako rastliny či kokosové orechy. Nepridávajú teda do životného prostredia ďalšie znečisťujúce látky.

Ich molekuly sa podľa Czareny Crofcheck, profesorky z Katedry biosystémov a poľnohospodárskeho inžinierstva a spoluautorky štúdie, spájajú s molekulami v plastoch. Môžu vytvárať väzby a podobne ako funguje suchý zips sa jedna strana lepí na druhú. „Predstavte si NADES ako akýsi magnet, ktorý priťahuje a drží tieto malé plastové kúsky. V podstate sa zmieša s vodou a prilepí na plasty a vytiahne ich z vody,“ popísala profesorka.

Vedci spustili počítačové simulácie na testovanie NADES s polyetyléntereftalátom (PET), ktorý sa nachádza v plastových fľašiach, polystyrénom (PS) a kyselinou polymliečnou (PLA), nazývanou polylaktid a využívanou na plastové fólie a nádoby na potraviny. Experiment ukázal, že niektoré NADES dokážu extrahovať tieto plasty z vody, čím poskytujú nový a ekologický spôsob, ako od nich vyčistiť vodu.

Výskum stále prebieha, odborníci však veria, že výsledky budú sľubné a našli nový spôsob, ako čistiť vodu od mikro- a nanoplastov. „Predstavte si, že by sme mohli zmenšiť našu celkovú environmentálnu stopu,“ povedala Crofcheck. Ďalším cieľom je otestovať tieto rozpúšťadlá vo väčšej miere a v rôznych podmienkach.