Rozhovor: Materiál z húb môže nahradiť jednorazové plasty, využiť by sa dal aj v stavebníctve

Myco je český biotechnologický startup, ktorý skúma, vyvíja a vyrába organický materiál z hubového mycélia a odpadu. Za najväčšiu pridanú hodnotu zakladatelia považujú jeho biodegradabilitu, teda schopnosť úplne sa v prírode rozložiť. V súčasnosti sa venujú predovšetkým výrobe jednorazových obalových materiálov, nosičov vôní a vývoju olejových sorbentov.

Použitie tohto materiálu v stavebníctve je už čiastočne možné, ale je skôr hudbou budúcnosti. O vlastnostiach hubového mycélia, výzvach, ale aj príležitostiach sme sa rozprávali so zakladateľom startupu Myco, Davidom Šohajom Minaříkom, ktorý pôvodne vyštudoval dánsku akadémiu výtvarných umení.

Čím si vás huby tak získali, že ste sa im začali venovať?

Bolo to postupné. Huby sú vlastná ríša, nie sú to ani rastliny, ani živočíchy. Tá ríša je až mystická v tom, že nie je veľmi prebádaná. Venuje sa im úzka skupina ľudí, a keď človek čo i len trošku pootvorí dvere, tak zistí, že tá skupina je „banda“ motivovaných ľudí, ktorí odviedli veľký kus dobrej práce. Odkryli nejedno tajomstvo, ako huby fungujú či akým spôsobom žijú.

Získali si ma tiež tým, že môžeme stále poznávať a objavovať nové druhy. Keď chcete pomenovať novú hubu, tak idete za prvý buk a nájdete ju. Huby ako také, sú skryté zaujímavé organizmy, ktoré dokážu neuveriteľné veci. A tie ma absolútne dostali.

Predpokladám, že nie každá huba je vhodná na vytváranie materiálu. Ktorá je tá pravá a prečo?

Rôznorodosť využitia húb je široká. Je pravda, že nie každá huba je vhodná, aby vytvorila materiál. Avšak aj ten materiál sa dá rozdeliť na ďalšie, povedzme „podmateriály“, pričom rôzne huby definujú rôzne vlastnosti. Istým spôsobom predstavujú pre materiál funkčnú zložku, ktorá definuje jeho mechaniku a chémiu. Zo základného rozdelenia sa huby delia na huby bielej a hnedej hniloby.

Na vytváranie materiálu je určite potrebné používať tie bielej hniloby a najlepšie drevokazné, ktoré dokážu prerastať drevo, čo je cieľom. Ešte sa líši aj kvalita ich mycélia. Existuje základná „svätá trojica“ používaných húb – hliva, ganoderma (slovensky lesklokôrovka, pozn. redakcie) a trúdnikovec. S tými hubami sa dobre pracuje, pretože dobre rastú.

Hliva je známa tým, že dokáže prerastať hocičím, ak jej dáme možnosť, a spracováva dobre celulózu. Vo výskume pracujeme s vyššími aj nižšími hubami, ale vo výrobe výlučne s ganodermou, pretože jej vlastnosti sú vyšperkované a rast rýchly.

Materiál sa nevyrobí zo samotnej huby, ale na svoj rast potrebuje substrát. Aký je najvhodnejší?

Od dreva po vlákna, konopné alebo zbytky stvolu z kukurice, odpadový papier, filtračný papier, kartón… To všetko môžeme pridať do substrátu. Základom je, že musí obsahovať nejakú neškodnú organickú hmotu. My si môžeme substrát ešte sami doživiť a nechať ho prerastať s rôznymi ďalšími vecami.

V minulosti som skúšal s hubami „zrastať“ rôzne veci ako látky či biouhlie. Sú zaujímavé v tom, že vnášajú do materiálu nové vlastnosti, od filtračných až po novú mechaniku. Otvára sa nám teda šírka ich využitia. Máme teraz novú spoluprácu s nemenovaným výrobcom cigariet. Je zaujímavé, z akých rôznych zdrojov môžeme substrát získavať.

Takže sa k tým všetkým vymenovaným substrátom pridajú aj cigaretové ohorky?

Huba ako taká je na svete od toho, aby čistila prostredie. Spracováva zvyškovú biomasu, dokáže vyčistiť aj drobné ropné havárie. Huby totiž vedia krátiť uhľohydráty na kratšie a umožniť prírode ich znova spracovať. Ohorok obsahuje veľa chemických látok a huby sú skvelý bioremediačný organizmus (mení toxické látky na netoxické, pozn. redakcie). Znamená to, že prečisťujú zamorené materiály alebo územia. Myslím si, že tam môžeme excelovať. Prvé vzorky už máme vo výskume.

Keď som držala v rukách výrobok z tohto materiálu, prišiel mi veľmi krehký, ľahko sa dal zlomiť. Ktoré jeho vlastnosti by ste chceli vyzdvihnúť?

Ide o organický materiál, ktorý má rôznorodé vlastnosti aj využitie. Dokážeme vyrobiť, už máme aj čerstvo výsledok z výskumu, časticový kompozit rovnakých vlastností ako MDF doska. Teda klasická doska spájaná metylformaldehydom. Tá naša nie je spojená ničím iným než drevom a hubou, ale má vlastnosti tejto dosky.

Na druhú stranu sme sa, najmä v histórii, dosť zameriavali na obalový trh. Obaly musia byť hlavne ochranné a nemôžu byť príliš tvrdé, aby nerozbili predmet, ktorý majú ochrániť. Nedávno sme robili test obalu na fľašu, ktorú sme úplne rozbili, lebo náš materiál bol príliš tvrdý. V priebehu času sa mení od krehkého až po veľmi tvrdý. Neodhadli sme to.

Ide o to, že materiál má rôzne vlastnosti a je definovaný biológiou a podmienkami, aké mu ponúkneme, ale aj povrchovými úpravami. Pracujeme tiež s rôznymi výstuhami, ktoré idú ruka v ruke s mäkkosťou alebo pevnosťou materiálu.

V akých oblastiach sa materiál z mycélia v súčasnosti najviac využíva?

My sme si to rozdelili na viacero trhov. Materiál sa najviac využíva na obalovom trhu, ale nedávame mu teraz prioritu. V poslednom čase vyrábame a predávame jednorazové náplne do rôznych difuzérov na esenciálne oleje. Teraz sme ich dostali aj do jednej školy, čo beriem ako veľký úspech, lebo to bude asi prvá škola, ktorá nebude smrdieť (smiech). Vznikne snáď pekná spomienka na špecifickú vôňu, ktorú si sami vytvoria tak, aby podporovala kognitívne funkcie mozgu. To je niečo, čo vyrábame radi.

Vyrábame tiež pachové ohradníky. Dokážeme priamo nahradiť polyuretánovú penu, ktorá je jediným nosičom v poľnohospodársky využívaných pachových ohradníkoch, Spolupracujeme s jednou poisťovňou aj na ohradníkoch okolo ciest proti zveri. Dôležité je, že vieme nahradiť polyuretán, ktorý ostáva v prírode. Ten sa síce rozpadá, ale na kyanáty, čo sú jedovaté látky. My vieme vyrobiť vec, ktorá sa šetrne rozpadne a zároveň splní funkciu.

Tretia aplikácia materiálu, ktorá sa nám teraz otvára a je o ňu záujem na trhu, sú sorbenty. To sú materiály, ktoré dokážu nasávať rôzne oleje a nebezpečné kvapaliny. Dokážeme ich produkovať pomerne veľké množstvá a za ekonomicky prijateľných podmienok.

Mohlo by sa zdať, že bude náchylnejší na zmeny teploty a vlhkosti. Aká je jeho životnosť a odolnosť v porovnaní s tými tradičnejšími?

Mal som niektoré vzorky vonku na bežných poveternostných podmienkach viac než rok a stále si držali svoj pôvodný tvar. Ak materiál zvlhne, tak drevo v ňom naboptná a začne pracovať. Keď vyschne, tak sa ako-tak zase spevní. Postupom času sa rozpadne, lebo materiál je biodegradovateľný. Funguje to tak, že ak dáte dobré podmienky organizmom, istú teplotu a vlhkosť, tak ho rozožerú behom týždňa. Ak ho dáte do vermikompostéru, tak aj dážďovky si s materiálom poriadia.

Ak na ten materiál, takpovediac, zaútočíme istými kontaminantami a podmienkami, tak sa rozpadne hneď. Keď mu dáme možnosť vyschnúť a spevniť sa, tak sa síce v nejakej miere stále rozpadá, ale zároveň ostáva vo svojom tvare.

Ponúkame tiež možnosť povrchových úprav, ktoré sú prírodného pôvodu, čím sa zvyšuje jeho životnosť. Vydrží to skrátka dlhšie. Keď sa však prekročí už aj bariéra povrchovej úpravy, tak sa materiál rozpadne vrátane nej, bez nejakých mikroplastov či iných škodlivých látok.

Môžu pomôcť práve zmieňované povrchové úpravy využiť materiál z mycélia v architektúre alebo v stavebníctve?

Určite. Zaujímavými sú spomínané dosky. I keď investícia, ktorú sme nabrali ako start-up, nie je mierená na optimalizáciu ich výroby, vyrobili sme ich pomimo a budeme ich ďalej rozvíjať. Teraz sa však tomu naplno venovať nemôžeme. Je to však zaujímavý produkt. Najmä preto, že ten formaldehyd, ktorý sa bežne používa, je na liste karcinogénov číslo jedna.

Takže ak si kúpite nočný stolík, tak stále, i keď v mizivom percente, sa látky odparujú do ovzdušia. A to vieme zmeniť. Zároveň má doska vlastnosť nízkej nasiakavosti a absorbuje omnoho menej vody než kompozity spájané formaldehydom. Mohla by byť teda pre architektúru zaujímavá aj svojimi fyzikálno-chemickými vlastnosťami.

A čo využitie materiálu napríklad na izoláciu domu?

Izolácia je diskutabilná. Myslím si, že sú lepšie materiály na izolácie okolo domu. Ak by sme hovorili o dočasnej izolácii dočasnej stavby, tak by zrejme existovali možnosti, ako to urobiť elegantnejšie, než z iných materiálov. Je to taký výmenný obchod výhod a nevýhod. Musí to byť naozaj dobre vymyslené, čo ešte nie je.

Chceme aby to dávalo zmysel, aby tie veci neboli len ekologické, ale aj funkčné. Nemyslím si, že to bude v blízkej dobe, aj keď nám to leží na stole…

Je to teda vedľajšia línia, ale váš materiál sa v súčasnosti v stavebníctve nevyužíva?

Nevyužíva, aj keď je vo výskume niektorých výrobcov tehál či sendvičových dosiek. Tam sme materiál poskytli, vlastnosti mal fajn a fungovalo to dobre. Pracujeme teraz s jedným výrobcom modulárnych domov na rôznom využití materiálu v tomto segmente. Nie som skeptický voči jeho aplikácii, ale musí sa to dobre vymyslieť a dávať zmysel.

Takže sa nebránite, ak vás niekto osloví s jeho použitím aj v stavebnom segmente?

Áno, my niektorým výrobcom už vypĺňame dutinové tehly a medzi rôzne dosky dávame naše dosky.

Čiže to sa už deje.

Áno, deje. Na začiatku som bol asi prehnane skeptický (úsmev). My to už v istej miere robíme a myslím, že je v tom budúcnosť. Ale je za tým ešte obrovský kus práce. Musia sa urobiť potrebné certifikácie či výskum materiálu – ako má fungovať a rásť. Za tým sú len hodiny a hodiny práce.

Ak sa vrátim k tým obalom, tak dnes už máme dostupný materiál, ktorý dokáže nahradiť jednorazové plastové výrobky. Aké faktory vstupujú do toho, že sa to ešte nedeje vo väčšej miere?

Musím podotknúť, že u niektorých výrobcov sa nám to už darí. Vidím v tom dva až tri dôvody, prečo sa to globálne drží v úzadí. Samozrejme, veľkí hráči si strážia svoje pieskovisko. Do niektorých z našich konkurentov investujú priamo veľké spoločnosti.

Radi by sme videli, že výrobcovia obalov podporujú inováciu, ale to, že majú investície na niekoľko rokov, ich pravdepodobne drží vzadu a nikam sa to nehýbe. Narastajúcou konkurenciou je však vidieť, že sa ten priestor zväčšuje.

Zákazník na to ešte nie je pripravený a je „zhýčkaný“ obalmi, ktoré sú v dokonalom tvare z krásneho bieleho plastu. Ľudia nedokážu tento empirický zážitok lusknutím prstov zmeniť na iný. Nie je lepší alebo horší, je jednoducho iný. Inakosť je niečo, čo trvá a bude prijímaná v ďalších rokoch, pretože je tam povinnosť aj zo strany legislatívy.

Vstupuje tu aj ekonomická časť. Optimalizácia plastov je tu už desiatky rokov. My to nedobehneme len tak. Výhodu máme v tom, že huba má už milióny rokov optimalizácie za sebou a my to teraz musíme dohnať technologicky. Nastaviť robustný proces tak, aby sme mohli využívať kvalitu materiálu v ekonomicky výhodných podmienkach.

Zdôraznili ste tiež životný cyklus materiálu. Tým, že je organický je rozložiteľný v prírode. Je v poriadku odhodiť jednorazový obal z hubového mycélia do komunálneho odpadu?

V tomto výmennom obchode vyhrávame na plnej čiare. Chceli sme vytvoriť materiál bez kompromisov, pretože existuje hromada bioplastov, ktoré sa rozkladajú len v laboratórnych podmienkach. Výhodou nášho materiálu je, že je jedno, kde skončí. Keď v spaľovni, tak zhorí ako drevo a využije sa na energetické účely. Ak skončí na skládke, tak sa ním uživia organizmy v prostredí.

Kam by ste chceli tento koncept posúvať?

Máme vízie, ale teraz sa to dosť mení, pretože sa nám to rozpadlo na jednotlivé línie a každá si zaslúži veľa práce. Vízia je robiť našu prácu s dostatočnou odbornosťou, ktorú ako tím môžeme poskytnúť. Samozrejme, budeme radi, ak sa náš projekt uchytí, bude funkčný a dostane sa do dobrých čísel.

Nedávno sme spustili novú linku, na ktorú sme získali investíciu. Tá by nám mala umožniť vznik substrátu za energeticky a ekonomicky prijateľných podmienok. A potom chceme rozvíjať jednotlivé témy, ktoré sme si tu načrtli.

Sú teda huby našou budúcnosťou?

Huby sú našou budúcnosťou, minulosťou aj súčasnosťou. Sú tu s nami a my, aj keď o tom všetci nevieme, ich využívame v rôznych biotechnológiách už dlhé obdobie. S produktami húb prichádzame do kontaktu na dennej báze. A budú sa objavovať čoraz častejšie. Výrobkov, ktoré sa z nich dajú urobiť je nespočetne a ešte ani o všetkých netušíme.