Medvede na odstrel: Lákame ich naším odpadom aj prikrmovaním zveri

Z medveďa sa stala nedávno nielen téma predvolebnej kampane, ale aj téma, ktorá rozdeľuje Slovensko. Kým jeden tábor považuje aktuálne dianie za hysterické a neprimerané, ten druhý argumentuje premnožením medveďov a častými stretmi ľudí s touto šelmou.

Medveď hnedý je v legislatíve Európskej únie (EÚ) zaradený medzi prísne chránené živočíšne druhy. A to prostredníctvom Smernice o biotopoch. Populáciu medveďa má len 16 štátov únie a legislatívny priestor kladie dôraz na prevenciu, teda aby sa riziko stretu so šelmou minimalizovalo.

Pri predvstupových rokovaniach do EÚ nebol pri tomto druhu požadovaný z našej strany regulačný odlov, ako to bolo napríklad u vlka. Z tohto dôvodu nie je na našom území možné realizovať regulačný lov medveďa. Slovensko má celkom 66 lokalít európskeho významu, kde je medveď predmetom ochrany.

Usmrtenie medveďa je možné len ak sú splnené prísne podmienky. Napríklad ak jedinec stratil plachosť a ohrozuje svojim správaním ľudí a ich majetok a iné riešenie neexistuje. Aj to sa však môže časom zmeniť. Slovensko spoločne s Rumunskom a Fínskom predložili v Bruseli návrh na preklasifikovanie medveďa hnedého do nižšej kategórie. To by umožnilo aktívny zásah do populácie medveďa.

Dôvody častejších stretov s medveďmi

Podľa Štátnej ochrany prírody sú častým dôvodom stretu s medveďom u nás sú najmä krmoviská a vnadiská, vysoko energetická kukurica, pestovaná v podhorských oblastiach v blízkosti ľudských obydlí či potrava získaná z nezabezpečených kontajnerov na komunálny odpad. Jedným z najväčších problémov stretov medveďov v blízkosti ľudských sídiel je však zmena krajinnej štruktúry.

„Zmena v spôsobe života obyvateľov nielen v podhorských oblastiach, ubúdajúce hospodárstvo, vytrácajúca sa pastva spôsobuje zarastanie poľnohospodárskej pôdy a krajiny, vznik remízok. Tieto zmeny v krajinnej štruktúre prispievajú k vzniku optimálnych podmienok pre život medveďa. Medveď v takomto prostredí nie je rušený a cíti sa tu dobre,“ informoval Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR.

Lákadlom pre šelmy je náš odpad

Pre medvede, ktoré prenikajú do obývaných území, je lákadlom komunálny odpad, v ktorom často končia aj potravinové obaly so zvyškami jedla. Podľa § 14 ods. 1 písm. j) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je jednou z povinností držiteľa odpadu zabezpečenie odpadu pred prístupom medveďa hnedého v ustanovených oblastiach v presne určených lokalitách v Banskobystrickom, Prešovskom, Žilinskom, Trenčianskom a Košickom kraji.

Vyhláška zákona o odpadoch definuje, ktorý odpad musí byť zabezpečený pred prístupom medveďa hnedého. Konkrétne ide o komunálny zmesový odpad a biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. A hoci zákon nevyžaduje zabezpečenie plastového odpadu, na území s výskytom našej najväčšej šelmy býva práve tento často rozhádzaný, pretože veľakrát obsahuje zvyšky potravín, ktoré zviera cíti.

V roku 2021 Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v novelizovanej vyhláške č. 348/2020 Z. z zdvojnásobilo počet lokalít, ktoré musia zabezpečiť kontajnerové stojiská pred vzniknutím medveďa. Ich počet sa zvýšil zo 151 na 360. Touto vyhláškou sa menila a dopĺňala vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z. vykonávajúca niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Povinnosť zabezpečiť kontajnery platí pre samosprávy a podnikateľské subjekty, ako napríklad reštaurácie a obchody.

Podľa vyhlášky treba zbernú nádobu na odpad umiestniť do uzatvoreného priestoru, ktorý nie je voľne prístupný a medveďovi neumožní manipulovať so zbernou nádobou, alebo priestor vybaviť funkčným elektrickým zabezpečením či použiť dostatočne odolnú a uzamykateľnú zbernú nádobu.

Zároveň platí, že ak sa použije plastová zberná nádoba, jej zabezpečenie sa musí vykonať jednou z prvých dvoch možností. Kontajnery teda musia byť buď v uzatvorenom stojisku, alebo pod elektrickými zabezpečením. S novelizovaním vyhlášky Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá vykonáva kontroly kontajnerových stojísk, ohlásila aj posilnenie kontrol.

Obciam pomáhajú so zabezpečením kontajnerov dotácie

Samosprávy mohli na zabezpečenie stojísk využiť dotácie, envirorezort vyhlásil výzvu v auguste 2023. Environmentálny fond podporil nákup, výstavbu a zabezpečenie stojísk na komunálny odpad a kontajnerov, prípadne aj na zaobstaranie elektrických ohradníkov či iných foriem ohradenia alebo konštrukcií. A to sumou maximálne 200-tisíc eur na jednu žiadosť pri spolufinancovaní zo strany obcí vo výške aspoň 5 %.

Prax ukázala, že takéto riešenie funguje. „Po zabezpečení kontajnerových stojísk vo Vysokých Tatrách klesol počet hlásení o výskyte medveďa hnedého až 11-násobne. A to z pôvodných 202 v roku 2020 na 18 v roku 2022. Ešte výraznejší pokles nastal v Starom Smokovci, kde sa počet hlásení o výskyte medveďa hnedého znížil 32-násobne, zo 128 hlásení v roku 2020 na štyri hlásenia v roku 2022,“ informoval envirorezort.

Zabezpečené kontajnery sú navyše chránené nielen pred medveďmi, ale aj diviakmi, ktoré sú problémom najmä v mestách. Podľa harmonogramu Environmentálneho fondu sa budú môcť záujemcovia o finančný príspevok na preventívne opatrenia proti vzniku škôd spôsobených medveďom hnedým uchádzať aj tento rok, a to v treťom kvartáli 2024.

Prikrmovanie zveri ako dôležitý dielik v skladačke medvedieho problému

Slovenská inšpekcia životného prostredia v spolupráci so Štátnou ochranou prírody zároveň prešetruje aj úmyselné prikrmovanie a vnadenie zveri pod posedmi. Na Slovensku máme 6 762 aktívnych vnadísk diviačej zveri a značná časť z nich láka práve medvede.

A práve to je podľa občianskej iniciatívy My sme Les dôležitý dielik v skladačke medvedieho problému. Tieto praktiky poľovníkov priťahujú medvede bližšie k ľuďom, učia ich na našu potravu a výrazne zvyšujú riziko konfliktných situácií.

„Nepotrebujeme, aby poľovníci zabíjali medvede, ktoré nikdy svojim správaním neohrozili ľudí či majetok. Chceme, aby ich prestali poľovníci kŕmiť a lákať potravou do blízkosti obydlí a turistických chodníkov,“ uviedli aktivisti. Usmrcované majú byť podľa nich len medvede, ktoré stratili, naučili sa kŕmiť odpadkami v intravilánoch obcí, alebo spôsobujú opakované škody a realizované preventívne opatrenia na ne nepôsobia.

Zároveň apelujú na podporenie výzvy, ktorú vytvorilo Lesoochranárske zoskupenie VLK. V nej ochranári navrhujú zlikvidovať všetky krmoviská a vnadiská vo vzdialenosti minimálne do troch kilometrov od ľudských sídel a turistických chodníkov. Už v roku 2019 Štátna ochrana prírody SR potvrdila, že usmrcovanie náhodne vybraných jedincov neznižuje riziko konfliktných situácií, ani rozsah škôd spôsobených medveďmi.

Tarabov návrh ústavného zákona je v rozpore s legislatívou

V roku 2022 bolo na Slovensku eliminovaných sedem medveďov, v roku 2023 osem medveďov. Zásahový tím môže už dnes bez čakania na vydanie výnimky usmrtiť problémové jedince.

Návrh ústavného zákona s podmienkami, pri splnení ktorých možno pristúpiť k odstrelu medveďa, preto skôr pôsobí ako plnenie predvolebných sľubov. Zákon by umožňoval v okolí miest a obcí vytvoriť 500-metrovú bezpečnostnú zónu. Ak sa bude medveď nachádzať v tejto zóne, bolo by možné pristúpiť k jeho likvidácii bez správneho konania.

Podľa Michala Wiezika, ekológa a poslanca Európskeho parlamentu, je základom riešenia problémových medveďov u nás prevencia. To znamená odstraňovanie dôvodov, na základe ktorých sa normálny medveď stane problémovým.

„Jediné legálne a fungujúce riešenie, ktoré tu doposiaľ vzniklo, je zásahový tím. Ten musí byť riadne vybavený a zriadený pod každým národným parkom. A bude po probléme. Tarabov ústavne ukotvený medvedí perimeter a odstrel medveďov je nezmysel. Prevencia je základ, návrh ktorý ju ignoruje, predstavuje zhoršenie situácie a vážne ohrozenie ľudí,“ zverejnil svoje stanovisko.

Návrhy z opozície

Návrh ministra životného prostredia Tomáša Tarabu strieľať medvede bez rozdielu je v rozpore so slovenským zákonom o prírode aj s legislatívou EÚ. Mimoriadnu schôdzu k návrhu ústavného zákona o odstrele medveďov, ktorá sa mala konať v utorok 9. apríla, napokon na žiadosť Tarabu zrušili. Minister chce nájsť s časťou opozície zhodu na zákone.

Vlastné riešenie, spolu s nutnosťou zjednodušiť a zefektívniť byrokraciu v envirorezorte, medzitým prestavilo aj Kresťanskodemokratické hnutie. Strana navrhuje novelizovať Zákon o civilnej ochrane, v ktorom by sa upravila predovšetkým definícia mimoriadnej udalosti. Za ňu sa bude považovať aj výskyt divej zveri mimo jej prirodzeného výskytu v intraviláne obce, vykazujúce znaky ohrozenia života a zdravia obyvateľstva a poškodenia majetku.

„Nemôžeme dávať čokoľvek do ústavy a robiť z nej trhací kalendár. Prijatím tohto ústavného zákona by sme boli pravdepodobne jediný štát, ktorý by poľovaniu na medvede dal ochranu ústavným zákonom,“ informovali o svojich výhradách.